Pohlad z vrchu Katrin

Rakúske Alpy – Deň 1 – Via Ferrata Katrin

[Total: 0    Average: 0/5]

GPSka sa rozhodla, že do Álp pôjdeme po okreskách. Rozhodla sa správne.

Minulý týždeň celkovo nejak sabotovala diaľnice, ale niet sa čo čudovať, Brnenská diaľnica je jednen veľký zákop s poposúvaním sa prakticky až po Prahu a obdobne aj smerom na juh. No na druhej strane, zísť z diaľnice je vždy skvelý spôsob ako objaviť nepoznané kraje.

Viedeň sme obišli cez poloprázdne cesty Weinviertelu obohnané vinicami, pivničkami a farebnými lesíkmi. Na diaľnicu sa napojili až niekde pred Melkom a ani sme sa nenazdali a už sme híkali nad prvými skalnatými vrcholkami Rakúskych Álp.

Podľa počasia som na prvý deň zvolila béčkovú ferratku Katrin pod rovnomenným vrchom týčiacim sa nad kúpeľným mestečkom Bad Ischl. Hoci by sme mali ako začiatočníci podľa názvu mali liezť skôr na neďaleký Loser alebo Lammer, Katrin bola jediná ferrata široko aleko, ktorá v sebe nemala viac než jedno céčko. Každé písmeno je ale dosť relatívne ako sme sa čoskoro presvedčili.

IMG_0255.JPG

Pod horou poľahky zaparkujete na parkovisku na okraji Bad Ischlu. Celodenný lístok stojí 4 eurá, no ak pôjdete hore lanovkou, odpočítajú sa vám z ceny lístka. My sme zvolili lanovku, keďže už bola skoro jedna hodina. Ferrata a.k.a Klettersteig je pekne značená hneď od lanovky, akurát tabuľky sú občas pootáčané divnými smermi, tak sa nenechajte vyviesť z miery a všímajte si aj bieločervené značky v tvare rakúskej vlajky, najmä neskôr v lese. Hneď pod lanovkou budete križovať zjazdovku smerom  k lesu; my sme nasledovali smer tabuľky a o tri minúty sa otočili na vyhliadke, od ktorej už ďalší chodník neviedol.

IMG_0256.JPG

Chodník v lese je celkom nepríjemný, pretože vedie cez veľa koreňov stromov a skalky, a neskoro na jeseň bolo ako bonus všade veľa blata a šmýkalo sa. Ešte zopakujem: sledujte rázcestníky, ale zároveň si všímajte bieločervené značky – sú pomerne nahusto a na rozdiel od rázcestníkov ukazujú vždy správny smer.

Výhodou piatku a neskorej jesene bolo minimum ľudí na horách. V lese sme nestretli vôbec nikoho a keď sme konečne prišli k ferrate, v stene boli len asi traja ľudia, už dostatočne ďaleko.

Cesta ferraty obtiažnosti B vedie väčšinu času po skalnej hrane a na stúpanie využíva veľa kolíkov. Vápencová skala je ale príjemne drsná a plná pórov, takže sa na nej dá dobre zachytávať.

Z ferraty už hneď na začiatku ide rešpekt a už prvé kroky pôsobia oveľa ťažšie, než v skutočnosti sú. Lezie sa totiž na exponovanej hrane, kolíčky sú najmä pre menších často ďaleko od seba, ste v nejakých 1400mnm a pod vami je obrovská prázdnota. Prvý prílev adrenalínu ale aspoň zohreje inak ľadové lano vo vašej ruke. A ako sa tak predierate vyššie, uvedomujete si, že to vlastne až také strašidelné nie je a aj napriek strachu z výšok začínate vnímať nádhernú krajinu pod  sebou, okolité vrchy a jazerá.

IMG_0257.JPG IMG_0260.JPG IMG_0270.JPG IMG_0278.JPG

Katrin Klettersteig síce nedisponuje žiadnymi zábavnými prvkami ako lanovým mostom, za to si užijete ozajstnú “vzdušnosť” a keď v poslednej tretine vyjdete z polotieňa, ožiaria vás oranžové lúče jesenného slnka a vy sa konečne vyštveráte k obrovskému železnému krížu, naplní vás pocit radosti a zadosťučinenia.

Pri kríži bolo tiež ľudoprázdno, podpísali sme sa do knižky, vychutnali si jesenné výhľady do krajiny a pomaly sa pobrali k stanici lanovky a napokon k autu.

IMG_7375.jpg IMG_7363.jpg

Na hotel sme dorazili navečer a z izby sme sa pozerali rovno na Losera na jednej strane a na vykukujúce kopce Dachsteinu na strane druhej. Na ráno už hlásili dážď a tak sme začali prehodnocovať náš plán ísť na Krippenstein.

IMG_0282.JPG

Pokračuj na deň 2 a deň 3.

Pošli ďalej

One comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *