Čo sa dá robiť v Krabi town v Thajsku?

[Total: 0    Average: 0/5]

Po prílete na letisko Krabi v Thajsku väčšina turistov smeruje priamo na pláže v Ao Nang. Ja ponúknem hneď pár dôvodov, prečo sa cestou oplatí zastaviť aspoň na chvíľku v meste Krabi. Ak si to dobre naplánujete, bude vám na všetko stačiť jeden deň. 

Výstup na Tiger cave Temple

Bola by som radšej, keby môžem napísať o viacerých turistických chodníčkoch, bohužiaľ počasie počas nášho pobytu v januári sa skôr podobalo na obdobie dažďov a preto môžem z vlastných skúseností napísať len o jednom.

Podobný výstup sme absolvovali aj na Srí Lanke, no museli sme prekonať 4 krát viac schodov. Aj tentokrát som sa pohrávala s myšlienkou kráčať v ústrety východu slnka. V poslednej chvíli som si to rozmyslela a taxík na hotel objednala na 7:30 ráno. Po pol hodinke jazdy sme sa ocitli na mieste. Celkom ma zaskočilo, že chrámový komplex pod horou zíval prázdnotou.

 

Pred cestou som čítala na internete o opiciach, ktoré tu čakajú na turistov, a treba mať všetko zabezpečené proti krádeži. Pod schodami som si spravila jednu fotku s tabuľkou, čo nás čaká – 1237 schodov na vrchol. Následne som foťák schovala. Po krátkej chvíľke stúpania, sme si všimli pohyby na stromoch. Opice boli všade. Vrtuľu v zadku som pustila na plný výkon. Keď som sa obzrela, za účelom upozorniť moju polovičku, aby si schoval kameru a nechal to na neskôr, už sa k nemu blížila opica. Doslova ju musel striasť z batohu. Na ďalšom úseku sedela stará opica s mladou priamo v strede schodiska. Obehla som ich bez toho, aby som sa na ne pozrela, a všimla som si na schodoch čerstvú kaluž krvi. Vďaka komentáru: “vidíš to, to je čerstvé, určite tu napadli nejakého turistu”, som prvých 500 schodov vybehla ani neviem ako. Dalo by sa povedať, že sme prekonali pásmo opíc a konečne mohli spomaliť naše kroky. Veľkou výhodou je, že na zábradlí po každom úseku uvidíte číslo, na koľkom schode sa nachádzate – na poslednom však uvádzajú číslo 1260. Mne boli schody na niektorých úsekoch vysoké takmer po koleno, čiže to miestami pripomínalo lozenie po rebríku. Cestou sme stretli len zopár turistov. Opýtala som sa ich, či išli hore na východ slnka, no len sa pousmiali a odvetili, že bolo by to síce pekné, ale cez tie opice by to za tmy asi nedali. Schodisko síce sem tam lemujú lampy, no silno pochybujem, že fungujú.

Na vrchol sme sa dostali za 43 minút. Myslím, že sme podali celkom slušný výkon. Nádherný výhľad stojí za chvíľku námahy. Okrem nás tu bolo ďalších 5 ľudí. Pofotili sme sa a asi hodinu rozjímali nad okolitou krásou. Nakoľko je to sväté miesto, nájdete tu provizórny botník, na odloženie topánok. Chvíle ako je táto, na vrchole hory chodiť bosá, si doslova užívam. Bohužiaľ, na mokrých kachličkách veľmi ľahko nejednému človeku ušla noha.

Takto nejako si to predstavujem keď sa povie Thajsko
Trocha meditácie na vrchole pod sochou zlatého Budhu nezaškodí

S pribúdajúcou hodinou, začali pribúdať aj turisti. Pri zostupe sa pomaly vytváral hadík z ľudí stúpajúcich hore. Hovorím si, celkom sme vychytali. Nakoľko sa začalo vyjasňovať a stúpala teplota, potila som sa aj cestou dole.

Opice sa stiahli do nižšieho pásma a stali sa atrakciou pre turistov, ktorí ich s radosťou kŕmili, či už dobrovoľne, alebo nie. Sem tam môžete vidieť, ako opica niekomu začne ťahať batoh, šiltovku, alebo hocičo. Nakoľko som si fázou hurá efektu z opíc prešla už na Srí Lanke pred pár rokmi, teraz ich beriem s väčším rešpektom a ešte väčšou okľukou. Videli sme ako jednej slečne odháňal opicu z batôžka frajer selfie tyčkou. Hneď po tom, ako ju odohnal, si opäť sadla na múrik medzi ne a scéna sa opakovala. Keďže mala oblečené len kratučké tričko na ramienka, dosť som sa divila, či sa nebojí, že by ju opica poškriabala. Nuž, komu niet rady, tomu niet pomoci.

Moje rady pred cestou

  • Vyrazte skoro ráno. Okrem toho, že sa vyhnete davom turistov sa vám určite bude šliapať lepšie, kým nepáli slnko a teplota nevystúpi na 30 stupňov.
  • Ráno je ešte všetko zatvorené, vezmite si dostatok vody na cestu hore. Na vrchole je studnička s pitnou vodou, neskúšali sme však či funguje.
  • V areáli, z ktorého sa výstup začína sú budhistické svätyne, preto sa treba obliecť s rešpektom – ženy zahalené ramená a kolená. Pri vstupe do areálu je možnosť požičať si dlhú sukňu /šatku, s ktorou budete musieť ísť až na vrchol.
  • Osobne neodporúčam kŕmiť opice a akokoľvek sa k nim s nadšením približovať.
  • Deň vopred sme v meste dohodli tuk-tuk, ktorý nás v dohodnutý čas vyzdvihol na hoteli a doviezol do areálu, cestou späť nebol problém zohnať hromadný a lacnejší odvoz priamo na mieste.

 

Jaskyňa Khao Khanap Nam

Zaujímavý výlet si môžete urobiť aj na rieke Krabi. Stačí sa prejsť v okolí prístavu pri centre mesta a hneď vám niekto ponúkne výlet na tzv. long tail boat do neďalekej jaskyne. Aj nás takto odchytili, nechali sme si to však prejsť hlavou. Na druhý deň sme sa počas prechádzky pri Thara parku, už cielene dali zlákať na plavbu. Viac menej sme však netušili čo nás čaká. Celú cestu sme išli pomaly pri mangrovníkovom lese, ktorý lemoval rieku. Za približne 15 minút jazdy sme vystúpili na malom móle, kde čakali 3 podobné loďky. Po pár krokoch sme sa ocitli pod skalným previsom, do ktorého sa dalo dostať buď po rebríku, alebo po schodoch. Keď sme vyšliapali na ich vrch, ostala som stáť v nemom úžase. Tak obrovský priestor som nečakala. Jaskyňa je naozaj priestranná a nachádza sa v nej množstvo kvapľov. Nájdete tu aj expozíciu jaskynných ľudí, či japonských vojakov, ktorý sa tu kedysi ukrývali.

Ďalšou zastávkou bola akási “plávajúca rybárka dedina”, kde sú v tesnej blízkosti rieky postavené obydlia, a zábrany vo vode na chovanie rýb. Nachádza sa tu aj niekoľko reštaurácií, kde je možné si objednať čerstvú lahôdku, a čakanie si môžete krátiť interaktívnou zábavou s morskými živočíchmi. Voda v rieke Krabi je slaná, a taktiež jej hladina stúpa a klesá s prílivom a odlivom. Miestny nám  povedali, že najvhodnejšia doba na tento výlet je neskôr, v poobedných hodinách.

Cestou späť sme to struhli krátkou jazdou cez úzku riečku v mangrovníkovom lese. Ak ste to v živote nezažili určite odporúčam. Ja som videla prvý krát mangrovníky pred rokom v Mexiku, a ani tentorkát sa mi nepodarilo odfotiť ostrú fotku. Sú úžasné a strašidelné zároveň.

Ako a za koľko? 

  • Stačí prísť do prístavu, niekto vás určite osloví. My sme dali za celú loď 400 thajských bathov. Výlet trval cca 1a ½ hodiny. Užili sme si súkromie počas jazdy a nízky počet turistov v jaskyni.
  • Do jaskyne sme platili vstup 20 thai bath na osobu
  • Ak ste nikdy nevideli mangrovníky, odporúčam priplatiť si a povoziť sa cez ne, určite vám túto možnosť ponúknu.

 

Nočné trhy

Thajsko si nás získalo minimálne jednou vecou na plnej čiare, a tou je jedlo – chutné a lacné. V meste Krabi sme našli pouličné trhy s jedlom hneď na niekoľkých miestach, a hlavne neplánovane. Počas troch nocí, ktoré sme v meste strávili, sme natrafili na trh vždy v inej časti. Ten najznámejší sa koná od piatka do nedele na Walking street. Okrem chutného jedla tu nájdete aj množstvo ručne vyrábaných suvenírov.

Ako sa sem dostať z Ao Nang?

V Ao Nang môžete v cestovných kanceláriách kúpiť niekoľko hodinový zájazd na nočný trh. Ak však chcete polovicu ušetriť a byť pánom svojho času, stačí na hlavnej ceste stopnúť “taxík” (také biele auto s korbou vzadu a má na sebe napísané Krabi Town), ktorý vás vezme za 50 bathov do mesta, a v meste sa už pretekajú kto vás vezme naspäť.

 

Vyššie spomínané výlety môžete absolvovať kľudne aj ako celodenné výlety z Ao Nang, vo vlastnej réžii, so zakončením dňa s vynikajúcim pouličným jedlom. Stačí si požičať skúter, alebo odchytiť taxík na hlavnej ceste. 

 

Pošli ďalej
  • 25
    Shares
  • 25
    Shares

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *