Kam do hôr vziať z Brna Američanov? Možnosti sú práve dve – buď do Tatier alebo do Álp. Po zhodnotení možností v jednotlivých krajinách a kvality ciest sme sa napokon opäť rozhodli pre okolie Salzkammergutu.
Takže máte víkend a chcete ho prežiť intenzívne s dôrazom na to najlepšie čo tunajšie veľhory ponúkajú. Ako bonus prší, takže viditeľnosť na niekoľkotisícových vrcholoch je minimálna a hmla doobeda navyše pokrýva aj doliny. Takže odpadli klasické hitovky typu Krippenstein alebo Dachstein z Ramsau. A vlastne sa napokon vyradila aj soľná baňa, kde platforma na vrchole kopca bola ponorená do hmly.
Sobota
Štvorhodinová cesta si žiada skorý odchod. Už o siedmej. Uuuu. Ranné vyhliadky na sobotný deň neboli príliš pozitívne vzhľadom na dážď a hmlu na každom kroku. Napriek tomu bol náš cieľ jasný – Orlie hniezdo a do tretice s dávkou pozitívnej nádeje, že ho konečne uvidíme a nebudú to len nejasné obrysy budovy zahalenej v pochmúrnom opare. A tiež sme dúfali, že v polovici októbra bude ešte prístupný, nakoľko informácie na stránke boli veľmi nejednoznačné.
Rozumej, toto bol náš tretí pokus zistiť prečo si to ten Hitler vybral zrovna kopček nad Berchstesgaden. Prvý krát sme dorazili presne jeden deň pred otvorením sezóny – počasie bolo ukážkové, no Orlie hniezdo zatvorené. Druhý krát sme sa tu zastavili uprostred sezóny a hoci nepršalo, celý kopec bol ponorený v takej hmle, že keď sme vyšli z budovy Orlieho hniezda, sotva sme ju z opodiaľ videli. Tak reku šanca na nápravu.
A v skutku. Hoci sme stúpali po strmých serpentínach pomedzi dažďové kvapky a ešte stále v opare hmly, počasie sa pomaly začalo umúdrovať.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-su2Mo21VPYk/WgnOvMOR4OI/AAAAAAAAZMU/lnUgmupKz9EWzZd_EuamWwvRqw44kPWOQCCoYBhgL/s144-o/IMG_0236.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944048334201058″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0236.jpg” image_size=”1000×667″ ]Kehlsteinhaus tiež známy ako Orlie hniezdo
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-jh9h0U9gOHg/WgnOvCwYqvI/AAAAAAAAZMU/AkP_dCexT7kcu1RNDtZSpC2f77vdHdmRgCCoYBhgL/s144-o/IMG_0247.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944045792897778″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0247.jpg” image_size=”1000×667″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-Fr5RKfDJlwM/WgnOvG5QBGI/AAAAAAAAZMU/xP938JuQSZ4xToouMdwrfFIo0yN942pvwCCoYBhgL/s144-o/IMG_0256.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944046903821410″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0256.jpg” image_size=”1000×667″ ]Okruh po hrebeni s výhľadom okrem iného na jazero Königsee a vrchol Jener.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-LhN8jWjN7wc/WgnOvJHinrI/AAAAAAAAZMc/Pg4OP5e0P6Qv9hswMAe19WWtwtC9lOyXgCCoYBhgL/s144-o/IMG_0260.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944047500631730″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0260.jpg” image_size=”1000×667″ ]Kavka Alpská v konfrontácii s informatikom obecným
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-hU3GA25P8Hg/WgnOvJE-mzI/AAAAAAAAZMU/n-rEeO-ZtaArTzYggKu2ODrY-59Z4-G5ACCoYBhgL/s144-o/IMG_0268.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944047489882930″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0268.jpg” image_size=”1000×667″ ]Tento záber s Evou a Blondie pozná každý fanúšik vojnovej histórie.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-mV_m-FodT3s/WgnOvCUIg8I/AAAAAAAAZMU/b366oH9hPK8upLsoAE9xJv41l9dHvnV_wCCoYBhgL/s144-o/IMG_0277.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944045674398658″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0277.jpg” image_size=”1000×667″ ]Vstupný tunel vedúci k výťahu.
Vybrali sme sa teda na hodinový okruh po hrebeni a ako sa rozchádzali oblaky a opar ustupoval, postupne sme začali zisťovať, že Hitler mal fakt dobrý vkus. Na jednej strane sa vynoril vrch Jener a za ním pohľad na Watzmanna s deťmi obkolesujúcimi jazero Königsee. Na tej druhej sa zase rozlievali nekonečné pasienky s malými bodkami oviec a kráv.
Prechádzali sme hore-dolu pomedzi ostré skaly, míňali čím ďalej tým menej ľudí, aby sme si na záver pozreli i zvyšky z oného kľúčového miesta európskej histórie.
Ako sme schádzali späť k autu, začalo svietiť aj slnko, takže náš ďalší cieľ bol jasný – neďaleké jazero Königsee.
