Mali sme ešte pár dní platnú slovenskú diaľničnú známku, tak sme sa rozhodli ísť konečne do Plaveckého Podhradia, ktoré je od Brna vzdialené približne hodinu a pol, takže akurát alternatíva k bežným nákupom v Bratislave.
Bol tuším druhý deň nového roku, a všade bolo prekvapivo veľa ľudí. Niektorí sa rozhodli vyslovene jarné počasie využiť na príjemnú opekačku. Prvotná radosť z obrovskej zrúcaniny Plaveckého hradu, ktorú je už z diaľky vidno vystriedalo chvíľkové znechutenie, keď som zistila, že so sebou trepem foťák a náhradné sklá, no žiadnu kartu. K hradu to nie je nejak ďaleko, asi len pol hodinu, no za to celú cestu do strmého kopca.
Krása, že sa stále kde tu nacháadzajú takéto rozľahlé pamiatky, a že sú dostatočne ďaleko od “civilizácie”, a tak prácu dobrovoľníkov nemá kto pravideľne ničiť.
Z vrchu je krásny výhľad na celé Záhorie a kopce Malých Karpát ako Veterlín alebo Záruby. A tam niekde za kopcom som strávila väčšinu prázdnin v detstve a potom aj pár rokov vysokej školy.
Tak to len toľko, aby sa vedelo, že toto miesto existuje.