Víťazný oblúk, Paríž

Eurovíkend v Paríži – Časť tretia – Korčuľovanie na Eiffelovke

[Total: 0    Average: 0/5]

Normálne sa korčuľovať nechodím, ale keď už idem, tak jedine na Eiffelovku.

Ako som spomínala na záver predchádzajúceho článku, na tretí deň sme nemali žiaden špeciálny plán. A ono si vlastne veľmi rýchlo uvedomíte, že Paríž nie je až taký veľký, pokiaľ vašim cieľom zrovna nie je spoznávať rôzne subkultúry a okrajové oblasti.

Oh wait a minute. Našim cieľom to síce nebolo, no v Montmarti sa tomu asi nedá vyhnúť a tak sme sa hneď zrána ocitli na Cimetière de Montmartre. Cintorín z konca 19. storočia plný neskromných krýpt s nielen slávnymi telami (okrem iných Degas, Ampère či Zola) mal v hmlisté ráno správne pochmúrnu atmosféru, ktorú miestami narušovali len fukary na lístie. Rozmerný cintorín má presne jeden vchod, takže ak tu nechcete stráviť zbytočne veľa času alebo nebodaj trpíte na podobných miestach úzkosťami, majte to na pamäti.

IMG_0622.JPG

Zo zastávky Brochant sme sa zviezli na Place de Charles de Gaulle k víťaznému oblúku. Parížske metro je miestami strašný pain in the ass: jednosmerné východy do ulice, kde vchod je umiestnený kľudne aj 300 metrov ďalej, proste si ho nájdite, prípadne východy, kde vchod je to iba v prípade, že máte lístok, lebo načo by doň niekto umiestnil automat, zoznam zastávok na trase je často až za turniketom, lebo prečo by niekto chcel vopred vedieť, či je v správnej vetve, a ešte chuťovčička “Ako som sa ocitla na vlakovej stanici??? Aha, vlak je metro. Ehm..” Zlatý Londýn. Mobilná aplikácia na metro a mapa a internet… a vôbec… rozhodne nie sú v Paríži na zahodenie.

Víťazný oblúk je srdcom, kde sa križuje niekoľko hlavných Parížskych ulíc, pričom jednou z nich je aj Champs-Élysées a dohliadnete od neho i na nový víťazný oblúk La Défense či veľké koleso.

Po Champs-Élysées sme sa nejak dostali k Eiffelovke a M., dnes už v lepšej nálade sa nechal ukecať, aby sme sa postavili do radu, ktorý už bol o niečo dlhší než deň pred tým. To bolo radosti. Kde sú tie časy, keď som si pred vyše desaťročím pobehovala pod Eiffelovkou. Teraz pekne zaradiť sa pred plotom pred unimobunku, kde som prešla cez skener, vyvrátila obsah batohu, musela dať zo seba veľkú bundu a ešte som dostala aj osobnú prehliadku. Našťastie trikrát sa zatočivší hadík vzal len desať minút. Na nešťastie, nebol posledný. Druhý rad sme si vystáli pri okienku na lístky. Dokopy to ale stále bolo do pol hodiny, takže totally worth it. Vyhodiť pitie, oskenovať batoh, ukázať či nemám pod bundou bombu… a už sme sa škriabali hore schodami. Akoby to bolo včera, akurát tá veža mala vtedy tuším inú farbu.

IMG_0636.JPGIMG_7748.jpg IMG_7744.jpg IMG_2328.JPG

Ono sa tam vážne korčuľovalo!! Čo na tom, že som zase zdvíhala vekový priemer a fakt že mi to nešlo (na ľadových korčuliach som stála asi raz v živote); korčuľovanie na Eiffelovej veži je proste zážitok, ktorý sa tak často neopakuje. A ako pridaný bonus, ako by povedala moja sestra “ty panoramata”. Takže ak sa niekedy ocitnete v Paríži okolo vianoc, myslite na to, že nech to znie akokoľvek bizarne, na Eiffelovke sa korčuľuje!

Po ceste na hotel sme sa ešte stavili pri Chráme matky božej Notre Damme, no tentokrát nás fakt dlhý rad odradil a dnu sme teda nešli. Bolo krásne slnečné poobedie, takže sme sa aspoň prešli.

IMG_0649.JPG IMG_0648.JPG

Na večer sme sa rozhodli vrátiť sa na Champs-Élysées a vychutnať si ho v celej svojej kŕasnej gýčovosti, záplave svetiel a vianočnej výzdoby a pomotať sa medzi vianočnými stánkami, ktoré v ničom nezaostávali za nadpájajúcim sa okázalým hlavným bulvárom. Paríž je koniec-koncov plný gýču, no ten dokonale zapadá do svojho prostredia a udáva jeho charakter, a tak si vlastne ani neviete predstaviť ako by mesto vyzeralo bez neho.

IMG_7788.jpg IMG_7782.jpg IMG_7773.jpg

Posledný deň sme si do tretice pozreli z výšky mesto od baziliky Sacre Coeur, počasie bolo úplne nádherné a dokonca bol otvorený aj park vedúci dolu k bulváru Rochechouart, takže sme si pozreli zbližšia aj ďalšie skryté miesta nerestí.

Napriek tomu, že ani ja ani M. sme pred cestou Paríž zrovna veľmi neobľubovali, odchádzali sme so skvelým pocitom a s tým, že Francúzsko je proste jednou z “tých” krajín (čo sme už vlastne vedeli z našich roadtripov). Možno to zapríčinila predvianočná atmosféra alebo útulnosť Montmartru alebo sme sem proste museli ísť spolu, aby sa nám Paríž zapáčil. Každopádne už teraz vieme, že do Francúzska a aj Paríža sa určite budeme vracať pravidelne.

Časť 1 | Časť 2

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *