Do Bologne som sa tešila, ešte som tam nebola, a chcela som vidieť niečo nové. Ani som si dopredu nezistila, čo treba vidieť, a nakoniec musím povedať, že sme zo samotného mesta dokopy ani nič nevideli. Pochopila som však, že nie všade treba toho čo najviac vidieť, stačí zažiť. Sprievodkyňa väčšinu času rozprávala o jedle – a jedlo je podstatou Bologne. A náš zážitkový zájazd sa týkal hlavne jedla. Bolognu nazývajú aj červená, kvôli jej centru, kde nájdete budovy postavené prevažne z červených tehál. U domácich začujete aj výraz tučná, to snáď nie je treba vysvetľovať.
Keď sa povie Bologna každý si hneď vybaví “Boloňské špagety”, a každý obyvateľ Bologne sa len zaksichtí a povie, že to je len ďalší výmysel Američanov. Tak kde je teda pravda?
- Neexistuje žianda boloňská omáčka, jediné čo by ste našli je tradičné Boloňské ragú ( na prípravu potrebujete olivový olej, parmskú šunku, slaninu, zeler, mrkvu, cibuľu, chudé hovädzie mäso, rajčinovú pastu, rajčinovú omáčku, červené víno a koreniny)
- Ak už máte ragú, určite ho neservírujte so špagetami. Každá cestovina má k sebe pridelenú omáčku, alebo spôsob servírovania. Ak by ste podávali ragú so špagetami, všetko by sa zošmyklo späť do taniera. Vhodné cestoviny sú tagliatelle. Ak teda budete v Taliansku a budete mať chuť na “boloňské špagety” skúste si radšej vypýtať tagliatelle alla bolognese.
Počas vojny keď prišli americkí vojaci oslobodiť taliansku Bolognu, miestni obyvatelia im chceli niečo uvariť. Nakoľko Američania poznali len špagety, rozhodli sa, že im ich miestne ragú budú podávať so špagetami – aby im spravili radosť. A tak vo svete začali byť známe tzv. Boloňské špagety.
Napriek všetkému sú to Lasagne, na ktoré sú miestni obyvatelia právom hrdí. Ak by ste chceli ochutnať niečo lokálne, skúste zelené lasagne – zelené sú kvôli špenátu, ktorý sa pridáva priamo do cesta cestoviny. Ak by ste si chceli pripraviť doma pravé lasagne, nezabudnite si kúpiť syr Parmigiano Reggiano, ktorý im dodá chrumkavý nádych a bešamel – veľa bešamelu!
Náš cieľ bola reštaurácia Cantina Bentivoglio, kde na nás čakala miestna pani, ktorá nám vysvetlila priebeh výroby cestovín. V podstate je to jednoduché, nie? Jediné, čo na to potrebujete je múka, krupica, vajíčka a istá dávka zručnosti. Vďaka domácim vajíčkam, vykúzlila neskutočne žlté cesto. Celkom ma zarazila predstava ako na sáčkoch s cestovinami u nás svieti nápis “bezvaječné”, asi zájdem do potravín a prečítam si zloženie. Veď by tam tých Talianov porazilo, keby im to poviem…
Pani denne pripraví 200 porcií cestovín.
Ako príklad uvediem Tortelloni: 1 porcia = 15 kusov cestoviny Tortelloni (naplnenej syrom Ricota a Mortadelou). Z toho vyplýva, že denne ručne pripraví 3000 kusov plnenej cestoviny.
Ešte pracnejšie je to s Tortellini – tie sú o polovicu menšie = viac kusov, väčšia piplačka.
Cestoviny, končiance sa príponou oni (tortelloni) sú väčšie ako s príponou ini (tortellini). Treba si dávať pozor, aby sme nikdy nekombinovali väčšiu prílohu (napr. mäsové guľky) s malou cestovinou (napr.s Orecchiette).
Tajomstvo kulinárskeho umenia? Žiadne. Do vody pridajte soľ až keď začne vrieť. Nič navyše, žiadny olej a podobne. Domáce cestoviny sú hotové za 2-3 miúty. Toť vše. Prajem dobrú chuť !!!