Plavba na lodi ku kostolíku St. Bartholomä je romantické spestrenie nekonečných túr a v sezóne sa dá pokračovať až k ďalšiemu jazeru Obersee, ktoré je v idylickom obkolesení vysokých štítov. Sezónu sme už ale minuli a tak sme sa previezli len ku kostlolíku. Alpská zeleň, krvavočervené strechy barokového svätostánku a Watzmann na pozadí roztavia i to najchladnejšie srdce.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-4okgMaPS1jg/WgnOvOCt1CI/AAAAAAAAZMU/d6kyx4tZtQI56s3wloWZff3Amgj7-AKxwCCoYBhgL/s144-o/IMG_0287.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944048822572066″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0287.jpg” image_size=”1000×667″ ]Kostol St. Bartholomä
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-7bUEBCQCZTc/WgnOvGguvlI/AAAAAAAAZMU/WkqlADSmDrMnAUVmoLabwSV7qtSP1kZrwCCoYBhgL/s144-o/IMG_0286.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6487944041156693057?locked=true#6487944046800977490″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0286.jpg” image_size=”1000×667″ ]Watzman v opare a alpská zeleň
Ubytovanie sme mali v gasthause na kopci nad dedinou Golling, už v Rakúsku. Dramatická “červánková” obloha a zasnežené končeky Álp boli podľa mňa perfektným zhrnutím dňa a medzníkom v tomto rýchlom priereze spoznávania miestnych krás.
Sranda bol prechod cez hranice. Zlatý Schengen. GPS nás navigovala cez takmer lesnú cestu, kde sa autá míňali len na presne určených miestach a hranicu tvorila len drevená búda s rovnako drevenou rampou, ktoré podľa mňa tiež ešte pamätali oného Hitlera. Proste taká krátka cesta časom.
Nedeľa
V nedeľu ráno sme boli na vážkach či z tohto dňa ešte niečo bude. Pohľad z okna priamo do mlieka naznačoval, že asi ani nie. Aspoň že raňajky boli typicky rakúsko guesthausové. Čerstvé chrumkavé pečivo, kravské mlieko, šunky, domáce džemy… Ešte sa s nami prišla rozlúčiť teta s tým, že odchádza do kostola a že nemáme zabudnúť vypnúť svetlo a kľúče máme nechať vo dverách. Ešte vždy ma prekvapí, že tej nemčine fakt rozumiem a semtam dokážem i reagovať. A vlastne aj fakt, že bez obáv nechá poodomykaný celý dom, nás v ňom a odíde.
Rozlúčili sme sa s poníkmi, posledný krát pozreli do upršanej doliny a vydali sa smer Hallstatt. Lebo mesto v daždi je vždy o niečo stráviteľné než hory. Po ceste som si nezvyčajne kreatívne spomenula na Gosausee a tak sme si ešte zastávku spravili tam. A nakoniec sme si dali okruh okolo celého jazera. Dážď ustal, skôr padali len jemné kvapky z hmly. Vrcholky v opare vyzerali ako z dôb, keď si to tu ešte brázdili dinosaury (hoci tu skôr asi plávali megaryby) a sem tam sa na horizonte rozžiaril zasnežený dachsteinský ľadovec, ktorý akoby sa chcel pripomenúť občasným vynorením sa z oblakov.
Okolie Gosausee bolo diametrálne odlišné než ako som si ho pamätala spred dvoch týždňov. Nikde ani nohy, jeseň tu už skoro kompletne prebehla a tak z košatých farebne žiariacich stromov ostali už len akési pahýle. Hrobové ticho. Len tie hory sa neustále rovnako odrážali na jemne zvlnenej vodnej hladine.
Hallstatt je už starý známy, no keďže sme tento víkend boli skôr sprievodci, našli sme si dôvod obzrieť si aj nové miesta. Vyšlapali sme si to k neskorogotickému kostolu na kopci, od neho to už bolo len kúsok k vrchnému parkovisku v tuneli, z ktorého bol bezprostredný pohľad na vodopád na riečke Mühlbach, ktorý je dobre vidno aj z hlavného hallstattského námestia.
Ponad Hallstatt sa tiahne dvojhodinový “soľný” okruh, no vzhľadom na silnejúci dážď sme to nehrotili. Každopádne, oplatí sa kúsok si vyšlapnúť, pretože sa vám otvorí pekný pohľad na strechy kolísky európskej civilizácie. Vošli sme ešte do kostolného podzemia a cez cintorín sa pomaly vrátili späť dolu a započali vymetanie obchodíkov.
Toľko k víkendu. Do Hallstattu už asi nejakú chvíľku nebudem chcieť znovu ísť, ale Alpy ako také majú ešte milión miest, ktoré v živote musím uzrieť. Však len cesta cez hranice bola samý Bach a Klamm a Klettersteig… A samozrejme na nás stále čaká nepokorený Dachstein 🙂