Pred pár rokmi sme započali tradíciu letných roadtripov. Tentokrát sme sa vydali naprieč bývalou Juhosláviou. Predovšetkým kvôli náhodnému objavu zálivu Kotor, ktorý svojím názvom až príliš evokuje rovnomennú videohru.
Už ani neviem, prečo sme sa rozhodli, že vyraziť na noc by bol skvelý nápad. Celý piatok sme strávili v práci, po príchode sa za pol hodiny zbalili (jedna z výhod častého cestovania), a o pár chvíľ už sedeli v aute smerom za zapadajúcim slnkom nad Rakúskom.
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-ugo-vGe3Jb8/VdYSUXKRc_I/AAAAAAAAKJ8/5Am7c9nxQcc/s144-o/IMG_3255.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151279263740914″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3255.jpg” image_size=”800×533″ ]
Cesta bola svkelá – prvú hodinu nás sprevádzala gýčová panoráma so zapadajúcim slnkom a cesty boli takmer prázdne. Keď sme sa zastavili na rakúskej hranici, spomenula som si ako sme ako deti cestovali dlhé hodiny k moru a vyrážali sme výhradne na noc. Nostalgia.
Punta Poville & Novi Vinodolski
Do nášho prvého kempu kúsok od mestečka Novi Vinodolski sme dorazili krátko pred štvrtou ráno. Pôvodne sme chceli ostať spať pri ceste, ale všimli sme si spiaceho chlapa za okienkom recepcie a tak sme boli dostatočne zdvorilí a zobudili ho.
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-0tz5VIvsk9Y/VdYSUfbMPZI/AAAAAAAAKJ8/ruJJ4S-DrV8/s144-o/IMG_3268.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151281482186130″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3268.jpg” image_size=”800×533″ ]
M. z ničoho nič objavil svoju, inak veľmi skrytú, dobrodružnú stránku a navrhol, že prvú noc prespíme na skalách na útese. Bola som zničená, a nakoniec sme rýchlo postavili stan a ja som vzápätí padla a zobudila sa až ráno.
Výlet by nebol výletom bez nejakého divného zranenia. A zdá sa, že ja v poslednom čase priťahujem alergické reakcie rôzneho typu. Keď sme si šli ráno zaplávať do mora, všimla som si, že je moja noha pokrytá červeným kobercom vyrážok. Do večera to zmizlo, tak asi len popŕhlenie od medúzy.
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-Jff-JOViQBc/VdYSUcLcGfI/AAAAAAAAKJ8/2xIzpJziOI4/s144-o/IMG_3302.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151280610810354″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3302.jpg” image_size=”800×533″ ]
Kemp Punta Povile je bez pochyby najlepší kemp v akom som v Chorvátsku kedy spala – je tichý, lokalita na útese poskytuje krásne výhľady na všetky strany, a nie je veľmi ďaleko od mesta Novi Vinodolski, takže ak vám začnú chýbať ľudia a ruch turistickej destinácie, máte ich na dosah.
Novi Vinodolski -> Split -> Makarska
Ďalší deň bolo na čase sa presunúť zase o niečo ďalej – naša destinácia v Čiernej Hore bola stále vzdialená niekoľko stoviek kilometrov.
Parkovanie v úplnom centre Splitu nebolo veľmi drahé, no miesta limitované, takže obzvlášť v hlavnej sezóne sa môžte zdržať krúžením po parkoviskách.
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-kVhQNMvp6jE/VdYSUR06VYI/AAAAAAAAKJ8/IfHO4yVZKbw/s144-o/IMG_3329.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151277831968130″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3329.jpg” image_size=”800×533″ ]
V Splite som nikdy nebola, tak som bola hneď na začiatku príjemne prekvapená, keď vstupnou bránou do starého centra mesta bola podzemná pasáž, na ktorej konci som ostala asi chvíľu stáť s otvorenými ústami. Split je tu dole jedno z najlepšie zachovaných rímskych miest a antická atmosféra sa vám pod kožu dostane veľmi rýchlo.
Veľkú časť zo sprístupnených pamiatok zvládnete navštíviť za pár hodín, tak odporúčam kúpu kombinovaného lístku, ktorý výjde lacnejšie a predídete sklamaniam akým bol trochu napríklad Jupiterov chrám, ktorý vlastne nebol ani tak chrámom ako skôr “miestnosťou”. Ďalšie pamiatky vám prípadné sklamania tým pádom aj skompenzujú. “0
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-ht9n4fU3pMU/VdYSUdJpvlI/AAAAAAAAKJ8/css7xgfQxTc/s144-o/IMG_3361.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151280871751250″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3361.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-5BiLDjh3LQI/VdYSUZUoD4I/AAAAAAAAKJ8/5y0EKebnuKU/s144-o/IMG_3356.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151279844036482″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3356.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-RPt5zqO9FgQ/VdYSUSH8w2I/AAAAAAAAKJ8/tLkOcjs-J_8/s144-o/IMG_3332.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151277911819106″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3332.jpg” image_size=”533×800″ ]
Celý týždeň sa niesol v duchu prechádzok v úzkych uličkách starých miest. A všetky započali tu, v Splite. Kamenné chodníčky vedúce tmavými alebo slnkom nasvietenými uličkami, obchádzajúch starobylé pozostatky minulosti.
Staré centrum Splitu je vlastne pomerne malé. Príjemným rozptýlením bol par na druhej strane mesta plný umelcov a fontána v jeho strede zas perfektným osviežením počas pekelného dňa.
Makarska -> Kotor
V Kotore, našom cieli, sme mali zajednané dve noci v hoteli, takže jednu noc sme ešte museli niekde prespať. Chorvátsko je našťastie skutočný raj pre kemperov, takže nájsť najbližší kemp nebolo vôbec ťažké. Rozhodli sme sa zostať v samom srdci mesta Makarska, najmä kvôli tomu, že M. bol fascinovaný tým, koľko Čechov sa sem každoročne vydáva a bol odhodlaný túto záhadu vyriešiť.
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-Tof0PjgIxbo/VdYSUeCkEwI/AAAAAAAAKJ8/LEUhV7axGMg/s144-o/IMG_3367.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151281110455042″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3367.jpg” image_size=”800×533″ ]
Avšak, záhadou to asi navždy ostane. Makarska je fajn, minimálne jej pekné centrum. No zvyšok je dosť zlý. Teplné more, v ktorom si nie ste istí, či je teplé kvôli tomu ako je vonku alebo je proste plné detského moču, kvôli preplnenosti pláží na vás ľudia nielen v mori sústavne narážajú a “rezorty” pokryté plesňou už majú svoje najlepšie roky zjavne dávno za sebou.
Na druhej strane som si po veľmi dlhom čase znovu pripomenula aké to je prechádzať sa nočným mestom plnom turistov. Nemôžem poprieť, že atmosféra je proste jedincná.
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-0-SwBly2XN4/VdYSURTlZ5I/AAAAAAAAKJ8/giGypnveAEA/s144-o/IMG_3386.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151277692184466″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3386.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-5cXRYgiMoBE/VdYSUdV8cQI/AAAAAAAAKJ8/blItmPctZT4/s144-o/IMG_3384.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151280923308290″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3384.jpg” image_size=”800×533″ ]
Ráno na Makarskej bolo veľmi… vlhké. Zbalili sme stan a vyrazili do Čiernej Hory. Mala som zvláštny pociť, keď sme prechádzali dedinkami a napokon Dubrovníkom, ktorý som navštívila ako dieťa. Všetko čo som si pamätala z mojej poslednej návštevy boli staré zašlé budovy, no dnes to boli naleštené turistické destinácie. Pravda, naposledy som tu bola krátko po vojde, neboli žiadne diaľnice a vlastne ani širšie cesty. Poklona Chrovátom, ktorí sa tak rýchlo dokázali zmobilizovať a vštko (znovu)postaviť, aby sa sem začali postupne hrnúť aj turisti.
Na druhej strane, prvé mestečká v Čiernej Hore za hranicami boli skvelou pripomienkou toho ako to tu kedysi vyzeralo. Ako keby zostali zaseknuté v čase. Vlastne všetko čo sme v Čiernej Hore videli až po Kotor bolo akosi zaseknuté v čase, akurát teda všetko bolo zjavne krajšie v stredoveku než v 80-90. Rokoch.
Celé severné pobrežie je prakticky jedna obrovská dovolenková destinácia pre Srbov zaseknutá v osemdesiatych rokoch. Analógia je podobná ako Makarska a Česi. Akurát Makarska nebola až taká divočina.
Krajina aj architektúra sa začala rýchlo meniť ako sme vstupovali do Kotorského zálivu. Zrazu sa cítite ako späť niekde v strednej Európe, niekde pri jazere. A davy Srbov tiež vymizli. Ostali len maličké pobrežné dedinky obkolesené horami.
More v zálive nemá prakticky žiadne pláže a s lánmi mušiel a loďami kade tade voda ani veľmi vábne nevyzerala. Ale kde tu po ceste bolo niekoľko malých skrytých miest na kúpanie.
So severu vedú do mesta Kotor dve cesty . jedna kratšia, trajektom za 5EUR (trajekt vyráža raz za pol hodinu) a dlhšia panoramatická, s nádhernými výhľadmi na pohorie a celý záliv i s jeho ostrovčekmi. Voľba je len na vás.
Na najbližšie dva dni a dve noci sa Kotor stal našou základňou. Penzión v ktorom sme ostali bol parádny, majiteľ veľmi nadšený zo svojho biznisu, v ktorom zjavne našiel zmysel života a celý ho nasmeroval do rekonštruovania, zariaďovania a prenajímania. Podľa jeho slov zároveň asi nie veľmi perspektívny biznis, ale aspoň mal radosť.
Vymeniť stan za posteľ, nezdieľanú sprchu a záchod je skvelý pocit.
Kotor je niečo ako malé Benátky bez kanálov. Bez pochýb sa doň po pár minút zamilujete. Keď už vás prestane baviť nekonečná sieť úzkych uličiek, je veľká šanca, že sa nečakane ocitnete niekde na vrchole starej budovy nad ruinami iných budov alebo kostolov. A na druhej strane pohorie ožiarené lúčmi zapadajúceho slnka. A ak za vám aj tento pohľad zunuje a máte ešte sily, vždy môžete vyliezť k pevnosti nad mestom a užiť si výhľad na väčšinu malebného zálivu.
[peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-ShDzvccs5Rk/VdYSUUtB46I/AAAAAAAAKJ8/rwaEHUoTl_s/s144-o/IMG_3635.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151278604215202″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3635.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-bbFKF7JsOdE/VdYSUZsKf4I/AAAAAAAAKJ8/5vPrk3CpSc8/s144-o/IMG_3613.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151279942762370″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3613.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-fHmaVcwuBW0/VdYSUTtLfhI/AAAAAAAAKJ8/vMMl82uGUpE/s144-o/IMG_3544.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151278336409106″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3544.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-pg6LU3E3OXE/VdYSUXsbsBI/AAAAAAAAKJ8/-7ztHFrTfdc/s144-o/IMG_3480.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151279407018002″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3480.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”http://lh3.googleusercontent.com/-saZsE6Ty1g0/VdYSUbzUcfI/AAAAAAAAKJ8/fyYGnB87V98/s144-o/IMG_3463.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/HRMNEBiH?authkey=Gv1sRgCI-C3dT5tKzUowE#6185151280509645298″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_3463.jpg” image_size=”800×533″ ]
Morské plody v reštauráciách sú veľmi lacné a bol by hriech nevyskúšať aspoň lokálne mušle Zbožňujem sépie a chobotnice, takže si ľahko domyslíte ako vyzeral môj jedálniček.
Musím povedať, že nie som veľmi romantický človek, no večera uprostred starého mesta by roztopila i tie najchladnejšie srdcia. Všade navôkol historické budovy, mŕtve ryby, sviečky, srbské sláčikové kvarteto hrajúce Por Una Cabeza alebo covery populárnych songov ako Viva La Vida (btw tento mi už navždy bude Kotor pripomínať)…. Neviem si prestaviť, že by som tie dve noci strávila inak.
V ďalšom diely sa presunieme ešte kúsok južnejšie a začneme sa pomaly cez Bosnu a Herzegovinu vracať späť. Stay tuned!