Medzisviatkový pobyt na Slovensku sme moc nevychytali, nemohlo vyjsť ani horšie počasie, a tak sme sa vrátili do Brna podstatne skôr než sme plánovali.
Ninja traveler level 5000, ani sme sa neodbalili a nasledujúce ráno sme už zase sedeli v aute, tentokrát smerom na západ. Bookla som nejaký hotel niekde v Alpách, ani som vlastne nepozerala kde presne, ono tesne pred silvetrom ani moc na výber už nebolo, ale bol len štyri hodiny odtiaľto, a to spolu s faktom že je to niekde blízko regiónu Schladming-Dachstein bolo postačujúce. Žiadne veľké ciele, proste vypadnúť z večne šedivého Brna a vidieť sneh.
A prekvapivo už kúsok sa Viedňou sa nám snehu dostalo viac než sme chceli. V Semmeringu akurát prebiehal svetový pohár s lyžovaní, takže nás odklonilo z diaľnice a začala taká snehová metelica, že zasypalo všetky značky a my sme napokon netrafili späť na diaľnicu a pekne si prešli aj celým Semmeringom. Pre predstavu ako to vyzeralo prikladám krátke video.
Nakoniec sme ale zdarne dorazili do našej destinácie Aigen im Ennstal a nasledujúce ráno tak mohli vyraziť smerom k Dachsteinu (opäť raz), tentokrát ale pre zmenu z druhej strany než zvyčajne. V Brne sme ešte narýchlo kupovali snehové reťaze, a ako sa ráno ukázalo, nebol to vôbec hlúpy nápad. Cesta k Sudwandbahn je síce odhrabávaná, ale obzvlášť ráno plná ľadu a naviateho snehu. Prvé koleso mi netrvalo ani päť minút, čo je na začiatok veľmi dobrý čas, druhé som vyfailovala, ale nakoniec sa nám spoločnými silami podarilo zistiť, že reťaz nie je poriadne porozopínaná.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-vfnzhc_fQ4w/WGeEdGITzgI/AAAAAAAAR1c/ZKV7skQ3wEU2U1AflCnvi4FHP0-JQsoCwCCo/s144-o/IMG_7866.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6370205832382939921?locked=true#6370205833335393794″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7866.jpg” image_size=”1000×667″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-GW5zzeWVG1w/WGeEdM1tgyI/AAAAAAAAR1c/f2SzojocNNgJrKeMBSILYvjwpSaxvu0pwCCo/s144-o/IMG_7808.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6370205832382939921?locked=true#6370205835136434978″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7808.jpg” image_size=”1000×667″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-4Gdc784C1I4/WGeEdAE10zI/AAAAAAAAR1c/bYe023i5jasHYk3bPpadJRaWhejthbmvgCCo/s144-o/G0011737.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6370205832382939921?locked=true#6370205831710233394″ caption=”DCIM\100GOPRO\G0011737.” type=”image” alt=”G0011737.jpg” image_size=”1000×750″ ]
Vrcholky boli zahalené v rýchlo sa pohybujúcich oblakoch a teplomer v spodnej stanici lanovky hlásil na vrchu príjemných -15C. Po odlanovkovaní sa smerom hore mi až bolo ľúto, že už nelyžujem a nemám so sebou nejaké lepšie vybavenie na hory – Dachsteinský ľadovec obklopený stovkami ďalších vrcholov na každej strane, zaliatych tmavomodrou oblohou si úplne pýtal rozbehnúť sa a nezastaviť. Vystačili sme si ale s preskúmavaním ľadovca zvnútra (kam sa hrabe ľadový dóm na hrebienku), s výhľadmi zo schodov do ničoty a prechádzkou po ľadovci až dokiaľ hĺbka snehu nezačala presahovať kolená. Vysutý most bol uzavretý; deň predtým bolo snehové peklo a típci ledva o jedenástej ako tak dočistili aspoň priechod k schodom na okraji skaly.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-eR3bOPLZKqQ/WGeEdPzG_lI/AAAAAAAAR1c/4FN6XtzJWH0VWhIe4s8qQBiu3tVqiVBRACCo/s144-o/IMG_7918.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6370205832382939921?locked=true#6370205835930828370″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7918.jpg” image_size=”1000×667″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-u8gsM1EoqEA/WGeEdHWJ2rI/AAAAAAAAR1c/PsGUghb3EA8NfXnzjX0vVGbUybmewWZoQCCo/s144-o/IMG_7946.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6370205832382939921?locked=true#6370205833661897394″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7946.jpg” image_size=”1000×667″ ]
Aj tak to bol ale parádny zážitok, obzvlášť keď brnenská zima vyzerá ako každé iné ročné obdobie v Brne, akurát je všetko niekoľkonásobne depresívnejšie.
Navečer sme sa ešte stavili v Ramsau a skoro sme si požičali bežky (bežkujúci dav všade okolo vás vás proste strhne), ale už bolo neskoro a M. nikdy na ničom podobnom nestál, tak sme sa nakoniec rozhodli prejsť si aspoň kúsok trasy pešo.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-5CexlXT1dIY/WGeEdNHyX1I/AAAAAAAAR1c/di8b13Yzewg9L5w9YzQ5aZ-a51FtgdNGACCo/s144-o/IMG_7952-2.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6370205832382939921?locked=true#6370205835212250962″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7952-2.jpg” image_size=”1000×667″ ]
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-FO_1PxKvmSI/WGeEdApVJCI/AAAAAAAAR1c/Pnb4fmwFZ0k88xHdDDgHInv_bDh0uV8XACCo/s144-o/IMG_7987.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6370205832382939921?locked=true#6370205831863280674″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_7987.jpg” image_size=”1000×667″ ]
Nuž čo, Rakúsko je až trápne krásne.
Po ceste do Brna sme sa ešte zastavili v Grazi, a potom fijú do Brna prať, upratovať, silvestrovať a pripraviť sa na krutú pozajtrajškovú zamestnaneckú realitu.
P.S.: Šťastný nový rok a veľa ciest v ňom!!!