“Rakúskó je smŕŕŕť” sa znovu raz potvrdilo – absolútne gýčové počasie napriek rozpačitým predpovediam, nádherná príroda, prítulné zvieratá a objavovanie nových miest. Ďalší predĺžený víkend v Alpách, ktorý sa vydaril.
Via ferrata Postalmklamm
Minulý rok nás dosť chytili ferraty (v nemecky hovoriacich krajinách tiež známe ako Klettersteig), no tento rok sme oceľové laná vymenili za tie syntetické a až doposiaľ na žiadnej neboli. A tak reku si to vynahradíme a pozrieme sa na svet opäť raz z inej perspektívy.
Na prvý deň sme si vybrali ferratu Postalmklamm, ktorú sme mali po ceste. S nejakou tou kondičkou, ktorú sme za posledné mesiace zbierali sme si už trúfli aj na “vyšší” C/D level.
Ferrata začala pomerne intenzívne dvomi lanovými mostami – jeden sa hojne kolísal a na druhom som sotva dočiahla na vrchné lano, takže som mala celkom čo robiť, aby som to prešla. Odsedka je skvelý pomocník, ale nižší človek bude rád ak vôbec dočiahne 🙂
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-DtSHwHN4bsw/Wc0-DJhLicI/AAAAAAAAYHs/g8KItdpQ0Ggr7npXrgMmpaNZNVd3zH-gACCoYBhgL/s144-o/IMG_2531.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6477286620046021073?authkey=rETl0dOWLpk#6470896463416887746″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2531.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
Cesta vedie úzkou roklinou plnou vodopádov a veľmi pripomína Feratu HZS v Kyseli v Slovenskom raji. Keď som sa pár krát zastavila a obzrela sa okolo seba, pripadala som si ako vo svete vystrihnutého z Jurského parku – bujniace paprade plaziace sa po skalných stenách a všadeprídomné vodopády.
Nasleduje shameless plug na môj instagram, ale toto mám proste na mysli, keď poviem “Jurský park”. A BTW, tá zanedbateľná priepasť sa preskakovala. Prípadne môžte podobne na trapáka ako ja skočiť do odsedky, zisťiť, že rukami to nepôjde, hystericky máchať nohami a napokon zistiť, že už vlastne dávno dočiahnete druhú skalu 😀
Bohužiaľ som sa ale väčšinu času venovala previsnutým prechodom a tak som okolie vnímala naozaj len keď som sa vyslovene zatavila. Možno aj preto som sa čudovala, keď už zrazu prišiel koniec (po dobrých troch hodinách).
Pre masochistov a sebevrahov sú na konci ešte dve bonusové lahôdky: jedna časť obtiažnosti D/E a druhá E/F. Tam mi úplne stačilo sledovať ako to ľudia otáčajú už po prvých pár metroch. Tak som sa radšej zapísala do knižky.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-kyB4jjm2zuk/WdPq8K7ZoXI/AAAAAAAAYmw/dvW176gtWRoDWyEUSDEorikxGVSwgy3PACCoYBhgL/s144-o/IMG_0057.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775408908083570″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0057.jpg” image_size=”1500×1000″ ]Záverečná lahôdka v previse pre masochistov.
Užitočné informácie:
- Mýto – 5EUR/osoba
- Nástup – 10 minút od parkoviska
- Ferrata – cca 3 hodiny bez D/E/F časti
- Topo ferraty Postalmklamm
Nie som žiadny Loser
Po druhý raz sme spali v Bad Aussee, z ktorého je parádny výhľad na jednu z najväčších dominánt v okolí (keď opomenieme večnebiele končeky Dachsteinského masívu) – na vrch Loser. Už posledne sme si robili srandu, že kopce (a rovnomenné ferraty) Loser a Lammer sú proste pre nás. Z omylu nás vyviedla až ich obtiažnosť.
Ničmenej, Loser bol tentokrát už reálne na našom zozname. No deň predtým sme sa pekne rozbili v Postalmklamme plus moja polovica sa hecla s D/E časťou, tak sme sa rozhodli, že naň vyjdeme starým dobrým pešibusom.
