Grécky ostrov Rodos – mestá Lindos a Rodos určite nevynechajte!

[Total: 0    Average: 0/5]

Tento rok moju letnú dovolenku ovplyvnilo viacero faktorov. Nakoľko som nechcela kysnúť cez moje narodeniny v robote vybavila som si voľno na začiatok augusta. V strede sezóny nie je práve najjednoduchšie zohnať lacné letenky, moja polovička bola v práci, po dlhom zvažovaní som sa rozhodla, že tento rok skúsim dovolenku cez cestovku. Na jednej strane som bola extra flexibilná a mohla by som to riešiť last minute štýlom odlet na druhý deň. Na strane druhej som nechcela riskovať, že v konkrétnych dátumoch nakoniec ostanem sedieť doma na zadku. Samej sa mi cestovať nechcelo, tak bola mojou spoločníčkou mamina.

Dva týždne pred odletom sme zjednali týždňový pobyt na Gréckom ostrove Rodos. Ďalšia krajina, v ktorej som bola po prvý krát. Pri výbere cieľovej destinácie ma oslovili fotky pláže, obklopenej z každej strany horami. V mestečku Kolymbia, cez cestu od hotela, sa nachádzala naozaj krásna dlhá pláž s drobnými kamienkami (no dobre, zase až tak drobné neboli, topánky do vody som naplno využila), priezračná voda, z každej strany strmé svahy kopcov… Cieľ bol jasný, na jeden z nich sa vyštverať…

Kúsok obchádzkou cez mesto sa nachádzala menšia zátoka, ktorej dominoval typický grécky bielo – modrý kostolík. Na opačnej strane boli skalnaté útesy. Veľmi mi to pripomínalo pláž na Malte, kde sme dali turistiku so smrťou v očiach v plážových topánkach. Mala som silnú potrebu si to zopakovať. Keď sme kráčali po skalách mama skonštatovala, že pre ňu turistika cez najväčšie slnko nie je zrovna skvelý nápad, a tak som sa vyštverala na útes sama. V polke stúpania po prašnej ceste som vymenila žabky za topánky do vody a rozmýšľala, z ktorej buše na mňa zasyčí had. Keď sa jeden z účastníkov zájazdu opýtal delegáta, či sa dá na tie kopce v okolí vyšlapať, delegát prehlásil, že to silno neodporúča, je to nebezpečné a nachádzajú sa tam hady – tým chcel pravdepodobne povedať, že ak by sa nám niečo cestou stalo, on by s nami mal len zbytočnú robotu navyše, behačky po doktoroch a papierovačky. Silno nám odporučil kvasiť na pláži a nevystavovať sa nebezpečným situáciám. Keď sme vyšli na podobný vrchol na Malte, nachádzala sa za ním ďalšia pláž, tu sa nachádzala plošinka, cez ktorú viedla cestička nikam… Pláž na opačnej strane bola celkom vzdialená a síce sa mi naskytol pekný výhľad na pláže Kolymbie, žiadny happy end sa nekonal. Ostali sme si užívať osviežujúcu vodu s minimálnym počtom turistov na skalách v zátoke.

Keďže som slnko v podstate pred dovolenkou nevidela, po prvom dni som sa úspešne pripiekla. Plán B – nasledujúci deň výlet do mestečka Lindos. Maximálne pohodlie zabezpečila zastávka autobusov priamo pred hotelom, s prehľadnými časovými údajmi. Niekde som započula, že aj napriek harmonogramu si autobusy jazdia ako chcú, tak som zavelila, že bude lepšie, ak na zastávku prídeme o pár minút skôr. Nie, že by som to plne aplikovala v praxi, ale doprava v Kambodži ma naučila, že nervami nič nevyriešim a neostáva mi nič iné ako čakať. A tak sme čakali…Tentokrát v Grécku na autobus, ktorý meškal iba 30 minút…Keď slovenské turistky vedľa nás nervózne prešľapovali a nadávali na miestnu dopravu, ja som sa vnútri vyrovnane usmievala a myslela na Kambodžu…
V autobuse sme vychytali doslova posledné miesta na sedenie a spokojne pozorovali okolitú krajinu.

