Z Dolomitov sa neodcházda rovno domov. More je na skok a láka na zachádzku. Prirodzene najlepšie do neďalekého Bibione. Jedine žeby nie. 

M. trval na tom, že chce ísť na Krk. Už raz trval na tom, že chce zažiť Makarsku, tak som mu to so škodoradosťou v srdci umožnila, pretože česká riviéra s názvom Makarska je dovolenkárske peklo na zemi: narvaté pláže, narvatá voda, chátrajúce oplesnené stavby, pretrvávajúci nádych starej éry. Ono to vlastne neni ani family ani kid ani nikto s pudom sebazáchovy friendly a ešte je to aj ďaleko. A aj tak sa tam ľudia vracajú. A pritom je toľko iných oveľa krajších miest oveľa bližšie. Ale to už odbáčam.

Krk sa mi zrovna nepozdával, pretože som sa chcela staviť aj v Benátkach, je o dve hodiny ďalej a keď už som v Dolomitoch fičala na vlne nostalgie, tak prečo si rovno nepripomenúť i najrannejšie výlety do Bibione, ktoré sa spravidla objednávali v zime priamo z katalógu, minimálne pol roka vopred. Nakoniec ma ale presvedčil, a tak sme sa po štyroch dňoch v srdci Dolomitov presunuli na neveľký ostrov spojený s pevninou mostom známym snáď každému, kto sa niekedy presúval na Dalmáciu.

Malinska

Dva kilometre od mestečka Malinska sme v našli útočisko v príjemnom hotelíku na pobreží. Prekvapivo nás nečakala betónová pláž, ale menšia plážička plná malých okruhliakov. Plus hotel mal o kúsok vyššie parádnu lúku plnú olivovníkov vrhajúcich príjemný tieň s lehátkami, takže to bolo aj tak jedno. V Chorvátsku nás privítala Rijeka so svojimi Vratami Jadrana, ktoré sme ale sotva videli kvôli prebiehajúcej prietrži mračien. Tie sa síce kompletne nerozplynuli ani po príchode do Malinskej, ale to nám nezabránilo ísť sa okúpať a pomedzi kvapky z vody pozorovať na horizonte vzďaľujúcu sa búrku.

Príjemne sa ochladilo, ale stále bolo aj príjemne teplo na večernú prechádzku bez prešiváku do centra Malinskej. Mestečko s prístavom nebolo vlastne ničím výnimočné – neboli tu žiadne známky benátskej kolonizácie, tak ako je tomu inde na severe Chorvátska, ale za to tu boli turisticky dostačujúce obchodíky so suvenírmi, jadranská zmrzlina a nikdy sa neomrziaci pohľad na zapadajúce slnko popri svetielkujúcej Rijeke.

Okolo Malinskej je popri mori vybudovaná pekná promenáda, ktorá pokračuje aj ďalej a za Malinskou smerom na sever sa mení na Rajskú cestu alebo Rajski put, ktorá sa tiahne až ďalej do mesta Njivice. Ostrov Krk je inak pretkaný turistickými chodníkmi, ktoré sú dokonalo značené (značili ich tuším Českí značkári) a Rajská cesta je len malou ochutnávkou z tejto siete.

Oprna bay

Zátoku Oprna pred pár rokmi ešte nikto nepoznal a dokonca ani medzi domácimi to nebola práve vyhľadávaná pláž. Z časti to bolo aj kvôli jej náročnej dostupnosti, ktorá v podstate pretrváva dodnes. No odkedy nastal akýsi boom, ľudia si sem cestu nájdu – či už pohodlne na lodi alebo zliezaním strmého skalnatého kopca.

Pláž som si odhadom našla na mape, a tak som pred predpokladaným cieľom vyhliadala, či ju nezazrem. Dorazili sme pomerne skoro ráno, a hoci pláž nebolo z cesty vidno, prezradil ju hadík áut zaparkovaných v príkrom svahu pozdĺž cesty. Ten sa za dve hodiny strojnásobil na dĺžku, takže ak si chcete ušetriť stres z parkovania (a že ho strmý kopec a miestami neprehľadné serpentíny určite vyvolajú), tak sa sem vyberte skôr, napríklad okolo deviatej.

Menších zátok je tu okrem Oprny viacej. Ak vám nevadí besná cesta po skalách, tak si vyšliapnite o kúsok ďalej a možno nájdete “tú svoju”. Posilnená skúsenosťami z krétskeho Bálosu som to zbehla pre zmenu v sandáloch a nie v žabkách, ale tenisky resp. pevná obuv nikdy nie sú na zahodenie.