A bola to skvelá voľba. Počasie nemohlo byť krajšie – ráno ešte doliny pokrývala jemná hmla, no neskôr už krajine dominovala temnomodrá obloha a samozrejme nekončiace sa zástupy ostrých alpských vrcholov.
Vychádzali sme z úplne posledného parkoviska pri chate Loseralm (kde som započala svoj nový zvyk získavania pečiatok) okolo jazera Augstsee, popod Atterkogel ku skalnému oknu Loserfenster a pokračovali ďalej k Hochangeru, kde sme sa zastavili a pozorovali neďaleko na lúke poskakujúce kamzíky. Zachvíľu začali dobiedzať aj čierne Alpské kavky zjavne naučené na jedlo od turistov, tak sme si chvíľu len tak užívali prítomnosť divokých zvierat.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-0M_jhggp-kg/WdPq8D9k2PI/AAAAAAAAYmw/KUIX_3oyXZ036Vmw1JTG2iMinxHSitIygCCoYBhgL/s144-o/IMG_0078.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775407038159090″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0078.jpg” image_size=”1500×1000″ ][peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-dSc2jnxYCFA/WdPq8MPTEEI/AAAAAAAAYmw/80N7GZVbmfE1XpxpzE-lcJNQPeJvfYUHwCCoYBhgL/s144-o/IMG_0102.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775409259974722″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0102.jpg” image_size=”1500×952″ ]Loserfenster – ten pohľad stál za každú minútu výšľapu.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-fLj2GER6l6I/WdPq8DEfORI/AAAAAAAAYmw/eZMJ4wsyFA0iok744mbz1HzZrvqo2xiYACCoYBhgL/s144-o/IMG_0108.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775406798715154″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0108.jpg” image_size=”1500×1000″ ]Neviem kto bol pre koho väčšia atrakcia – my pre kamzíkov alebo oni pre nás. Každopádne neboli veľmi plaché, keď zo spodu začali stúpať nejakí ľudia, tak sa len presunuli o kúsok do kríkov.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-QkIK_G24Z0U/WdPq8KJg5SI/AAAAAAAAYmw/DLyNaccbXjoi96Ez9GTTb0srpmXjp2vJACCoYBhgL/s144-o/IMG_0136.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775408698844450″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0136.jpg” image_size=”1500×1000″ ]Na jaaa. Das ist Österreich.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-79D1xd1Tqdo/WdPq8BT_g3I/AAAAAAAAYmw/JRa31evig9MO9KRj7iCpy5UBIH_6LGcGgCCoYBhgL/s144-o/IMG_0151-2.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775406326874994″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0151-2.jpg” image_size=”1500×1000″ ]Toto je rozhodne moje najobľúbenejšie alpské zviera.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-wWw4pq0ylVc/WdPq8EFKHNI/AAAAAAAAYmw/FwSliQbBtMUdfW5nvf7s9N-dRvOOi0gqQCCoYBhgL/s144-o/IMG_0141.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775407069961426″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0141.jpg” image_size=”1500×1000″ ]Vrchol na dosah.
Ak sa niekedy ocitnete niekde navôkol a budete si chcieť spraviť “oddychový” deň, tak vrch Loser silno odporúčam. Výhľady na Dachstein, Totes Gebirge a jazerá sú absolútne nádherné, a ak sa vám pošťastí, tak možno aj vy uvidíte nejakého toho živočícha.
Okruh na Losera nie je nijak extrémne náročný, hoci ho uvádzajú ako stredne ťažkú túru. A tak sme poobede mali dosť času na Hallstatt.
