Pyramídy v Gíze

Káhira – víkendová ochutnávka exotiky

Všadeprítomný piesok si preráža cestu tam, kde nie je park, budova alebo cesta a v kombinácii so smogom a špinou vytvára dojem zaostalej krajiny. Omyl. Káhira je plná protikladov – chudobné štvrte striedajú bohatšie okrajové časti, špinu a neusporiadanosť miliónov strešných satelitov striedajú dokonale upravené zelené parčíky s fontánami. Káhiru si buď zamilujete alebo znenávidíte. U mňa to bola pomalá a neistá, ale jednoznačne láska.

M. mi dal už niekoľkokrát jasne najavo, že do Egypta so mnou v živote nepôjde. To viete, komáre okolo Nílu, pomsta faraóna, rozvojová krajina… A po tom všetkom som o to viac nemohla uveriť, keď mi oznámil, kde oslávim svoju okrúhľatinu.

V dnešnej dobe si môžete splniť prakticky čokoľvek a kedykoľvek. A aj tak trvalo snáď aj 17 rokov, než sa mi splnil môj najväčší sen – vkročiť do Egypta, obklopiť sa tisícročnými pamiatkami a predstavovať si ako to tu vyzeralo za čias najväčšej slávy egyptológie.

Prvé kontakty boli rozpačité. Káhira v prvom rade nie je miesto, kam si zájsť uspokojiť svoj archeologický sen. Na to je Luxor. Ale bolo to jediné mesto s priamym letom a my sme mali len štyri dni.

Káhira je facka na vašu európsku tvár a ako prvý kontakt s Egyptom asi ten najviac hardcore, ktorý si môžete zvoliť. Bola som ale odhodlaná konečne svoj sen prežiť a hlavne čo najpozitívnejšie.

Prílet nemohol byť krajší. Odovzdala som colnému úradníkovi kolok a on mi vrátil pas s vízami a blahoželaním k narodeninám. WTF Egypt, ty ma očakávaš?

Mesto sa hemžilo vojakmi. Najmä modernejšie štvrte a strategické budovy. Nečudo, v krajine to vrie a pred mesiacom vyhlásili výnimočný stav. Na všadeprítomných vojakov a policajtov si ale rýchlo zvyknete a pripomenú sa vám len občas keď sa rozhodnete fotiť niečo čo by ste nemali.

Pyramídy v nedohľadne.

Keď sme dorazili do hotela, bolo to presne ako ten romantický Egypt, ktorý som poznala z filmov o Herculovi Poirotovi či Múmie. Vo vstupnej hale v koloniálnom štýle sa niesol príjemný ruch arabštiny a angličiny, zaplavovali ju oranžové lúče zapadajúceho slnka, na stenách viseli tapisérie s výjavmi z okolia Nílu a spoza okien do ulice bolo vidno sviežu divočinu zoologickej záhrady. Hotelová izba bola väčšia než naša prvá garzónka. Progres.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-yQZ-YeS6lfo/WRSoEB8mH9I/AAAAAAAAUX0/ds83k-b3RLoKXhiCQFUpCDFuD7XGd0eKwCCo/s144-o/IMG_8950.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156105334738″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8950.jpg” image_size=”1000×667″ ]V Káhire má prekvapivo i to najchaotickejšie zoskupenie svoj poriadok – od áut, cez artefakty v Egytpskom múzeu až po lode

Navečer sme sa šli prejsť pozdĺž Nílu od hotela. Prechádzky popri hlavnej triede nie sú zrovna najromantickejšia činnosť. Káhira je preplnená autami, v meste sú nikdy sa nekončiace zápchy a piesočnatej klíme dodatočné splodiny veľmi zrovna nelichotia. Každopádne, ulice plné áut, kopcovito naložených povozov so somármi a náhodne prebiehajúcimi ľuďmi sú atrakciou hodnou pyramíd.

Mental note: nové sandále rozchodiť pred výletom a nie v jeho prvý deň.

Večer sme šli otestovať hotelovú reštauráciu. Predsalen, prvý kontakt bol dosť intenzívny, takže sme navečer zvolili radšej ešte útočisko vo forme izolácie hotela. Na orientálnu kuchyňu by som si rýchlo zvykla. Ako nám jeden típek hovoril, Egypťania radi jedia. Radi a veľa. Tomu zodpovedajú aj obrie porcie.
Pri bazéne spievali chlap a žena arabské piesne, keď zrazu presedlali na hepi brrzdej tu juuu… a čašník mi doniesol koláčik s rovnakým nápisom. Dosť dobrú chvíľu mi nedopínalo čo sa deje. M. zvyčajne nevydrží a každé prekvapenie mi oznámi dopredu, a v tomto prípade sa mu teda kompletne podarilo zmiasť ma.
Egypt + arabský večer + M. = najkrajšie narodeniny v živote.

Nuž a za štyri dni aj s cestou sme toho v Egypte napokon videli viac než dosť.

Pyramídy v Gíze

Na pyramídy som sa tešila najviac, hoci som vedela, že vlastne okrem veľkej kopy kameňov a historickej hodnoty na nich nič extra zvláštne nie je (rozumej: nehrajú farbami, nie sú posiate hieroglyfmi, nemajú exotickú architektúru).

Čím viac sme sa blížili k okraju mesta, tým viac nás obkolesovala chudoba a špina, až sa napokon všetko znovu stratilo s kamením a pieskom. A spoza posledných budov sa v zatáčke náhle vynorily z béžového oparu ony.

Vstup do areálu stojí 100 egyptských libier, navyše sa ešte dokupujú vstupy do Cheopsovej a Menkaureho pyramídy. Za zmienku stojí, že vstupenka do Menkaureho pyramídy platí aj dovnútra jednej z mastáb. Všetky sú síce dnu dosť podobné, nenechádza sa v nich žiadna výzdoba ani artefakty, no za tú cenu sa tam proste pozrieť ísť musíte.

Hneď pri vstupe si nás odchytil “oficiálny guide pridelený governmentom”. Ubezpečil nás, že nič nechce, že nám porozpráva históriu, prevedie nás areálom atď. “Jeej náš vlastný guide!”. Koľkokrát to človek musí skúsiť, aby si osvojil zvyk nikomu neveriť?
Po východe z prvej pyramídy sme si uvedomili, že okrem toho, že za tým asi niečo bude vlastne ani sprievodcu nechceme a chceme si behať po svojom. Tak sme mu poďakovali a okrem toho, že sa ešte snažil chvíľu nás presviedčať, tak naozaj nič nechcel, ukázal nám cestu a nechal v pokoji odísť napospas svojmu osudu.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-0hrzsqbkIus/WRSoEEfMoOI/AAAAAAAAUX0/FGMZgyUmtekLeVtZ5r8Uoz6vVn2W-OA2QCCo/s144-o/IMG_8955.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156787335394″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8955.jpg” image_size=”1000×667″ ]Náš “pridelený guide” nám ukazuje aké veľké boli jednotlivé stavebné bloky. Už čoskoro sa s ním rozlúčime.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-RJkcFyu7pVI/WRSoEDvbrWI/AAAAAAAAUX0/FCPxvTyuzJgHbqNUg-MWBmNEwVowVQuTgCCo/s144-o/IMG_8963.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156586995042″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8963.jpg” image_size=”1000×667″ ]M. túžil po arafatke, ktorá by zmiernila jeho bolesť zapríčinenú slnkom. Za 20 (!!) korún ju získal. Aj tak mám pocit, že to bolo veľa.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-oNpSoPFrjtk/WRSoECT9K5I/AAAAAAAAUX0/13aIawgIChsHg6bp-GA301zPNWdXXr_PQCCo/s144-o/IMG_8993.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156203314066″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8993.jpg” image_size=”1000×667″ ]Tu vstupujem do hrobky kráľovnej Meresankh (ak si dobre spomínam).

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-s6t68sKygYo/WRSoEKA6fqI/AAAAAAAAUX0/BKuVmb2ItuoBLBfCmHeDMrYgvwdTc-7vACCo/s144-o/IMG_8999.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940158270930594″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8999.jpg” image_size=”1000×667″ ]No a M. medzičasom nadväzuje nové kontakty. Egypťania milujú túto pózu.

Terorizmus vo svete má jednu zásadnú výhodu – napomáha k úbytku turizmu. OK, výhoda je to pre tých pár zvyšných turistov, ktorým je to jedno. Najviac ľudí bolo koncentrovaných okolo veľkej Cheopsovej pyramídy, no i tak som sa zbytočne ráno obávala, že sa nezmestíme do denného limitu tristo ľudí, ktorých dnu vpustia. Dnu sa dohromady pohybovalo päť ľudí a okolo pyramídy len pár desiatok. Keď sme sa neskôr presunuli k vzdialenejším pyramídam, nestretali sme okrem predajcov a ľuďmi s ťavami a koňmi už takmer nikoho.

Pyramídy sú obrovské a určite stojí za to prejsť si celý areál, nie len jeho mainstreamový začiatok. Pretože za Cheopsovou pyramídou svet začína nadobúdať črty opustenej púšte, ruch z ulíc a hemžiacich sa turistov ustane a vy si to tu konečne môžete začať užívať naplno.
Sem tam sa ešte vynorí nejaký predavač, ale jedinečný zážitok vám už nič nepokazí.

V Menkaureho hrobke som bola úplne sama. Tak takto sa cítili. Fakt vďaka, médiá, teroristi a všetci, ktorí ste mi toto umožnili.

Snáď ešte krajšie než samotné pyramídy sú nekropole naokolo. Všetko si to treba prejsť, stratiť sa v labyrinte starých hrobiek, sem tam objaviť nejaký nečakaný nápis alebo chrám. A na záver nádherná sfinga.

Až dodatočne si uvedomujem, aký krásny zážitok to bol.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-OT71Q4XTE34/WRSoEIfPAXI/AAAAAAAAUX0/ZwWT9WBOQUsNkHd0T57ocG_QWr61ApRFgCCo/s144-o/IMG_8965.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940157861233010″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8965.jpg” image_size=”1000×667″ ]Ono tá jazda na ťave alebo na koni vlastne nie je vôbec odveci. Obzvlášť ak je vonku teplo.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-RBSTTjbVq5E/WRSoEC0PH5I/AAAAAAAAUX0/N_T7IrGSBSU8728KrFPfT3Dh7ApRnahzQCCo/s144-o/IMG_8989.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156338708370″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8989.jpg” image_size=”1000×667″ ]Chrámovité útvary som nečakala.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-eEOe0qxGx00/WRSoELDYHoI/AAAAAAAAUX0/aAxwjZ8Uhd0YH3O8djwGOLQF3t0xyOpNgCCo/s144-o/IMG_9009.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940158549696130″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9009.jpg” image_size=”1000×667″ ]N – symbol pre vodu je jediné písmeno, ktoré si pamätám 🙁

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-GrgHSXMGiMc/WRSoEH0a4KI/AAAAAAAAUX0/rzWcSk_z65Y15d9Cz0qZKrCyZJr47CipACCo/s144-o/IMG_9056.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940157681655970″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9056.jpg” image_size=”1000×667″ ]Sfingu si nechajte na záver. Vďaka práve dorazivšiemu čínskemu zájazdu tu bolo paradoxne najviac ľudí.

Po ceste späť na hotel nás zastavila moderátorka štátnej televízie, že či s nimi nespravíme rozhovor. Už zase. V Egyptskom parlamente sa práve prejednáva, že začnú pokutovať pyramídových otravovačov a chceli názor návštevníkov. Už zase sme odmietli.

Egyptské múzeum

Egyptské múzeum sa od svojho vzniku snáď ani nemohlo zmeniť.

Hneď pri vstupe nás ďalší “oficiálny, štátom pridelený guide” nasmeroval k jednému z dvoch okienok. V dôležitých landmarkoch sa platí dvojité vstupné – Egypťania zvyčajne platia smiešne nízku sumu (tu to bolo tuším 5 libier), vyšok sveta platí niekoľkonásobne vyššiu, no stále tiež dosť smiešnu sumu.
M. sa pýtal že ako vie, že nie sme Egypťania, na čo sa guide len zasmial a my sme teda šli do našej rady.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-ciSnLOgKy0U/WRSoENSKwRI/AAAAAAAAUcM/fFZOqurQzN05qzmYX7RWZcxfKhROkYwQACCo/s144-o/IMG_9078.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940159148605714″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9078.jpg” image_size=”1000×667″ ]Písacie stroje dnes používajú len hipsteri. A Egyptské múzeum.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-YmgKvBxeE0g/WRSoEPd-LMI/AAAAAAAAUcM/pLUdbkbnOMQ5BYB0im4A2mzApvycb9JOACCo/s144-o/IMG_9075.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940159734983874″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9075.jpg” image_size=”1000×667″ ]Československá expedícia v Abusire tu má tiež svoje čestné miestočko vo vitrínke. (Keby ma chcel niekto do expedície zahrnúť, som k dispozícii :))

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-t6blbsfO2eQ/WRSoEGPp-AI/AAAAAAAAUcM/Wu3J7LAD3e0Z5tGfR8ItJyVZCyL4Y4cwgCCo/s144-o/IMG_9113.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940157259020290″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9113.jpg” image_size=”1000×667″ ]High five, Horus bro!

História na vás dýcha nielen z obrovských sôch a sarkofágov, ale i z budovy samotnej. Egypt bohužiaľ do pamiatok neinvestuje toľko čo Európa, takže v Egyptskom múzeu je všetko akokeby naskladané na kope, na všetko si môžete siahnuť (nemôžete, ale keďže je máločo vo vitríne, je to proste lákavé). Staré popisky písané na písacom stroji, zašlé strešné okná a cigaretami napáchnutý neklimatizovaný vzduch taktiež veľa napovedia o tom, ako často sa budova obnovovala. Ničmenej, keď sa trochu viac ponoríte do atmosféry tohto miesta, je to fakt skvelý zážitok.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-F7hNhiHTgY4/WRSoEG9tkuI/AAAAAAAAUcM/n1bl1FMkXQUXarjcRLv2XS8EIj_w_mLIACCo/s144-o/IMG_9128.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940157452194530″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9128.jpg” image_size=”1000×667″ ]Egypt všade kam sa len pozrieš.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/–YtvM3knWzM/WRSoEKQGZzI/AAAAAAAAUcY/uV2IB4LpO6M0eSfENAYd15t4akybpOXCgCCo/s144-o/IMG_9148.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940158334625586″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9148.jpg” image_size=”1000×667″ ]Vďaka sviežemu vzhľadu budovy a parku jej vnútrajšok bude určite veľkým prekvapením.

Oplatí sa priplatiť si za expozíciu kráľovských múmií, kde vás zaiste nadchne na prvýpohľad pokojne spiaci Ramzes či Achnaton, a to ani nemusíte mať obľubu v morbídnostiach. Vlasy na hlave, či dokonale upravené nechty sú po tých tisícročiach fascinujúce.

Rovnako sa uistite sa, že neminiete slávnu pohrebnú masku a poklad Tutanchamóna!

Trh Khan al-Khalili

Predrali sme sa pomedzi tri prúdy áut k plotu oddeľujúcemu jazdné pruhy, s davom vyčkali kým na nás prišla rada a cez dieru v plote sme prešli na druhú stranu. Trh Khan al-Khalili je ochutnávkou a predskokanom pravej islamskej Káhiry.

Hneď po vstupe nás pohltili uličky so stovkami obchodíkov preplnených všeliakými orientálnymi čačkami, ozdobami, oblečením či doplnkami pre vodné fajky. A to všetko v obklopení okúzľujúcich budov akokeby vyňatých z rozprávok Tisíc a jednej noci.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-F_N_TJe6opM/WQzeve78_rI/AAAAAAAAT60/HHrP9lVRrDQDpNOvJHAN2J01AGaZ3FEEwCCo/s144-o/IMG_1361.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6420049005647121857?authkey=hp1OdUKOpic#6416748476435857074″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_1361.JPG” image_size=”4032×3024″ ]

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-zNh8gYy4h1c/WQ4kI2xS56I/AAAAAAAAUCw/HONicsPAxy4spVzsgE1YjDXbzW4sIxKowCCo/s144-o/IMG_1417.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6420049005647121857?authkey=hp1OdUKOpic#6417106253609363362″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_1417.JPG” image_size=”4032×3024″ ]

Môj National Geopraphic guide písal, že každú sobotu večer tu vystupujú tancujúci Derviši – prívrženci sufizmu, odnože islámu, ktorej stúpenci hľadajú spojenie s bohom prostredníctvom extatického tanca a hudby.

Čo už len stará knižka môže vedieť o tom kto kde vystupuje. No a čuduj sa svete, akonáhle sme vystúpili z taxíka, hneď na nás niekto kričal, že za hodinu hen za rohom Derviši naozaj vystupujú a máme sa ísť pozrieť.
Večer sme v bočnej uličke za tridsať libier vkĺzli do pootvorených dvier nádhernej budovy umeleckého centra Wekalet al Ghouri. To je súčasťou väčšieho komplexu z vrcholného stredoveku, takže následný zážitok z tanca a orientálnej hudby bol o to väčší.

Khan al-Khalili je na jednu stranu miesto, ktoré by mal navštíviť každý turista ak chce zažiť atmosféru orientu, no na druhú stranu je tu i jeho trochu zanedbávaný, neturistický brat začínajúci práve komplexom Al Ghouri a kobercovou uličkou. Je síce preplnený handrami, no na rozdiel od svojho proťajšku za cestou je reálny, nájdete skutočné poklady, nakúpite korenie o ktorom existencii ste ani netušili, arabský chlieb alebo zažijete ako típek v bočnej ulici porcuje zver mačetou. No a zrazu na vás tiež nikto nevykrikuje a nesnaží sa vám za každú cenu niečo predať. Hoci zjavne vytŕčate, zapadnete.

Islamská Káhira, Citadela a Ibn Tulun

Islamská Káhira alebo tiež Káhira tisícich mešít ako nám prezradil taxikár je presne tá časť, ktorá ma nadchla možno ešte viac než samotné pyramídy. Z jednej strany ju ohraničuje Citadela a Mesto mŕtvych – niekdajšie pohrebisko, ktorého hrobky dnes už takmer pol milióna ľudí využíva ako svoje (slumové) príbytkky. Na druhej strane zas Níl a novšie káhirské štvrte.

Ja som chcela viedieť Ibn Tulun, no taxikár mi zle rozumel a doviezol nás inde, tak sme sa napokon nechali najprv vyložiť na citadele. Tam sme stretli nového kamoša z Dánska s ktorým sme strávili nejaký čas až kým sa naše cesty nerozdelili (večer cestoval vlakom do Asuánu, fňuk).

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-nUWqUX2vPFI/WRSoEFORQgI/AAAAAAAAUcM/wipB1eh5v7g3snIUW2pUbZ5HaQVCfBWHgCCo/s144-o/IMG_9166.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156984771074″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9166.jpg” image_size=”1000×667″ ]Al-Násirova mešita. Pri vstupe do mešít sa vyzúva a obzvlášť v tejto sa hodia ponožky – kamenná podlaha je posiata hovienkami od vtákov.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-7-SPwNFQcXM/WRSoEP_08LI/AAAAAAAAUcM/_GfJ4TszXa4nWSEVspRZaiix-3f1c9YYQCCo/s144-o/IMG_9190.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940159876985010″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9190.jpg” image_size=”1000×667″ ]Mešita Mohameda Aliho – pohľad z nádvoria na kupolu a minarety.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-_XkxBJfzLfU/WRSoEK9QYBI/AAAAAAAAUcM/oKAHMgTo__IM_IR29AfremVIAyeV-YsMQCCo/s144-o/IMG_9195.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940158524022802″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9195.jpg” image_size=”1000×667″ ]Obrovská a nádherne zdobená kupola v mešite Mohameda Aliho s desiatkami visiacich svetiel.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-IMa1deOUjnQ/WRSoEKXX8OI/AAAAAAAAUcM/HjKWTRYsTY4oYw2Ctjl0b4MrcvuP6bmewCCo/s144-o/IMG_9208.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940158365135074″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9208.jpg” image_size=”1000×667″ ]Z Citadely je suverénne najlepší výhľad na Káhiru. A tam na horizonte vidno i pyramídy.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-uNbHz8LjAQg/WRSoENFcLVI/AAAAAAAAUcM/Ay2_mYS7Nn0NC9IpfOw1yO6CycVlmhUlQCCo/s144-o/IMG_9217.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940159095221586″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9217.jpg” image_size=”1000×667″ ]Mešita al-Azhar ako srdce Islamskej Káhiry tesne pod Citadelou. Len keby k nej neviedla pol hodinová cesta okolo celého kopca

Z citadely na vrcholku nad mestom je nádherný výhľad na celú Káhiru a napriek zapieskovanému vzduchu bolo celkom zreteľne v diaľke vidno aj pyramídy. Je to samostatný uzavretý svet ďaľeko od ruchu mesta so silne orientálnym nádychom. Okrem strategickej polohy nielen turisti citadelu navštevujú aj kvôli prekrásnej mešite Mohameda Aliho (nie ten boxer, ale albánsky žoldnier, ktorý tu pred dvomi storočiami vládol), ktorej steny sú pokryté alabastrom. Ďalšia mešita, ktorá sa v areáli nachádza a určite stojí za vzhliadnutie je Al-Násirova mešita.
Pre ženy platí zahaliť si ramená a všetci do mešity musia vstupovať vyzutí.

Ibn Tulun som si vydupkala kvôli mojej obsesii videohrami a musím povedať, že to bola dobrá voľba. Stojí síce v poriadnom ghete, ale o to vzrušujúcejšie to bolo. Nachádza sa v ňom atypický minaret s vonkajšim schodiskom, z ktorého máte bezprostredný výhľad na priľahlé budovy, ďalšie mešity a záplavu satelitov na strechách. Srdce islamskej Káhiry. Ako bonus bol v areáli len jeden ďalší človek, takže náš pobyt bol vskutku exkluzívny.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-eXTSKo2QiUY/WRSoEEDEizI/AAAAAAAAUcM/wxFmlgHnTT4tTf_RDX_Fe-PH6hSgxXgPgCCo/s144-o/IMG_9234.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156669365042″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9234.jpg” image_size=”1000×667″ ]

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-SMzyRHfjprQ/WRSoEEvBu4I/AAAAAAAAUcM/vqOcCvHkbA44w6pXosvPkqje9zgTXiDegCCo/s144-o/IMG_9247.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6418940155784618385?locked=true#6418940156853730178″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9247.jpg” image_size=”1000×667″ ]Z minaretu mešity Ibn Tulun máte pocit, že ste sa ocitli v srdci pravej Káhiry

~

Prvý kontakt s Egyptom bol spočiatku trochu neistý, no za ten krátky čas sa mi kompletne dostal pod kožu. Za štyri dni v Káhire som toho zažila viac než kdekoľvek inde za dva týždne. Kopec podnetov a zážitkov, interakcií s rôznymi ľuďmi z rôznych kultúr, nové známosti… V mojom rebríčku sa delil s Anglickom na prvom mieste, hoci som tam nikdy nebola. A po tejto skúseností si svoju pozíciu suverénne potvrdil.
Deň po príchode z Káhiry bol divný. Brno výnimočne voňalo, a to už je čo povedať, v uliciach bolo extrémne málo ľudí a zdalo sa, že snáď i autá prestali jazdiť. Večne zamračených Čechov trochu pozdvihol aspoň predavač v Lidli, ktorý chrlil vtipy a snažil sa každému spríjemniť deň.
Káhira ako prvý stret s Egyptom bola brutálny zážitok, no zdá sa, že ma za tých pár dní úplne pohltila a návrat do usporiadaného sveta civilizovanej Európy bol smutnejší a ťažší, než by človek po tak krátkom čase čakal. Zamilovala som sa a dúfam, že sa do Egypta čoskoro znovu vrátim.

No ak chcete ísť na pár dní niekam za exotikou, Káhiru odporúčam. Z Viedne vás od nej delí len trojhodinový let a mutlikultúrny zážitok je garantovaný. Ak ste sa inšpirovali, tak to tu sledujte, onedlho pribudnú články s ďalšími tipmi.

Čítaj viac o Káhire:

 

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published.