Etna bol hlavný dôvod našej cesty na Sicíliu. Plán (Catania, Etna, Taormina, Syracuse) som mala v hlave už tri roky – odkedy sme boli na Malte (nestačilo mi, že žijem na ostrove, potrebovala som sa ísť pozrieť na ten vedľajší – v tom čase neúspešne). Moja túžba narástla asi 1000 násobne počas letu späť na Slovensko popri aktívnej sopke. Vtedy som si sľúbila, že tam raz určite pôjdem – a stalo sa.
Naivná predstava, že počas našej dovolenky dážď neprichádza do úvahy, sa vytratila hneď ako sme ráno kúpili lístky a usadili sa v autobuse smer Catania – Etna. Nasledujúce takmer dve hodiny sme si sušili oblečenie a smutne pozorovali neutíchajúci lejak z poza okna. Nechcela som sa opúšťať už prvý deň a tak som si pozitívne vysvetlila, že lepšie sedieť v autobuse, aj tak by sme nemohli ísť na pláž, a zbytočne by sme zabili jeden deň v hotelovej izbe. (Niekedy je naozaj lepšie nepozrieť si predpoveď počasia, ktorá by nás možno odradila a my by sme zbytočne premárnili jeden deň).
Keď sa autobus dostal na serpentíny, ktoré stúpali do výšky 1910 m.n.m. moje srdce zaplesalo. Videla som čierne lávové kamene a mala som opäť dôvod na radosť. Napriek hnusnému počasiu, vidím aspoň niečo nové, čo som nikdy v živote nevidela a to ma tešilo. Koniec cesty na vrchole Mt. Nicolosi Nord vyčaril najväčší úsmev na mojej tvári. Dážď začal pomaly ustupovať, a ja som vybehla von s jediným cieľom kúpiť si poriadny pršiplášť.
Poznámka pre tých čo to nedomyslia: I keď je leto – nachádzate sa vo výške okolo 2000 m.n.m – to znamená, že počasie sa mení zo sekundy na sekundu, a horúčavy tiež nemusia byť pravdou. Našťastie podnikatelia myslia aj na to, a za 3€/kus si môžete požičať zimné vetrovky, poriadne topánky (áno niektorí mali dokonca obuté žabky, a rodičom s deťmi gratulujem k rozumu obliecť ich takmer ako na pláž). Ja som si nechala na sebe kraťase s úmyslom radšej mať mokré nohy ako na sebe nosiť mokré nepohodlné nohavice (mala som zbalené v batohu, no na nepriaznivé turistické počasie nie najvhodnejšie). Nakoniec ma presvedčil predavač, že by som si mala zaobstarať aspoň legíny , čo bola naozaj rozumná kúpa.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-STmcpvai6Nc/V7y8zWeuHHI/AAAAAAAAEKo/i0JRDEv60aENLmgYjQ8CNZSQpF_qWflFACCo/s144-o/20160823_125925.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/107180204541174049243/6322135567310703729#6322135567315115122″ caption=”” type=”image” alt=”20160823_125925.jpg” image_size=”1836×3264″ ]
Do výšky 2500 m.n.m. sme sa ako ostatní pohodlní turisti odviezli lanovkou (30€ spiatočný lístok). Časom sa rozplynuli oblaky a my sme boli odhodlaný stúpať ďalej. Do nasledujúceho check pointu to bola 1:40h stúpania – bez zaváhania sme sa rozbehli smerom nahor. Pre viac bohatých a menej odhodlaných je tu možnosť zaplatiť ďalších 25€ za odvoz terénnymi mikrobusmi. V priebehu hodiny sme sa dostali na úroveň asi 2800 m.n.m. a ocitli sa bielej hmle s viditeľnosťou na pár metrov. Nakoľko sme si vybrali vychodenú ale neoznačenú cestu, zastavili sme a rozhodovali sa, ako postupovať ďalej. Nakoľko, čím sme boli vyššie sa počasie len zhoršovalo, rozhodli sme sa otočiť. Počkali sme, kým sa hmla ako tak rozplynula, a späť išli po ceste vyznačenej orientačnými palicami. V tejto mesačnej krajine by som sa veru stratiť nechcela. Cestou sa počasie asi 10 krát zmenilo, slnko, dážď, neskutočný vietor, hmla… no mali sme o zážitky postarané. Aby sme neodchádzali naprázdno vyšli sme aspoň na nižší kráter, kde som predbežne už po ceste začala hučať na môjho drahého priateľa nech nechodí na okraj – nečudovala by som, keby nás ten vietor neodfúkol…samozrejme, že to by nebol on, aby mu hneď po výstupe na vrchol neodfúklo šiltovku do kráteru a on si po ňu samozrejme musel ísť. Uaaaah…
V okolí lanovky, či parkoviska pri spodnej stanici sa nachádza viacero vrcholkov, či menších kráterov, ktoré sú nenáročné na výstup a poskytujú krásne výhľady.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-sojddZTMGzQ/V7y8zeUoASI/AAAAAAAAEKo/1HmVMCSuJN4AWl8OEX_gEQuKhrJ9EkHGwCCo/s144-o/20160823_123726.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/107180204541174049243/6322135567310703729#6322135569420255522″ caption=”” type=”image” alt=”20160823_123726.jpg” image_size=”3264×1836″ ]
Aj keby bolo jasné počasie, viem, že samotný vrchol 3345 m.n.m. by sme nedosiahli. Vrtkavé počasie nám zabezpečilo dokonalé zážitky, a potrebujem ďalšie dva životy aby som si toto miesto mohla pripísať na zoznam „ sem sa chcem raz určite vrátiť „ !!!
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-yn01EL-QhZo/V7y8zdz7a8I/AAAAAAAAEKo/PP8jn5V-R_Y1mpHVsAQK6yGNlyYaBczdACCo/s144-o/20160823_133859.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/107180204541174049243/6322135567310703729#6322135569283115970″ caption=”” type=”image” alt=”20160823_133859.jpg” image_size=”2864×656″ ]