Zátoka Oprna ale každopádne potvrdila zvesti o nej – kamienková pláž, priezračné more plné rýb, turistami vyhľadávaný bod ostrova. Čistotou, izoláciou a rázom sa veľmi ponášala na zátoky na gréckych ostrovoch. Ako nakoniec aj ďalšie zákutia ostrova.

Priezračné pláže okolo mestečka Baška

Mestečko Baška v juhovýchodnej zátoke ostrova je izolovaný raj. Dokonca sa tu nachádza i pláž s názvom Mali Raj. Možno aj preto, že je to najvzdialenejšia časť ostrova (čo je ale relatívne, keďže podobne ako inam na ostrove aj tu ste do pol hodiny) a tiež kvôli tomu že útesy poskytujú kopec skrytých zátok bez značných stôp turistov sa okolie Bašky stalo strediskom naturistov. Tí tu majú dokonca aj svoj kemp a niekoľko vyhradených pláží.

No a zhodou okolností sme sa na jednu takú dostali aj my. Na google mape som si našla “Super public bath Bunculuka” z čoho som vyvodila, že to bude proste verejná pláž a tam sme si aj nastavili GPS. Aké bolo prekvapenie keď nás na vrchu kopca zastavila rampa pri vstupe do kempu. Nudistického kempu.

Na recepcii nám zdelili, že do kempu si musíme zaplatiť vstup, ale že ďalej za ním je verejná pláž kam prejdeme po vyznačenom turistickom chodníku.

Zabudli ale povedať, že turistický chodník je zrádnejší než cesta na Snežku, že cesta zaberie na slnku okolo pol hodiny v úpeku a že pláž je nudistická. Ale to sme nejak tak po ceste vytušili.

Mala som nervy a o to väčšie, že som tak nejak vedela, čo bude na konci. Keď sme dorazili do prvej zátoky prístupnej aj pre bežný plebs, čakala nás priezračná voda, príjemná atmosféra, nie príliš preľudnená pláž a kopec holých tiel.

Z rôznych krajín sme síce pomerne zbehlí v saunovaní, ale vidieť nahé ľudské telá v prirodzenom habitate a počas bežných ľudských činností akými sú popíjanie v bare, paddleboarding alebo čítanie novín bolo aj tak trochu neobvyklé. (A čo potom keď sme sa vracali a v kempe nahé telá varili obed pred karavanom alebo pozerali televízor.) K tomu všetkému z malého baru vyhrávala vlastne príjemne sa vtieravá hudbička, ktorá musela byť na vrcholoch rozhlasových rebríčkov ešte za nacistického Nemecka.

Každopádne zátoka rozhodne stála za to. Aj za tú turistiku. A jemne surealistický obraz do reality dostávalo more obkolesené útesmi a hemžiace sa rybami. Inak pláž nakoniec nebola čisto nudistická, takže či už ste vyznávačom naturizmu alebo len chcete zažiť niečo nové, útesy medzi Baškou a Vrženicou určite odporúčam.

Zátoka Soline a.k.a. Soline bay

Kúsok Mŕtveho mora v Chorvátsku? Prečo nie! Krk je pomerne malý ostrov a zas tak veľa tu toho nie je v porovnaní s takou Istriou. Nenájdete tu priehrštia historických pamiatok ani pláže plné nezvyčajných druhov morských živočíchov. Nájdete tu ale pláž, ktorá sa koncentráciou ľudí pokrytých bahnom až nápadne ponáša na brehy Mŕtveho mora. Zátoka Soline s pomerne dlhou plytčinou, v ktorej domov našli najmä kraby disponuje bahnitým pobrežím a údajne má blahodárny vplyv na pohybové ústrojenstvo či gynekologické problémy. Voda. Ale prečo sa neobahniť tak ako ďalší ľudia navôkol? 🙂

Ak ste nenavštívili Izrael alebo Jordánsko, tak si Soline určite nenechajte ujsť – príležitostí natreť sa liečivým bahnom, nechať ho zaschnúť a potom sa ho pomaly zbavovať nekonečným postupovaním do hlbšej vody, v Európe tak veľa zas nie je.

Jeden tip na tento výlet: vezmite si plavky, za ktorými vám (aspoň do konca dovolenky) nebude smutno a ideálne nemajú bielu farbu. Bahno je totiž pomerne agresívne a aj zo samotnej kože to trvá pár pokusov než sa ho zbavíte. V práčke následne ale plavky všetky stopy po bahne stratili, takže na vyhodenie určite nebudú.

Risika a Sv. Marak beach

Pláže v okolí mestečka Risika nám odporučila recepčná, keď sme jedno ráno odovzdávali kľúče od izby v rámci “Flexible room” (nedávno som ich spomínala na našich Facebook stránkach, tak sa určite subscribnite, aby vám neušli žiadne tipy a novinky). Risika prekvapivo nie je žiadne prímorské mesto, ale aj tak sme tam v rámci “odbahňovania” pokračovali. Trochu sme zle odbočili a tak sme sa nakoniec oproti pôvodnému plánu ocitli na pláži Sv. Maraka. Na Chorvátsko bola v zátoke, pomerne neštandardne, piesková pláž. Inak bola po stranách zátoka obkolesená skalnými útesami a plná rýb (a ježkov), takže taký malý šnorchlovací raj. A to bol len začiatok. Odtiaľ sa dalo po útesok autom prejsť jemným offroadom ďalej a nájsť si nejakú vlastnú zátoku. No pre mňa, milovníčku všetkého starého a rozkladajúceho sa bol najväčším highlightom kostol Sv. Maraka na vrchu kopca nad zátokov. Teda jeho ruiny. K tomu sa blížiaca búrka, sem-tam padnúce kvapky a desaťminútový trek v plavkách okolo zrúcaniny. Moje srdce plesalo a ja som tým pádom našla svoje najobľúbenejšie miesto na Krku.

Inak to tu pomerne žilo, okrem nafukovacích preliezačiek pre deti (aj dospelých) v mori tu bol bar, sociálne zariadenia a dokonca kúsok od pláže aj Beach klub s bazénom.

Ako som písala, Risika nie je prímorské mesto a pláž od nej bola dobrých pár kilometrov, takže Sv. Marak v podstate ponúka ideálnu kombináciu mierne komerčného, no zároveň dostatočne odľahlého a ľuďmi nepreplneného miesta.

Krk

Centrom ostrova je samozrejme jeho hlavné mesto Krk. Ak už ste navštívili Benátky alebo iné chortvátske historické mestá na pobreží stredozemného mora, tak vám Krk príde určite povedomý. Ako ďalšie, i Krk bol totižto niekoľko storočí pod nadvládou Benátskeho štátu a pozostatky typickej architektúry sú tu tak značne citeľné. Ale nielen to. Krk je v stredozemnom mori dokonca jedným z najstarších miest a v svojom čase to bolo tiež miesto, kde sa plne rozvíjala a aktívne používala hlaholika, ktorú ako vieme, doniesli Cyril a Metod i k nám. Pamätníky k tomuto obdobiu nakoniec nájdete naprieč celým ostrovom vo forme veľkých kamenných písmen.

Toľko malý náhľad do histórie. Krk je príjemné mestečko s prístavom, more môžete pozorovať z jeho hradieb alebo sa skyť pred slnkom do niektorého z kostolov alebo taverničiek či mestského parku. Rímsku históriu si pripomeniete pohľadom na zvyšky stĺpov na námestí, pozostatky z Venušinho chrámu alebo zachovalej fresky (tú sa mi ale bohužiaľ ani po dvoch pokusoch nepodarilo nájsť, pretože šípky v uličkách ma zacyklene viedli k ďalším rázcestníkom a potom zase naspäť).

Jednoducho mestečko ako stvorené na večerný výlet za suvenírmi, príjemnou prechádzkou pri západe slnka alebo miestnou kuchyňou.

~~~

Krk prekvapil. V tom najpozitívnejšom. Zelený ostrov, ktorý sa dá bez problémov celý poprechádzať (prejazdiť) za pár dní. Ponúka snáď všetko, a ešte viac, čo si od bežného stredomorského ostrova môžete želať:  históriu, opustené i komerčné pláže, priezračnú vodu, miesta na šnorchlovania, nudistické zátoky, no i možnosť všakovakých aktivít od ziplinu vedúceho od hlaholického písmena “A” nevedno kam, cez lezenie po zaistených cestách rovno nad morom alebo turistiku po nespočetných značených chodníkoch. No a vodné aktivity ani nejdem menovať.

Chvíľami som bola zmätená a nie len preto, že som zrazu o vyše 3000 metrov nad morom nižšie a môj mozog nemôže akosi pobrať tu rovinu a kopec vody naokolo, no i preto, lebo na Krku som sa necítila ako v Chorvátsku. Cítila som sa ako v Grécku a to, že tam nie som mi pripomínali len holotúrie desiace ma zo dna 🙂

Takže môj zoznam kam si zájsť po rýchle osvieženie k moru sa po Istrii rozšíril o Krk. A čo vy? Aké sú vaše obľúbené miesta v Chorvátsku a prečo?