Amsterdam je pre mňa mesto, kde na malej ploche nájdete rôzne druhy medzinárodnej kuchyne, až po tú mexickú. Keď sme sa pred pár dňami prechádzali po amsterdamských uličkách natrafili sme na niekoľko mexických reštaurácií a pri poslednej som sa zastavila a pozrela si jedálny lístok. Na pár sekúnd som sa zasnívala a predstavila si, ako pred nami pani v stánku na ulici pripravovala chutné quesadilly. Ešte raz som sa pozrela na jednálny lístok, obrázok, cenu, a uvedomila som si, že nikde inde by som si to jedlo nevychutnala tak, ako v Mexiku…
Napriek obavám, či mi bude miestna kuchyňa v rámci mojich nechuťových pohárikov vyhovovať, som počas dvoch týždňov v Mexiku mala pocit, že nerobíme nič iné, len niečo do seba tlačíme. A nestačilo nám. V rôznych pouličných stánkoch mali toho toľko… ponúknem aspoň malú ochutnávku…
Začala by som špeciálnym servírovaním, ktoré som ešte nevidela. Možno to bude nedostatkom vody, no vďaka tejto skúsenosti by som Mexiko zaradila medzi najmenej ekologickú krajinu, v akej som kedy bola. Plastové taniere (áno, zväčša sme sa stravovali na miestach, kde jedlo servírovali na plastových tanieroch) balili do mikroténových sáčkov, a následne, až na takto špeciálne chránený tanier pokladali jedlo. Po použití sáčok jedoducho zahodia, a tanier vložia do nového.
Tortilla – kukuričná placka, ktorú dostanete takmer ku všetkému. Veľkosť záleží od toho, k čomu sa podávajú. Originálny spôsob ich prípravy sme videli na rozpálanej planži, po ktorej prebehnú s cibuľou, rozkrojenou na polovicu a namočenou v troche oleja.
Mojou srdcovou zálažitosťou sa stala Quesadilla – placka plnená syrom (od 13 pesos). Bohužiaľ sme nezistili, čo presne za syr vyrábajú, no kúpili sme si ho na trhu v Meride. Podobá sa nášmu oštiepku, len je snehovo biely a ťažko sa trhá. Na náplni do placiek nešetria, so syrom sme najčastejšie kombinovali kuracie mäso a hríby. Z dvoch placiek ste bohate najedený.
Salsa – pod slovom salsa sa ukrýva široké spektrum omáčok, vyrobených z rôznych druhov zeleniny a ovocia. Konzistencia od hutnej až po riedku. Predstavte si, že dostanete obrovskú už plnú placku placku, a ešte si ju môžete doplniť hocičím z misiek na obrázku v ľubovolnom množstve, čo vám tanier stačí…
Tacco – malé kukuričné placky, s náplňou podľa výberu. Vačšinou v reštaurácii, dokonca i na ulici, kde je pred stánkom posedenie, nájdete na stole rôzne druhy salsy, ktorou si môžete placku podľa chuti doplniť. Jednou z najčastejších omáčok, ktoré nájdete aj priamo na tanieri je tá ž čiernych fazúľ. Mňa si pravdu povediac nezískala.
Burrito – veľká kukuričná placka, niečo na spôsob “wrapu”, plnená podľa chuti napríklad mäsom, syrom, a neodmysliteľnou súčasťou sú tmavé fazule. Na obrázku je krevetové burrito. Obľúbenou salsou sú aj najemno nakrájané rajčinky s cibuľkou.
Najviac som čítala o tradičnej polievke “sopa de lima” – limetková polievka (titulný obrázok) – objednali sme si ju hneď prvý deň. Prirovnala by som ju k nášmu vývaru, len viac zasýti. Okrem veľkých kusov mäsa, v nej nájdete kus limetky, zeleninu, z ktorej prevláda chuť papriky a podávajú sa k nej kukuričné nachos. Okrem polievky, limetka našla aj iné uplatnenie, a to v majonéze (tatarku nemajú, takže miesto nej nájdete na stole limetkovú majonézu). Naozaj chutná kombinácia.
V Cancúne je skvelé miesto nedaľeko autobusovej stanice ADO v centre mesta – Parque del Artesano. My sme vychytali práve piatok večer, keď sa tam stretlo kopec miestnych ľudí, ktorí si prišli pochutnať na skvelom jedle, zabaviť sa, či deti alebo dospelí, skvelá atmosféra – jednoducho povedané – žilo to tam! Nájdete tu niekoľko stánkov s obrovskými porciami jedla za ľudové ceny. Čo sa mne osobne ráta najviac, sú misky s rôznymi druhmi salsy, či zeleniny, z ktorých si môžete nabrať na tanier, koľko len hrdlo ráči.
Neodolala som ani grilovanej kukurici. Ostala som prekvapená, čo všetko som na kukuricu dostala – soľ, potom majonézu, na jemno postrúhaný syr .. a to som si naivne myslela, že si dám ľahký olovrant.
Palacinky tzv. “Crepé” nabrali nový rozmer, keď ich v pouličnom stánku naplnili Nutellou a za tepla začali stáčať do ruličky, ktorá stvrdla. Namiesto palacinky som v konečnom výsledku dostala horúcu plnenú trubičku – a že to fakt stálo za hriech asi nemusím ani písať.
Počas čakania na check-in v hoteli sme chceli zájsť na pivo, no v blízkosti sa nič ako krčma nenachádzalo. Ak by som mala definovať slovo “krčma” v podaní toho, čo sme videli, bola to skôr spoločenská miestnosť, s pár stolmi, kde sa miestny socializovali. Keď sme otvorili vchodové dvere za nimi sa nachádzala stena, ktorú bolo možné zo strán obísť, a až potom ste sa ocitli v priestore samostného pohostinstva. Čiže, v prípade, ak niekto otvoril vchodové dvere dnu nebolo možné z ulice vidieť. Nakoniec sme v daný deň skončili v reštaurácii s morskými plodmi a objednali si pivo. Okrem piva doniesli na stôl nachos, malé tortilly, 3 druhy salsy, a vrcholom bola rybia polievka. Zo začiatku sme rozmýšlali, či ich zastaviť, no hneď som si spomenula na články, o tom, ako v niektorých krajinách sú ľudia skrátka pohostinný. Neplánovane sme sa opäť najedli, zaplatili iba za pivá, a spokojne odišli.
Ako vyzeral náš perfektný mexický večer? Básniť o čerstvom tropickom ovocí by stačilo na samostatný článok, no nedá mi nespomenúť aspoň lokálne citrusy, najmä pomaranče, ktoré boli zvonku tak škaredé, že u nás by o ne jeden ani nezakopol. Boli to však najlepšie pomaranče aké som kedy jedla. S takými vychladenými šla Tequilla dole krkom jedna radosť. A čo pod zub? Veľký balík kukuričných nachos a k tomu poriadna dávka syrovej a pikantnej salsy…
V pouličných stánkoch si môžete kúpiť nachos preliate horúcou syrovou salsou.
Hmmm dali by ste si? Ja hneď !!!