Lindos bol jedným z troch hlavných miest stredovekého Rodosu vďaka jeho dobrej námornej pozícii – 116 metrov nad morom sa stále týčia pozostatky Akropoly, ktorá slúžila ako skvelé miesto na pozorovanie otvoreného mora. Odporúčam vyraziť čo najskôr ráno – slnko ešte tak nepraží a vyhnete sa davom turistov. Obe sme boli v Grécku prvý krát, tak by bol hriech nevyšliapať si to až na samý vrch. Cestička je dosť strmá a na vychodených kameňoch sa dosť šmýka, pevná obuv nie je na škodu. Ak sa vám chodiť nechce, v meste nasadnite na somárika, ktorý vás za cca 6 eur vyvezie hore. O tom, že teplo a nerovný povrch ruín nie je najlepšia kombinácia, sa presvedčila aj talianska turistka, ktorá ležala na zemi s nešťastne vykĺbeným členkom… záchranárom som veru nezávidela, keď ju na nosidlách museli po tých šmykľavých kameňoch znášať dole.

Z Akropoly je výhľad na prekrásne zátoky z oboch strán. Ak plánujete stráviť v Lindose celý deň nezabudnite plavky! My sme mali na pláne len pod dňa a tak sme sa neskôr pomotali romantickými uličkami, medzi typickými bielymi gréckymi domčekmi. Prirodzený tieň tvorili vinice, ktoré sa ťahali ponad hlavami a vytvárali akúsi strechu. Nič nie je jednoduchšie ako zmeniť smer, a onedlho sa ocitnete mimo davu turistov…

Ako jediný z fakultatívnych výletov, čo ponúkala cestovka, som zvažovala výlet loďou do Tureckého mesta Marmaris. Bohužial ma delegát zrušil, že už nie je v ponuke, nakoľko sa našinci sťažovali na miestnych obchodníkov so zlatom, že moc tlačia na pílu, a.k.a. obťažujú turistov, a tak zájazd z ponuky vyškrtli. Predstava zvyšku týždňa a kvasenia na pláži ma moc nenapĺňala (dlho neobsedím) a tak sme sa poobzerali po miestnych ponukách zájazdov. Dobrý deal sme našli v miestnej “cestovke”, kde za výlet do hlavného mesta Rodos aj s hop on hop of busom pýtali 12 eur, čo bola takmer cena mestskej dopravy.

Síce úroveň tohto výletu nebola moc vysoká (čo by som za tú cenu chcela) autobus nás vyzdvihol pri hoteli, a vysadil pred nástupišťom na vyhliadkový bus, v skratke nám vysvetlili, kde čo je. Priznávam, že som návštevu mesta nejako extra nezvažovala, no o to viac som bola prekvapená čo všetko ponúka. Z prístavu Mandraki vyráža množstvo výletných lodí a kedysi bol slávny pre obrovský Kolos, ktorý sa v ňom nachádzal – dokonca patril medzi 7 divov starodávneho sveta. Teraz vstup do prístavu lemujú sochy akýchsi Ródskych jeleňov a veterné mlyny.

Jazda vyhliadkovým autobusom nám načrtla, ako vyzerá mesto Rodos, z opačnej strany múrov “Starého mesta”. Mestské pláže síce z diaľky vedeli očariť azúrovou farbou mora, no po priblížení k nim, sme si mohli len spokojne pochvaľovať výber našej dovolenkovej destinácie. Pláž priamo pri hlavnej ceste, hlava na hlave, morské vlny prelievali trávu s pieskom a vôbec nepôsobili vábivo.

Keď sme vstúpili cez Bránu Slobody do starého mesta, akoby sa čas vrátili o niekoľko storočí vzad. Stredoveké budovy, mešity, minarety, tradičné fontány, byzantské a gotické kostoly rýchlo napovedia, že mesto je mozaikou niekoľkých kultúr. Od preplnených námestíčiek s obchodíkmi, suvenírmi, kaviarňami a reštauráciami som rýchlo našla bočné cestičky, kde sa nachádzali len miestny obyvatelia, babušky sediace na stoličke pred dverami do svojho skromného príbytku…

Dočítala som sa, že staré mesto tvorí približne 125 ulíc, z ktorých asi 10% leží na starom helenistickom pláne starom asi 2400 rokov. Ak sa prechádzate okolo poludnia v tichej kľukatej uličke so slnkom v tvári, znamená to, že unikáte davom ľudí. Ak sa slnko oprie do vášho chrbta zakrátko sa davy budú zväčšovať… Bohužiaľ som sa to dočítala už doma, tak ak to niekto vyskúša, dajte vedieť, či to funguje !!!

 

Isto je toho na ostrove vidieť omnoho viac, no ja som si tentokrát dopriala oddych s minimom plánovania a behania.

 

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *