Uz druhý týždeň sedím v kľude a začínajú ma žrať mrle.
Minulý pondelok som sa zobudila s “preležanou” rukou, ktorá v utorok opuchla a nakoniec, keď už mi bolesť vyskakovala od zápästia až k lakťu a so slzičkou v oku som sotva ťukala do klávesnice, som bola donútená ísť dobrovoľne k doktorke. Že asi zapálené šľachy, čo je divné, pretože som nič nedvíhala. Možno za tým bolo násilné otváranie fľaše alebo príprava cesta na cestoviny a halušky. A možno si len kompy začínajú vyberať svoju daň.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-DWVK4aptyqI/V7hxTKi-4PI/AAAAAAAAPDU/yBUSlTH_RMguHilXkShhTPeGsGa5vD6UgCHM/s144-o/DSC_0380.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6321699805071016145?authkey=6XbkI4mZhaw#6320926651077026034″ caption=”” type=”image” alt=”DSC_0380.JPG” image_size=”3840×2160″ ]
Takže sme sa víkend rozhodli pokľudne prečkať v našej domovine. Matky sme vzali vymočiť sa do Rajeckých teplíc a po ceste späť sme sa zastavili v dedinke Čičmany.
Z nejakého dôvodu sem vždy chodíme v zime (cesty smerom na západ sa veľmi neudržiavajú a jazda na ľade prípadne pomedzi popadané stromy a dvojmetrové snehové mantinely je proste zábava), takže maľované drevenice na úpätí Strážovských vrchov vyzerali malebnejšie než v obvyklej šedej pochmúrnosti, ktorá sa mi vždy vybaví.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-Z9ArgOOnECY/V7iOtkCLm5I/AAAAAAAAPFA/JU0E58povlY6JNnGhpd4hz3yjpuQTcK7QCHM/s144-o/DSC_0386.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6321699805071016145?authkey=6XbkI4mZhaw#6320958990432574354″ caption=”” type=”image” alt=”DSC_0386.JPG” image_size=”3840×2160″ ]
Okrem toho, v lete to tu žije oveľa viac než v zime, napriek tomu, že jedno lyžiarske stredisko je nad dedinou a druhé na kopci na Fačkovskom sedle. Kúsok od centra dediny (za ktoré považujem Radenov dom) je v jednej drevenici príjemná krčmička so záhradou a zmrzlinou a robia tam bryndzovú pizzu, ktorú som donedávna považovala za hovadinu podobnú českým hnusnojedlám poskladaných z klobásy, olomouckých syrečkov, bramborákov a pod. Ale musím s hanbou priznať, že to bola najlepšia pizza s divným názvom akú som kedy mala. Vlastne to bolo skôr niečo na štýl belgických slaných koláčov quiche – slané cesto, bryndza, pásiky slaniny a cibuľa. A přitom taková blbost.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-kpLILGMTYN8/V7iOtCM1ZVI/AAAAAAAAPDE/H42rfWcuDT4fgfWkciuMLP67Io3VoXuRgCHM/s144-o/DSC_0385.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6321699805071016145?authkey=6XbkI4mZhaw#6320958981350450514″ caption=”” type=”image” alt=”DSC_0385.JPG” image_size=”3840×2160″ ]
Kto Čičmany nepozná, mal by vedieť, je tu zriadená pamiatková rezervácia (podľa internetov dedina mohla byť zaradená do dedičstva UNESCO, ale kvôli naprd rozparcelovávaniu v minulom storočí to nakoniec padlo), ktorá zahŕňa typické drevené zruby s maľbami ornamentov prevzatými z miestnych krojov. Pôvodné drevenice s jednoduchými vzormi sa stavali ešte v 19. storočí, no pri požiari časť zhorela a neskôr ustúpila murovanej výstavbe a časť sa obnovila. Pri obnovách sa menila i výzdoba, pribudli zložitejšie ornamenty, medzi inými aj kohútiky (možno to nie sú kohútiky), ktoré sú pomerne charakteristické (vtáky mali údajne ochrannú funkciu).
Pri Radenovom dome bol tentokrát otvorený aj obchodík so suvenýrmi, čo takéto miesto proste musí mať, a bola tu ďalšia krčma, kde kapela vyhrávala country. Sivá zimná dedinka ožila. Jediné, čo tu chýba sú turisti. Teda, nie že by chýbali mne. Čím menej natrieskané miesto, tým lepšie. No Čičmany sú určite lokalitou, ktorá by si zaslúžila, aby sa o nej dozvedeli aj ľudia, ktorí ju nemajú “po ceste” alebo nebývajú v tom istom regióne.
Minimálne ja mám Čičmany na zozname typicky slovenských miest, kam vziať ďalšiu zahraničnú návštevu. A vám odporúčam vyraziť tam než opäť upadne do zimného spánku.