Zmeny sú zábavné, pokiaľ sa vás netýkajú.
~
Ďalší upršaný víkend bol predzvesťou cesty na rodnú hrudu, kam sa vždy vraciam so zmiešanými pocitmi. Po dlhom čase som mala možnosť lepšie si prehliadnuť miesta, kam som chodievala často, keď som tu žila, ale už boli príliš bezvýznamné, aby som ich navštevovala počas svojich návratov.
Dnes bolo načase spraviť inšpekciu a všetky ich prejsť. Alebo teda tie, čo prežili.
Je fascinujúce sledovať ako sa Prievidza vyrovnáva s vplyvmi a následkami plynutia času – veľmi neobratne, neisto a ťarbavo. Miestami štýlom pokus-omyl dokonca.
~
Z lesoparku zmizli hojdačky, na ktoré sme sa vždy pretekali a súťažili o to kto zaberie poslednú voľnú. Zmizla drevená konštrukcia v tvare vatry, kde snáď mali zhorieť všetky deti, ktoré sa z dômyselnej ihlanovej stavby nemohli dostať von. No zároveň mám na zozname o miesto viac kde EU ešte nezasiahla svojou štandardizačnou rukou. Válov, kde sme si umývali ruky nahradila tabuľa s príkazmi a zákazmi o tom ako sa v parku správať. V lese sa po desaťročiach dočkala rekonštrukcie vyhliadka. Akurát dole prechádzal vlak.
~
Na námestí vznikla nová fontána, ktorá nahradila rozsiahly kvetinový záhon. Betón nahradil rastliny. Z námestia zmizol najkrajší tamojší strom, červený javor, ktorý oživoval inach sterilnú šedú dlažbu. Titanik nie a nie sa potopiť. A nie a nie doplávať na breh a dočkať sa toľko očakávaného vskriesenia. Tržnice niet, vznikli nové štandardizované stánky.
~
Mišíková legenda o Prievidzskom hrade sa medzičasom dočkala seriózneho výskumu. Pýtam sa ako mi niečo tak zásadné mohlo ujsť a o rozsiahlosti a serióznosti výskumu zároveň pochybujem. Vyhliadka na kopci dostala tabule s informáciami o okolitých vrchoch, stavbách a miestach v dohľade a tiež histórie. Veľmi pekné. Teda až na tie grafiti prekrývajúce text a fotografie, ktoré z kovových platní niekto precízne povyrezával. Snáď do zberateľskej kolekcie.
Lavičky nahradil mohylník z paliet a slovenská národná strana si zmyslela, že toto miesto ešte zvládne pojať monštrózny dvojkríž, tak ho sem proste jedného dňa vrazili aj so svojou propagandou.
Príliš veľa národnosti rozhodne škodí.
~
Bojnice ostali takým svojským panoptikom. Časť sa zastavila v čase (niektoré časti sa dokonca vrátili späť do praveku) a časť sa snaží dobehnúť dobu. Dinosaury si pokojne a tíško stoja v hromade lístia, čakajúce na novú sezónu naivných turistov, schátraná reštaurácia pri zámku so svojou priesvitnou plastovou strechou stále pripomína začiatok 90tych rokov. Našťastie si aspoň zámok drží svoju historickú nadčasovosť a o nič sa nesnaží. Kúpele a priľahlé lesy sú samostatná kapitola.
~
Snaha o zlepšenie a posun je zjavná, otázne je miestami jej prevedenie, ale povedzme, že snaha sa cení.
Prievidza je plná protikladov a bohužiaľ ako veľa slovenských a českých miest trpí retardovanosťou svojich vlastných obyvateľov, takže aj dobre prevedená snaha sa často míňa účinku.
Ale aj tak sa sem budem rada vracať a sledovať ako sa toto miesto mení (k lepšiemu).