Ferrata HZS v rokline Kyseľ

Desiaty raz objímam záchodovú misu, už neviem ako by som sa na studenej dlažbe poskladala a premýšľam, či to skončí ešte túto noc.

~~~

Cesta ubiehala pomerne rýchlo; kde sú tie časy keď sa do Tatier cestovalo X hodín a pripadalo mi, že sú snáď na úplnom okraji na východe Slovenska. Po dlhom čase som si ráno nastavovala budík a snáď zo samého vzrušenia vstala ešte predtým, než stihol zazvoniť.

Vačsinu času sme šli ponorení v hustej hmle, no ranné cesty boli prázdne, takže to až tak nevadilo.

Prvý krát sme zastavili až v Spišskom Štvrtku, kde sme sa šli krátko prejsť k lokálnemu kostolu. Na križovatke obďaleč sa práve zrazili dve autá. Típek proste asi moc trčal na stopke z cesty.

IMG_7226.jpg

Dnu sa už i za takto skorého hmlistého a inak pomerne pokojného rána veselo čistilo a vysávalo, tak sme len nazreli, aby sme sa vzápätí vrátili späť k autu.

Na parkovisko v Čingove sme dorazili o pár minút. Parkovné na úplne poslednom mieste kde sa dá parkovať je na deň 5 Eur. Po ceste sme míňali značku, ktorá hovorila o parkovaní zdarma, tuším niekde v blízkosti čingovského kempu, ale bola taká komplikovaná, že sme ju nestihli prečítať. Okrem toho sme sa mali stretnúť s ďalšími ľuďmi pred penziónom Lesnica.

IMG_0177.JPG

Prekvapivo sa vstup na ferratu neplatí v informačnom centre, ale až daľej v krčmičke tesne pred vstupom do divočiny, na rázcestí pred zákazmi vjazdu. Za 1,5EUR dostanete brožúrku s informáciami o rokline Kyseľ a ferrate, za ďalšie euro si môžete zhotoviť jednorazové poistenie. Na rovnakom mieste sa dá požičať i výstroj. Vstupné inak nikto nekontroluje a pokiaľ sa spoliehate na nejakú búdu uprostred chodníka ako napríklad v Podlesku, tak s veľkou pravdepodobnosťou platenie miniete úplne. Takže pokiaľ sa zhotovitelia nespoliehajú na čistú proaktivitu zo strany návštevníkov (čo na Slovensku asi nie je úplne najlepší prístup), tak by to chcelo o čosi lepší marketing.

IMG_7247.jpg IMG_7236.jpg IMG_7229.jpg

Nástup na ferratu začína asi hodinu od Čingova prechádzaním priamo cez tok Kyseľa — to aby ste si vyskúšali ako sa cítili pôvodný objavitelia rokliny. Vysoké topánky alebo aspoň suché ponožky teda určite nebudú na zahodenie.

Keď sa ešte prebojujete kopou popadaného dreva, tak začne skutočná ferrata. Ferrata je síce na tabuliach klasifikovaná ako C, ale v porovnaní s tými pár ktoré som absolvovala reálne nedosahuje obtiažnosť vyššiu než B, maximálne B/C v miernych previsoch.

IMG_7255.jpg IMG_7252.jpg

Cesta je perfektne zabezpečená, pozdĺž celej prakticky stále stúpate po širokých zdvojených kramliach, trošku náročnejšie môžu byť prechody miernymi prevismi, tieto sú ale horizontálne, takže ich určite zvládne aj začiatočník.

Obzvlášť krásne sú prechody popri vodopádoch a cez úzke roklinky, ktoré vyhĺbila voda. Rieka vás koniec koncov sprevádza na každom kroku a ferrata Kyseľ v Slovenskom Raji je jedna z mála, kde si môžete povedať “šiel som cez vodopád”.

Na záver vás čaká bonus vo forme toho najväčšieho vodopádu na celej trase, Obrovského vodopádu, a nekonečné stúpanie po rebríku. Zaručený test, ak máte strach z výšok.

IMG_7260.jpg

Ferrata bola pomerne krátka, celú sme ju dali asi za dve hodiny, ale reálny čas je minimálne o polovicu kratší, pretože sme bohužiaľ vačšinu času strávili zaseknutí na skale čakaním na skupinku pred nami, ktorá sa každých päť minút potrebovala fotiť. Človek by si myslel, že päťdesiatnici už nebudú mať potrebu vyrábať selfíčka pre svoj instagram, a keď aj, tak nie tisícku za jeden trip. A že budú mať aspoň toľko rešpektu, že si ako 13-členná skupinka počkajú než prejdú ľudia za nimi a nie, že sa budu za každú cenu drať na začiatok radu, len aby ho vzápätí celý zbrzdili. Okrem toho to bolo veľmi nepríjemné práve v úsekoch v prevismi, obzvlášť keď oni si odsedávali, baštrngovali so zrkadlovkami a štylizovali sa do pôz a vy ste sa tam akurát tak bez odsedky mohli škrabať k stene a snažiť sa nešmyknúť dolu.

Okrem nich tam ale ľudí na to, že bola sobota veľa nebolo, takže kým sa roklina na konci októbra uzavrie, a ak máte možnosť a neboli ste, určite ešte zájdite.

Nad ferratou nás zastavilo niekoľko ľudí nezávisle na sebe, idúcich z Kláštoriska a pýtali sa, či ďalej niečo je. Z druhej strany je nad Obrovským vodopádom bránička so zákazom vstupu, a zvrchu toho veľa okrem priepasti nevidno, takže sme sa celkom čudovali, že ich sem mierilo až toľko a všetci vyzerali pomerne zmätení.

IMG_7262.jpg

Kláštorisko som si matne pamätala z poslednej návštevy pred cca šiestimi rokmi a tentokrát bolo snáď ešte väčšie. Zrúcania gotického kláštora rádu kartuziánov je pomerne rozsiahla a to, že sa na jej obnove najmä v lete podieľa množstvo dobrovoľníkov je už zidiaľky vidno – okrem ruín je veľmi pekne postarané i o okolie a keď dorazíte v sezóne, tak vás po kláštore niekto prevedie i s výkladom.

Výnimočne som sa pred odchodom na túru pripravila (dokonca som si vytlačila analógovú mapku) a tak sme mali možnosť výberu z dvoch ciest – cez Kláštorskú roklinu, Letanovský mlyn  a Tomášovský výhľad k autu, alebo len cez Tomášovský výhľad. Vzhľadom na značné zdržanie na ferrate a výskyt zranenia v skupine (pľuzgier) sme zvolili kratšiu alternatívu a zamierili na Tomášovský výhľad.

IMG_7290.jpg IMG_7282.jpg

Akurát zapadalo slnko a začali sa zbiehať tmavé oblaky, oboje spolu s farbami začínajúcej jesene vytvárajúc nádherný kontrastujúci gýčový obraz. Schuti sme sa napili vody z Bieleho potoka, porozjímali a napokon sa pobrali späť k autám.

Neviem si predstaviť lepší spôsob ako sme mohli využiť posledný pekný letný (jesenný?) deň. Okrem toho, o ferrate v Kyseli od jej tohtoročného otvorenia každý básnil, takže sme sem pred jej znovuzatvorením proste museli ísť, aby sme zistili, či za to naozaj stojí. Stojí — po toľkých rokoch bez nohy masového turistu je v tomto kúsku Raja príroda skutočne nedotknutá. A hoci to možno nie je ferrata v pravom slova zmysle, kedže väčšinu času sa pohybujete len pár metrov na zemou, a obtiažnosťou určite neuchváti ostrieľaného horolezca, treba sem zájsť už len kvôli jedinečnému umiestneniu a prostrediu.

Domov sme šli už za tmy, tak som si na Vyšehrade “splnila sen” opäť raz vidieť nočnú oblohu nepoškodenú svetlami veľkomesta, posiatú hviezdami.

IMG_7303.jpg

~~~

Presne o deň neskôr sa dostavila pomsta Bieleho potoka. Lebo veď prvý krát v živote na horách a tak.

Pošli ďalej

One comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *