Francúzsle Alpy - Chamonix

Víkend v Chamonix alebo alpské vrcholy v lete

[Total: 0    Average: 0/5]

Náš roadtrip po azúrovom pobreží sme zakončili vo Francúzskych Alpách, konkrétne v mestečku Chamonix a horách, ktoré ho obklopujú.

Na predĺžený víkend to asi nebude, keďže Chamonix je od Brna vzdialené minimálne 12 hodín. Aj preto sme ho zaradili do našej cesty. A tiež preto, lebo sme vedeli, že sa sem tak skoro už asi nepoberieme. Hoci kto vie, možno budeme mať silné nutkanie ísť v zime na týždňovú lyžovačku. Ale skôr nie.

Chamonix som si predstavovala asi trošku inak. Možno viac v kopcoch, na otvorenejšej ploche. Hoci ono bol celý pohľad zrejme dosť skreslený, keďže mesto leží v doline medzi dvomi pohoriami, zhruba v tisícoch metroch a okolité hory sú tak medzi štyrmi až piatimi tisíckami metrov nad morom. Ničmenej, Chamonix je príkladné horské mestečko s centrom ako z katalógu z minulého storočia — drevené domčeky plné rozkvitnutých muškátov, tyrkysová divoká rieka pretekajúca jeho stredom, turisti obvešaný batohmi a lanami. Človek sa proste musí zamilovať na prvý pohľad.

IMG_6835.jpg

Hotelík sme mali kúsok od centra, prišli sme skorej, tak nám dali “lepšiu” izbu, ktorá už bola uprataná, čo znamenalo izbu väčšiu ako bolo naše prvé 1+kk, s všadeprítomným drevom, terasou a výhľadom priamo na Mont Blanc a vodopád. Môže byť. Viem si predstaviť, že som tu ubytovaná v zime a po lyžovačke zaborím svoje premrznuté nohy do huňatého koberca.

Ani sme veľmi nemali predstavu, kam presne chceme ísť. Takže naše kroky viedol google svojimi odpoveďami na otázky typu “lanovka na Mont Blanc” (nakoľko sme obaja veľkí športovci). Po objavení Aiguille du Midi bol aspoň jeden z našich cieľov jasný. Internet odporúča rôzne túry, napríklad k jazeru Lac Blanc, ale ak chcete zažiť Alpy a zároveň si niečo aj reálne odšlapať, Aiguille du Midi je na začiatok tá správna voľba.

Ak chcete ľahko a rýchlo získať podrobné informácie o lanovkách a turistických trasách, navštívte informačné centrum. Ale keď už ste v tejto mekke turistiky, tak tam zájdite aj tak. Len tak, nasať atmosféru a pobaviť sa s náhodným sediacim za pultom. My sme sa na druhý krát dostali k Britovi, ktorý bol na rozdiel od jeho francúzkej kolegyne veľmi príjemný a prezradil nám všetky triky, ktoré sa nám neskôr hodili, poradil trasu na výlet a vďaka nemu sme zistili, že ten veľký zelený prístroj na druhej strane miestostí slúži na vytláčanie lanovkových passov, ušetrí nám dosť peňazí a otvorí nekonečné lanovkové možnosti v celej doline.

V mestečku sa toho inak v lete dosť deje — zažiť môžte lezenie na umelej stene uprostred námestia, prednášky cestovateľov či nočné premietanie opery pod holým nebom, ktorého časť sme si vypočuli/pozreli počas nášho pobytu my.

Každopádne, začal nový deň, vstali sme na naše pomery celkom skoro, a tak sme už pred ôsmou stepovali v rade na lanovku na Midi. Brit nám hovoril, že do ôsmej nebývajú rady a mal pravdu. Stáli sme asi len desať minúť, čo bol vlastne len čas kým došla ďalšia kabína, no za nami sa za ten krátky čas stihol vytvoriť pomerne dlhý rad tvorený lezcami, skialpinistami, rozospatými tvárami a Číňanmi.

IMG_6901.jpg IMG_6885.jpg IMG_6874.jpg

Na Midi sa ide cez medzizastávku na Plan d’Aiguille nakoľko prevýšenie je dosť veľké (Midi je položené vo výške 3842mnm). Výjazd sa neodporúča ľuďom, ktorí majú problémy s výškami a iné, ktoré by sa mohli hore ozvať. A ono tá výška na netrénovaného človeka asi fakt vplýva, pretože cestou späť boli už v kabínke všetci nejak ticho (ako keď pol lode v Grécku grcalo po jazde na divokých vlnách za vyvrhnutým vrakom) a niektorí fakt nemali zdravú farbu. Ja som bola v pohode, lebo som proste v pohode ™  🙂

Výhľady z Midi sú nádherné. Mont Blanc ako na dlani sa zdá byť vzdialený po vrcholoch niekoľkých kopcov pred ním tak do pol hodiny cesty. V skutočnosti ide o jeden z najťažích výstupov naň. Pri Midi na snehovej planine je základný tábor — z vrchu žlté stany vyzerajú ako malé hovienka a na prvý pohľad ich ani nevidno. A hen vľavo zástup naviazaných lezcov si to pochoduje po hrebeni.

Toto je najvyšší bod v Európe kam sa dostane hocikto. Ďalej je to už len pre vyvolených.

Keď sa ukľudníte z pohľadov na zakrivenie planéty, tak je na čase obehať monštrózny komplex, ktorý Midi pohlcuje. Okrem výhľadov je tu na prezretie najvyššie položené turistické múzeum na svete alebo môžte vkročiť do presklenenej kocky “Into the void” vytŕčajúcej jeden prázdny kilometer nad najbližšou zemou. Mimochodom, ste skoro štyri kilometre nad morom, obkolesení ľadom a snehom, čomu zodpovedá teplota, tak si aj v lete nezabudnite vziať aspoň sveter.

IMG_6894.jpg

Cestou späť sme vystúpili z lanovky v medzistanici. Videla som voľne sa pasúce somáriky, takže môj cieľ bol jasný. M. niekde zaostával. Jeden sa nechal chvíľu hladkať, ale vôbec nejavil toľko nadšenia čo ja a odišiel.

IMG_6908.jpg

Chvíľu sme posedeli pri chatke, dorazili poslednú paštéku a pobrali sa smerom na Montenvers k ľadovcu Mer de Glace. Kúsok od medzistanice je inak také malé pľuvátko Lac Bleu, my sme o ňom nevedeli a na značkách, ktoré sme míňali nebol. Od medzistanice viedlo asi desať ciest, ktoré sa v rôznych úsekoch rozdvojovali na ešte viac ciest a všetky boli značené zelenou farbou. Pritom ciele na tabuľách boli asi dva alebo tri, takže je fajn mať aspoň malú predstavu o tom, na ktorý smer idete, aby ste niekde nezahučali alebo neskončili kde nechcete.

Po asi jeden a pol hodine chôdze v približne 2000 metroch sa cesta rozdvojovala zase na dve zelené značky, obe trvajúce rovnako dlho a obe smerujúce na to isté miesto. WTF. Tak sme šli tou, ktorá smerovala dolu a nie do strmého kopca. Ako sme neskôr zistili, rozdiel bol ten, že cesta, ktorou sme šli bola v lese a mala výhľad na údolie Chamonix a druhá cesta lemovala ľadovec Mer de Glace a v istom bode poskytovala výhľady naň a okolité vrchy. Medzi nami, z ľadovca toho už veľa neostalo a pri 30C bol les skvelým útočiskom pred slnkom (a aj tak som mala zase jednu ruku obhoretú na taxikára).

IMG_6994.jpg

Po takmer troch (asi menej) hodinách sa cesty stretli v zubačkovej stanici Montenvers a my sme napokon uvideli aj onen ľadovec. A zistili, že toto je to miesto s ľadovou jaskyňou, ktorú spomínal Brit za pultom. Dolu k ľadovcu ide lanovka, čo po našom tripe bola dobrá správa. Tá horšia je, že ľadovec sa od jej výstavby signifikantne zmenšil (ako sme už raz boli svedkami na Grossglockneri), a teda nás ešte od jaskyne delilo 400 schodové klesanie. Myslela som, že cesta späť nahor bude peklo, ale po vychladení sa v tuneloch vydlabaných do ľadovca stúpanie také strašné nebolo.

IMG_6984.jpg IMG_6972.jpg

Cesta zubačkou do Chamonix bola nekonečná, ale nádherná. Všetky prepravné prostriedky pokrýval náš pass, ktorý bol len o pár eur drahší ako single ticket na Midi. Premýšľala som o tom, ako takéto niečo nefunguje na Slovensku. Ako tam vlastne ani neexistuje ani len vzdialená infraštruktúra. Hm, o dôvod viac ísť do Rakúska. Alebo čohokoľvek čo je rovnako blízko ako Tatry. Alebo české “hory”.

Dotrepali sme sa na hotel, niečo pojedli (veľa sme toho tento týždeň nejedli) a keď bolo také nádherné počasie, bez jediného obláčika, tak som ešte M. prehovorila na jednu záverečnú jazdu lanovkou na protiležiaci vrch Le Brévent. Šli sme už len naľahko, v sandáloch, bez batohov, ako správni nezodpovední turisti žijúci v Česku už príliš dlho na to, aby sa mohli takto správať a ľahko si to ospravedlnili. Ale nie. Plánom bolo primárne sa voziť a kochať, už žiadna turistika. Bolo okolo piatich hodín, zvečerievalo sa a dole sme šli jednou z posledných jázd.

Naposledy sme si pozreli z výšky Mont Blanc a vlastne úplne všetko, chvíľu sme pozorovali nervóznych base jumperov, a chvíľu sme len tak ticho čučali a pozerali či nezazreme nejaké divé tvory okolo jazier na plošine v diaľke pod nami. Len tak sa navečer vyviezť naľahko lanovkou do výšky Gerlachu — na nezaplatenie! Lebo proste môžme.

IMG_7019.jpg IMG_7015.jpg

Večer som plánovala ako si kúpim mačky a budem brázdiť ľadovce. Toto rýchlo opadlo, ale niečo predsalen ostalo. Nejak sa na tie skaly dostanem, aj keby neviem čo. A basta. A viac turistiky k tomu!

Uvidíme. Ničmenej, Chamonix je ľúbezné a rovnako aj hory okolo. Najvyššie európske vrcholy máte takmer nadosah. Dole aj hore funguje všetko dokonale, presne tak ako v našich zapadákovoch nie. Ak nič inšie, tak nedotknutá príroda je ultimátny dôvod, prečo sa sem skôr či neskôr vrátiť.

Na záver ešte krátke video z celého roadtripu:

Pošli ďalej

2 comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *