Toľko sme stále míňali tabule na tento obrovský zámok, až sme sa tam nakoniec vo Februári vybrali.
Z Brna je to na skok, akurát teda cez Moravu nie je položený nikde po ceste žiaden vhodný most, takže najkratšia cesta vedie okľukou cez Bratislavu a Hainburg. Čo nakoniec nie je až taký problém, pretože obe miesta sa tým pádom nominujú na ďalšie zastávky.
Hainburg mám zafixovaný ako “to mesto kde som bola so školou ako malá” a tiež si vždy spomeniem na nočné prechody hradnou bránou na ceste do Chorvátska. Tentokrát, pre zmenu, som vystúpila z auta aby som si prezrela mestečko za denného svetla.
Ani sa nečudujem slovákom, ktorí sem chcú ísť bývať – na skok z Bratislavy, rodnú reč počuť všade, no cítiť Rakúsko. Všade čisto a starý hrad a hradby len pridávajú na atraktívnosti. A to som ešte nespomenula Dunaj, krásne upravené brehy a kilometre cyklociest. Možno by som sa nakoniec nechala prehovoriť na to Rakúsko aj ja.
Za Hainburgom sa trochu rozpadli zástupy áut a my sme smerovali ďalej do osady Schloss Hof. Obrovské parkovisko, ktoré vpodstate obkolesuje toto osídlenie je predzvesťou fakt veľkého miesta. Našťastie, mimo sezóny tu bolo mŕtvo a zaparkovali sme hneď pred zámkom.
Hoci je možné najať si sprievodcu alebo využiť špeciálne ponuky pre deti, najviac ľudí si asi vyberie prejdenie zámku osamote. Jednotlivé miestnosti sú prázdne tak akurát, aby sa v nich mohli pohybovať ľudia individuálne, za to je ich ale nespočetne veľa hoci okruh nie je nejak obzvlášť dlhý.
Záhrady sú fakt masívne. A sú v nich hospodárske budovy, kvetiny a bylinky, kozy, ovce, ťavy a veľa historických zvierat, napríklad špeciálne biele somáriky alebo rôzne iné kopytníky.
Neviem povedať, ktoré ročné obdobie je najlepšie na návštevu. My sme boli vo februári a to obrovské parkovisko vyzeralo fakt desivo. Na druhú stranu, cez sezónu sú zrejme pootvárané malé “workshopy” v hospodárskych budovách a možno i nejaké menšie trhy, takže to tu je určite živšie.