Idylická dedinka v srdci Álp dominuje vo fotografickej zbierke každého UNESCO pamiatkami ostrieľaného Aziata a samozrejme nemôže ani v tej našej. Už sme tu boli asi tretí krát, no po prvý raz svietilo slnko a na neskorý september bolo aj pomerne teplo. Hneď pri vstupe do mesta sme si všimli hlúčik nerozhodných ľudí, koncentrujúcich sa okolo móla s požičovňou lodí, na čo sme sa s M. na seba len pozreli a hlúčik obehli. Požičanie lode nebolo prekvapivo vôbec drahé – 12EUR. No típek nám tragicky oznámil, že už majú len lode so silnejším motorom. Keď nám na našu otázku aký je v tom rozdiel povedal, že loď je rýchlejšia a cena je 15EUR, tak sme sa znovu s M. len na seba pozreli a v hlave nám zjavne šiel rovnaký titulok “Shut up and take my money”.
Z vody sa vam otvoria úplne nové pohľady nielen na mesto Hallstatt, ale i na širšie okolie hallstattského jazera a vynahradí akékoľvek obrázky mesta. Pretože z loďky je Hallstatt ultimátny gýč. Samozrejme v rakúskom kontexte je to gýč hodný zanechania svojho doterajšieho života a presťahovania sa sem.
Zhodou okolností som zanechala foťák v aute, a tak som si dychberúce výhľady mohla dosýtosti užívať. Ale aby ste nepovedali, pridávam aspoň pár výcvakov z telefónu.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-F8rU99dbzJ8/WdXzkKQV7SI/AAAAAAAAYoY/J4VjhBnZMAQ1ebHloV6r_iwZqaebvabyACCoYBhgL/s144-o/IMG_2630.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6473347839830488577#6473347841968696610″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2630.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-q2dUgyrMBwg/WdCOfgKDhpI/AAAAAAAAYZo/Mzbf6lrLgwkM88x5QSQH_uSEqtIx_7mmgCCoYBhgL/s144-o/IMG_2604.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6477286620046021073?authkey=rETl0dOWLpk#6471829336390600338″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2604.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-1qLxSRwWSNE/Wc_f8jQJW3I/AAAAAAAAYRI/DNrttNY850kZhXCdUInE_5XGLdrmFhOVgCCoYBhgL/s144-o/IMG_2630.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6477286620046021073?authkey=rETl0dOWLpk#6471637420902800242″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2630.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-pAarUeDjQlw/Wc_gHbfTu9I/AAAAAAAAYRI/ULhEbc-rl6gY3ZuGLELCoHabU4g7v4qXwCCoYBhgL/s144-o/IMG_2636.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6477286620046021073?authkey=rETl0dOWLpk#6471637607797472210″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2636.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-c8G4czH7Vxg/WdCNCOQrm5I/AAAAAAAAYZI/GlMl7m4OnZoYBIMnKF4Fp2f2Jm4c2y2owCCoYBhgL/s144-o/IMG_2637.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6477286620046021073?authkey=rETl0dOWLpk#6471827733858720658″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2637.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
Čo viac dodať; loďky proste milujeme.
V Hallstatte sme už boli asi tretíkrát a tak sme vedeli kam máme zamieriť, aby sme sa najedli. Ak budete mať počasie na sedenie vonku, určite nevynechajte Bräugasthof cestou do centra, ktorý má záhradku na brehu jazera, v horúcich letných dňoch zatienenú starým gaštanom.
Viac tipov na to čo neminúť v Hallstatte nájdete v mojom článku z posledného výletu sem.
Užitočné informácie:
- Mýto za Loser Panoramastrasse: 16EUR (8EUR medzi 18:00 a 6:00) – vstup je cez automatizovanú rampu
- Ferraty sú tu dve, Déčková (Sisi) vedie rovno na Loser. Tá ľahšia (Sophie) je hneď nad parkoviskom (plus v čase našej návštevy tu bager rozširoval zjazdovku, čo ferrate na atraktívnosti veľmi nepridávalo), takže ak nechcete vyslovene niečo športového charakteru, dajte si radšej peší okruh alebo to spojte.
- Parkovanie v Hallstatte – P2 je naše osvedčené parkovisko; je tesne pri centre (pri lanovke do solnej komory), a za nejaké tri hoďky tam necháte 8EUR
- Zdarma sa dá parkovať napríklad pred Hallstattom v smere od Obertraunu – po pravej strane si všimnite “Freibad”. Odtiaľ je to do mesta pešo asi 10 minút.
