Kršlenica, Plavecký Mikuláš

Bola to láska na prvý pohľad. A už je na mojom zozname.

Vo štvrtok som mala pocit, že na mňa padá celý svet a nikto okolo mňa snáď nie je normálny. Toľko “nie”, “to sa nedá” a “prečo” som už nejaký rok nepočula a medzičasom som si zvykla na štandard, že sa naopak všetko dá. Tak som sa v piatok navonok zmierila s tým, že sa teda asi všetko nedá, a o deň neskôr mi už boli všetci dostatočne ukradnutí na to, aby sme mohli mať krásnu sobotu.

Počasie bolo konečne na našej strane, aj vo večne zasmogovanom Brne vyšlo slnko a ja už som nejaký čas vymýšľala, že by sme mohli ísť konečne na výlet niekam do tých malokarpatských kopcov.

Po príchode do Plaveckého Mikuláša som sa vytešovala ako som spamäti trafila správnu cestu, keď sme v lese pred značkou zákaz vjazdu odstavili auto a vybrali sa po zelenej ďalej. Keď už sme šli pol hodinu a od vrcholu s krížom, ktorý sme zospodu pri príchode videli, sme sa zatiaľ len vzďaľovali, som musela konštatovať, že som to teda asi poplietla.

Za celú tú polhodinu sme síce neminuli žiaden rázcestník, ale internety ukázali, že sme viacmenej správne, akurát si to celé obídeme.

Nevadí. Lesy národného parku Kršlenica boli plné snehu, popri chodníku tiekol polozamrznutý potok a minuli sme dve jaskyne. Takmer nikoho sme nestretali, ani náznak ruchu veľkomesta.

IMG_0444.JPG IMG_0445.JPG

Chvíľu po tom, čo sme zo zelenej prešli na červenú, zmizli aj stromy a my sme opäť uvideli náš cieľ. Od rázcestia “Pod Čiernou skalou” to už bolo ku skalám Kršlenice len pár minút.

IMG_0453.JPG

Svietilo slnko, vzduch bol čistý a tak sa nám naskytli výhľady nielen na okolité kopce, zrúcaninu v Plaveckom Podhradí a na neďaleký vojenský priestor; dovidieť bolo až do Rakúska a Česka.

IMG_0458.JPG IMG_0466.JPG

Dolu sme sa rozhodli zoštverať po skalnatom hrebeni, čo bola fajn dobrodružná skratka a naskytlo sa nám tak ešte pár ďalších výhľadov. Posledný úsek po stepnatej lúke sme zostupovali už za zvukov kolied rozliehajúcich sa z dedineského rozhlasu. Minuli sme uja so synom, ktorý sa nám prihovoril (asi sme vyzerali ako moc veľkí exoti) a povedal nám, že v dedine pripravujú pohostenie, tak sa máme ísť pozrieť.

Hej, ráno tam stál zástup ľudí čakajúcich na jedlo, teraz tam už bol len šiator s oblečením. Ale aj tak to bolo jedno, lebo sme nemali eurá a tak sme šli priamo k autu, ktoré nás čakalo na začiatku lesa.

M. som prehovorila, že keď už sme tu, tak proste musíme ísť na vianočné trhy do Bratislavy. Predminulý rok sme vymietli všetky stredoeurópske metropoly a kopec ďalších náhodných miest od Budapešti až po Prahu, takže počiatočný odpor bol prirodzený. Nakoniec sme sa dohodli, že aj tak tento rok nikam inam na trhy aj tak nepôjdeme, tak Bratislavu snáď zvládneme.

V malom centre bolo vtestnané neuveriteľné množstvo ľudí a na pódiu práve spieval zbor jednu z ústredných pesničiek filmu Sám doma.

Dali sme si punč a kúpili smaltovanú kanvicu. Hoci sme v Bratislave neboli poprvýkrát, prekvapivo sme v dave objavili kopec nových uličiek a zákutí.

IMG_0480.JPG

Po psychotickom týždni sobota proste nemohla byť lepšia. Nádherné počasie, dedinka na Záhorí s krásnou prírodou a milými ľuďmi, všade samé kopce, skaly, pasienky, kone, ovce… obed na farme a večer vo vysvietenej slovenskej metropole s perfektnou predvianočnou atmosférou.

Plavecký Mikuláš sa okamžite zaradil na vrchol zoznamu miest, ktoré budem zvažovať na presťahovanie.

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *