Ostrov Koh Yao Yai – ukrytý poklad Thajska

[Total: 0    Average: 0/5]

Ostrov Koh Yoa Yai nám odporučil kamarát Lubo, ktorý pracuje ako digitálny nomád a strávil na ňom nejaký čas. V mojom prípade to bola trefa do čierneho. A ak chcete vidieť niečo viac, ako hotely, bary a reštaurácie na jednej kope – toto je to miesto.

Dva ostrovy Koh Yao Noi (Malý dlhý ostrov) a Koh Yao Yai (Veľký dlhý ostrov) poväčšine tvoria rybári, farmári (ryža, ovocie), remeselníci … a veľmi milý dedinčania. Na tomto mieste som mala úsmev na tvári každý deň. Každý na tomto ostrove je veľmi priateľský, a keď na nich pozriete s úsmevom, veľmi rýchlo vám ho opätujú – od detí až po dospelých.

Cesty lemujú farebné domčeky postavené na koloch.

Z ostrova Phuket na Koh Yao Yai

V stánkoch, kde ponúkali kadejaké výlety a odvozy mali v ponuke len jednodňové výlety na ostrovy Koh Yao. Odvozy do prístavu aj s lístkom na loď však neponúkali. Ostávalo nám teda zaplatiť taxík a cez pol ostrova sa dostať do prístavu Bang Rong Pier. Cesta z Patongu nám trvala niečo vyše hodiny. Taxikár cestou skypoval so svojou manželkou, ktorú nám počas jazdy predstavil a vysvetlil, že ju neuvidí najbližšie dva mesiace, nakoľko žije v Bangkoku. Žeby v Bangkoku nebolo dosť práce pre taxikárov?

Po vyše hodiny cesty cez časť ostrova, kde sa výskyt turistov závratnou rýchlosťou približoval k nule, sme sa ocitli v maličkom prístave. Kúpili sme lístky, taxikár nám ukázal kde lístky treba kúpiť a upozornil, že od nikoho iného kupovať nemáme. Plánovaný odchod bol o 10 minút. Celkom slušne naplánované, nakoľko sme o odchodoch vopred nemali ani šajnu. Vedľa stáli dva speedboaty – jeden na Koh Yao Noi – ten bol plný turistov, a druhý na Koh Yao Yai – tam sme sedeli len my dvaja. Najprv mi to bolo divné, no keď naštartoval motory a jediný kto si za ten čas prisadol bol miestny starší pán, na mojej tvári sa objavil obrovský úsmev a už som sedela vpredu a užívala si výhľady a vietor vo vlasoch. Prázdna loď mi naznačovala, že sme sa vydali správnym smerom.

30 minútová jazda z Phuket na Koh Yao Yai takmer súkromným speedboatom za 300 thajských bathov na osobu

 

Ako nás z pláže vyhnali opice

Krátka prechádzka cez džunglu na opustenú pláž

Odvoz z prístavu na ubytovanie trval cca 40 min. Ani sme sa poriadne nevybalili a už sme leteli hľadať najbližšiu pláž. Najskôr sme natrafili na rezort, kde síce pláž bola v pohode, no rozhodli sme sa hľadať ešte niečo iné.. Po pár minútach skončila betónová cesta a na rad prišla červenozem, krížom cez prales. Nasledovali sme dva slečny na skútri, a keď na pešo odbočili na lesnú cestičku, boli sme im v pätách. Kým sme sa dostali na pláž, napadlo ma niekoľko komárov, tak som zvýšila tempo. Zakrátko sme sa ocitli na pláži s bielym pieskom a okrem nás a pár miestnych, čo v lese vyrábali klietky, sa tam nachádzali 4 turisti. Našli sme si príjemné miesto pod stromami so zavesenou hojdačkou a nadobudli pocit, že sme tam samy. Zakrátko sa však v našej blízkosti ocitli dva páriky.

Keď bol Peťo vo vode a ja som si sama len tak leňošila na uteráku zbadala som opicu, bola neďaleko odo mňa a očividne sa vydala na lov v tých pár odpadkoch, ktoré sa tu bohužiaľ nachádzali. To som si povedala jeeej opica a nevenovala som jej zvýšenú pozornosť.