Via ferrata Laserer – skalky sa nad jazerom
Tretí deň sme boli opäť pripravení na ďalšiu ferratu. Vybrali sme zase jednu špeciálnu – cestu vedúcu tesne ponad jazero Gosausee.
Akože počasie už bolo fakt trápne – týždeň v kuse hlásili dážď a my sme prišli a svetre vyzliekali skôr než začal nástup. K tomu vzadu nad jazerom trápny Dachstein (titulná fotka) sťaby vystrihnutý z nejakého krajinkárskeho počinu naivného maliara…
Laserer je svojim profilom skôr tréningová ferrata; nástup k nej je párminútová prechádzka po komerčnom chodníku popri Gosausee. Začiatok lemuje skalnaté brehy jazera pár metrov nad krištáľovo čistou vodou. Po nejakej pol hodine nasleduje prepojenie skaly pod chodníkom a nad chodníkom – niekoľko metrový oceľový lanový rebrík. Toto je tiež miesto, kde si zvyšok trasy ešte môžete rozmyslieť. Prvá polovica je bohatá na výhľady, tá druhá zase poskytuje výhľad z výšky a obsahuje rôzne zábavné prvky ako je rebrík alebo lanový most.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-GStjvXg1JUw/Wc_jM2hkm9I/AAAAAAAAYTo/pYU9x7XnmsU6moiQqIgzHy_r6F2BIuPdQCCoYBhgL/s144-o/IMG_2669.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6477286620046021073?authkey=rETl0dOWLpk#6471640999488953298″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2669.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-h8_iVxZxH2w/Wc_jp5Sw_zI/AAAAAAAAYdU/GCR7TlXIBX0Hx7xyDBoqowxYUbpjm4VXwCCoYBhgL/s144-o/IMG_2685.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6477286620046021073?authkey=rETl0dOWLpk#6471641498448363314″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_2685.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
Lanový most je teda vlastne skôr desivý, aspoň pre mňa bol – v strede sa musíte precvaknúť, zospodu sa na vás cirkusových exotov pozerajú davy ľudí a keď sa vám k tomu všetkému ešte roztrasú uprostred kolená a s ním zákonite i lano, tak to chce viac než trochu námahy zastabilizovať sa a pokračovať.
Spodná časť je viacmenej priamočiara – postupujete stále vpravo. To tá vrchná ide, v štýle cvičnej ferraty, všetkými smermi, chvíľu leziete, chvíľu zostupujete, meníte strany… No hlavne, Dachstein neustále vykukuje a odráža sa na hladine.
Užitočné informácie:
- Topo ferraty Laserer
- Okruh okolo jazera trvá okolo 40 minút.
- Parkovanie je zdarma
- Oplatí sa privstať si; Gosausee je veľmi obľúbený výletný bod a parkovisko sa zaplní veľmi rýchlo.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-ybRDuWotUXM/WdPq8OKMG3I/AAAAAAAAYmw/1gM-ImhexOMke9LssolrAGFIpfeP9vIpwCCoYBhgL/s144-o/IMG_0217.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6472775402242161313?locked=true#6472775409775418226″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0217.jpg” image_size=”1500×1000″ ]V tejto rozprávkovej chalúpke sme sa zastavili najesť. Robili v nej dve strašne zlaté tety – vôbec nevarili dobre, ale mali domáci holunder sirup a výhľad z kopca na ktorom chalúpka stála bol absolútne úžasný. Takže určite nemiňte;
je hneď na začiatku.
Zjavne nám vyšiel jeden z posledných teplých a slnečných víkendov tento rok a myslím, že sme zvolili veľmi dobre. Rakúsko je nesmierne bohaté na objavovanie a zážitky a tak sa sem radi vraciame a samozrejme vracať i naďalej budeme.
Viac tipov na ferraty nájdeš tu: http://sestrynacestach.sk/2016/11/12/nenarocne-ferraty-pre-zaciatocnikov/