Neprešiel ani týždeň a my sme opäť mierili do Prievidze.
Štátny sviatok uprostred týždňa, a keďže sme lemry a neboli sme schopní sa dohodnúť na nejakej dovolenke, rozhodli sme sa ísť domov a vyriešiť neobvyklé množstvo voľna turistikou na našich nádherných slovenských kopcoch pokrytých snehom. Okrem toho boj za slobodu a demokraciu nám našťastie nedal len deň voľna v kalendári navyše, ale aj home office.
Akurát to by nesmelo prísť náhle oteplenie. A nesmelo by pršať.
Vysoké Tatry
Do poslednej minúty pred odchodom do Tatier som dúfala, že sa počasie zmení. Nezmenilo. Lebo prečo aj.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-1uCN4caENEU/WDICj6weScI/AAAAAAAAQoc/SzJ9ICCBUSYD0zgSO93PdQvrNzduxhQnQCCo/s144-o/IMG_7509.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6355144838063616417#6355144840264436162″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7509.jpg” image_size=”1000×667″ ]
Vyšli sme z auta, vonku bolo teplo a chčalo. Zo snehu ostala už len brečka kombinovaná s ľadom a vodou. Krajinu zakrývala hmla a oblaky. Začala som sa teda pomaly zmierovať s tým, že žiadna túra nebude.
Obišli sme Štrbské pleso a zrazu sa začali zjavovať vrcholky a dokonca i náznak vychádzajúceho slnka. Spomenula som si na stratenú školskú výpravu na Heilbronneri, ktorej bola osudná náhla zmena počasia.
V pozadí bolo počuť motorovú pílu.
Hory sa opäť začali strácať, no na druhej strane začali vykúkať nejaké tie Nízke Tatry a snáď niekde v diaľke i Veľká Fatra. Len tak, kúsky vrcholčekov ponad mliekom. Takéto niečo som asi videla prvý krát. Musím chodiť viac von za zlého počasia. Musím sa odsťahovať z Brna.
Nakoniec sme to zabalili a šli do Aqualandu Poprad. Majú tam snehovú komoru. Dokonca som sa dvakrát spustila na tobogáne. Potom som si všimla chlapa so zakrvavenou hlavou a spanikárila som.
Bojnice
Ako dlho trvá vyrobiť veľa metrov kovaného plotu? Lebo Bojnické kúpele sú obohnané skutočne veľkým možstvom.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-mZ8W1G6TQ0I/WC9UZAyD10I/AAAAAAAAQo0/qQ3EYF66sE8hd4LfEiFjsR1sW4MaRqrCgCCo/s144-o/IMG_0425.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6354687999533125505?authkey=8SaFG9FNpaM#6354390387926488898″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0425.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
Choď sa pozrieť na novú vyhliadku, vraveli mi. A vyhliadka vskutku poskytuje nádherný pohľad na Prievidzskú kotlinu a jej dominanty vytvorené človekom aj prírodou. Rozpačitý je akurát ten sterilný les za mojím chrbtom, zbavený všetkej špinavej a nekontrolovanej divokosti. Ale asi je to tak fajn. Niečo staré musí ustúpiť tomu novému. Niečo divoké musí ustúpiť tomu skrotenému. A nemeckí dôchodci sú predsa zvyknutí na istý štandard, tak sa im ho pokúsme priblížiť. Budú generovať peniaze a z Prievidze a okolia sa možno jedného dňa stane mekka turizmu na Slovensku.
Jedine žeby nie.
Banská Štiavnica
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-aQFG7T3iZPY/WDBh5-39QyI/AAAAAAAAQnk/BOy04M3CwBQUY7hLzSdlePXBiTDkGGGNQCCo/s144-o/IMG_0427.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6354687999533125505?authkey=8SaFG9FNpaM#6354686722977907490″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0427.JPG” image_size=”15386×3810″ ]
Banská Štiavnica je vždy našim backup plánom keď prší. V malom centre UNESCO mestečka je príjemne za akéhokoľvek počasia. Je tu asi trilión kaviarní, čajovní a reštaurácií, hneď v centre je malá štôlnička a keď už si všade dostatočne dlho posedíte alebo dôjdu kryté aktivity, vždy sa dá pokračovať v návšteve tajchov alebo kochaním sa nad okolitou prírodou americkým štýlom, teda priamo z auta. Dnes tu dokonca bol nejaký vínny deň, ale nakoľko prekvapivo napriek predpovedi doobeda ešte nepršalo, vydali sme sa smerom ku kopcu Paradajz. Minuli sme tri či štyri tajchy (a bolo na čase po toľkých razoch čo sme tu boli a žiaden nikdy nevideli), do kopca sa pekne zapotili a pod Paradajzom sme to zase otočili a šli späť geologickým chodníkom, aby sme Štiavnicu konečne videli aj z iného uhla.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-zb53JyuQf74/WDICj0OcbmI/AAAAAAAAQoc/4kBF7yoOnb8vkG2eugTnIVMpr8nmUCibgCCo/s144-o/IMG_7524.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6355144838063616417#6355144838511095394″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7524.jpg” image_size=”1000×667″ ]
Zatiaľ som nezistila prečo sa vrch volá Paradajs.
Vyrazili sme smerom do Sklených Teplíc, ale Parenica bola našťastie už na dnešný deň vybukovaná (Parenica je super vec, a pokiaľ nemáte sklon k infarktom, tak silno odporúčam), tak sme pokračovali už v lejaku späť do Prievidze.