Neskôr som si všimla v neďalekých kríkoch opíc viac. Nadšene som zobrala kameru, že si ich odfotím. Pozorovať opicu ako sedí, v jednej ruke drží kokosový orech a v druhej kameň, ktorým sa ho snaží rozbiť, vo mne vzbudilo otázku, či sme sa to naučili my od nich, alebo oni od nás 😀 Opíc bolo v kríkoch čím ďalej tým viac, a blížili sa k nám. To už som začala pomaly dávať nohy na plecia. Keď však jedna prišla až k pani, čo ležala vedľa, a snažila sa jej uchmatnúť niečo z batoha – ak nie batoh samotný, to som už mala za tri sekundy zbalené všetky veci. Ono je to pekné sledovať opice, ale ak sa to zmení, že z pár opíc sa vykľuje stádo asi 30, zrazu nepozorujete opice vy, ale opice vás. Tu už sranda prestáva. Keď aj môj priateľ pochopil, že tam dlhšie neostanem, zbalil si veci aj on. Ak som mu 10 krát nepovedala aby sa im neprihováral, tak ani raz. Účinok to malo opačný. Ešte pred tým ako sme odišli musel jednej opici strčiť kameru dobre že nie rovno do ksichtu a ona na neho nepriateľsky zasyčala. Boli v prevahe, a ja by som mu na pomoc určite neskočila. Namiesto toho, aby sme si vychutnali romantický západ slnka, som sa pri odchode len otočila a videla inváziu opíc na ľudoprázdnej pláži. Viac sme tam už nešli.

Jedna z ľudoprázdnych pláží – konkrétne tá, kde nás premohla invázia opíc
Kúsok pláže pri Glow Elixir resort, ktorú sme mali 5 minút chôdze od ubytovania. Okrem ježkov sme tu videli veľké množstvo hviezdic kúsok od brehu a raz dokonca malú chobotnicu.
Cape Laem – úžasné miesto, kde sa sem tam vynorí biela pláž z priezračnej vody. Čo by kameňom dohodil od ostrova Koh Yao Noi

Honba za ryžovými poliami

Jedno ráno som vstala s vyhlásením, že sa mi nechce ležať na pláži, nechcem sa vyvážať na skútri, ale po raňajkách ideme pešo hľadať ryžové polia. Počasie bolo vhodné na fotenie, no bohužiaľ nikto vám nezaručí, že ryža bude práve v štádiu zeleno zelenej farby. Väčšina polí už bola skôr hnedá, ak tam ešte vôbec úroda zostala.

Najkrajšia zelená farba na svete
Pasúce sa vodné byvoly uvidíte na každom kroku

 

Vďaka tomu, že sme boli pešo, sme si všimli odbočku s označením “view point” a rozhodli sme sa to preskúmať. Bolo mi divné, aká je doprava tým smerom hustá, až sme prišli k miestnej škole. Bol thajský deň detí a všade bolo plno ľudí, na školskom dvore ponúkali občerstvenie a mali program. Opäť miesto s nulovým výskytom turistov – iba my dvaja. Peťo prevzal vedenie fotoaparátu a celou cestou naháňal motýľov. Motýle všade doslova plachtili, a niektoré boli obrovské. Niečo nádherné. Keď cesta zabočila do lesa opäť som sa stala obeťou útoku komárov (repelentu som používala nemalé množstvo). To by ani nebolo také strašné, ako obrovský pavúk, ktorého sme cestou stretli. Predstava, že by niečo tak ohavné na mňa skočilo bola mrazivá. Nuž divočina, je divočina. V poslednom úseku sa chodník zdvihol a pár minút stúpania nás presvedčilo, že na jeho konci by sme naozaj mohli niečo vidieť.

 

 

Výhľad na juh ostrova
Zelený ostrov, kde najviac hluku spôsobujú cikády

 

Skútrom okolo ostrova

Skútre tu patria celkovo k ostrovu a k turistom. Naša domáca na nás nechápavo pozerala, keď sme si skúter nepožičali a strávili deň na vlastných nohách. Za necelé 2 € za benzín a 6,30 € za požičanie skútra na celý deň, sme za pár hodín s niekoľkými zastávkami ostrov obišli . Nie po celej dĺžke vedie betónová cesta, a keď sme sa dostali na horskú dráhu uprostred džungle, kde sme nestretli ani živú dušu, chytala som dostatočné nervy na to, aby sme už podobné cesty neabsolvovali. Odbočkami z cesty sa však väčšinou vždy dostanete na nejakú pláž. Ako správny ignoranti sme si stále nevybavili medzinárodný vodičák, no pochybujem, že by vás tu niekto zastavil a vypýtal si ho. Na skútri tu jazdia deti vo veku 10 rokov a minimálne traja na jednom. 

 

Betón, piesok, štrk, či hlina, jazdť na skútri sa dá po všetkom

 

 

High tide a low tide alebo príliv a odliv

Ak ste si vybrali destináciu, kde je prístup do mora veľmi pozvoľný (hovorím o tom Adamanskom), ani si neviete predstaviť, koľko krát sa nad odlivom budete musieť zamyslieť. Najväčší rozdiel sme si všimli práve tu. Raz sme zablúdili na skútri pri mólo, kúsok od jedného z rezortov. Voda tu doslova chýbala. Lode boli uviaznuté v piesku. O pár dní neskôr, keď sme prechádzali okolo, bolo vody omnoho viac. Ak je klesanie do vody naozaj pozvoľné, voda sa môže od brehu vzdialiť na niekoľko metrov – desiatok, či stoviek. Ak by som si chcela zariešiť ubytovanie v rezorte, s tým že pohoda som hneď na pláži a nikto mi nespomenie, že voda na nej nie je každý deň, asi by som mala dosť pokazenú dovolenku. Iný rezort mal zase bójami vyhradené miesto, pokiaľ môžete plávať. Dosť blbé ak v období odlivu je aj pri bójach voda po kolená. A preto sme aj vyhľadávali miesta, kde toľko turistov nechodilo, a nikde nič bójami vyhradené nebolo.  

 

Pláž pri Loh Jark Pier, keď sme na ňu prišli na druhý deň, voda sa stiahla o niekoľko metrov, vytŕčali z nej kamene, a vôbec sa nedalo plávať – veľmi dlhá plytčina

 

Komu by som ostrov odporučila?

Ak sa chceš vyhnúť davom turistov, vidieť skutočný život ostrovanov, užívať si prázdne pláže, naháňať obrovské motýle, vidieť sa pásť vodné byvoly v blízkosti ryžových polí a hľadať cestičky pralesom na zaujímavé miesta, toto je mieste pre teba. Určite tu nenájdeš bary na každom rohu .. resp. tu bary nenájdeš vôbec 😀

Vyzerá takto nejako miesto, kde by si chcel stráviť dovolenku?

 

Ako sa sem dostať?

V prístave sme dostali mapu, čo nám  dobre nám poslúžila, počas celého pobytu. Ak ťa zaujíma ako sa dostať z kade sa dá dostať priamo na ostrov klikni tu, aktuálne v roku 2018. Dostanete sa sem z Phuketu, Krabi, Phi Phi. Naše kroky smerovali na Ko Lantu, a nikto nám nevedel zaručene povedať, či niečo premáva (akože hromadná doprava) priamo. Nakoniec sme mali prestup v Krabi, no len sme vysadli zo speedboatu, už sme sedeli vo ferry na Ko Lantu.

 

Kde prespať?

Na ostrove je viacero rezortov, no ak sa uskromníte a na ubytovaní chcete iba prespať, my sme bývali v Bussarin Mansion za 13€/noc/osoba s raňajkami. Priamo v ubytovaní sa dá prenajať skúter a ľudoprázdna pláž sa nachádza kúsok pešo. Ako som už vyššie spomínala rezorty – vďaka výraznému prílivu a odlivu je v podstate jedno, kde bývate, aj tak nasadnete na skúter a pôjdete úplne inam.

Takto vyzeral náš výhľad z izby – pre mňa jednoducho top !

 

Chystáš sa cestovať po Ázii? Ja som pred dvomi rokmi mala veľmi nervózne obdobie 😀 

 

Pošli ďalej
  • 7
    Shares
  • 7
    Shares

One comment

  1. My sme na tomto ostrove tiež boli a bola to pre nás z Phuketu a okolia najväčšia peckanenormálny pokoj z toho ostrova šielnašťastie pavúka sme nestretli to by sa hneď všetko zmeniloasi by až na Phuket počuli že som ho stretla

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *