Asi som nikdy nebola v medziobdobí, kedy by som nemala v jeden okamih prácu a vzťah alebo nebola školopovinná a bez peňazí. A tak po tom, čo som konečne mohla cestovať, už som nemohla, ehm nemusela, cestovať sama. Ale jedného dňa sa naskytla príležitosť. A potom ďalšia.
Zbohom, komfortná zóna
Nikdy som sa vlastne ani nepozastavila a nemyslela na to, aby som cestovala sama. Prečo aj. Cestovanie vo dvojici ma svoje nesporné výhody a je svojím spôsobom dosť pohodlné. Zistíte síce čo za monštrum sa z vás stane po týždni strávenej v jednom aute/na jednej izbe s tým istým človekom, ale to koniec koncov už viete z normálneho života. Na druhú stranu cestovanie osamote vám poodhalí niečo o tom ako si poradíte s nevšednými situáciami bez cheatovania a spoliehania sa na okolie. A to si tak často v reálnom svete zase nemáte šancu vyskúšať.
Ako s každou novou činnosťou, prvý krok je najťažší. No keď vykročíte a nezosypete sa hneď na začiatku, asi vás už sotva niečo ľahko zastaví.
Zrazu okolo vás nie je žiadna známa tvár za ktorú by ste sa schovali alebo niekto kto by riešil za vás. Zvyčajne sa každý z nás pohybuje v rámci istého zaužívaného stereotypu a je osviežujúce musieť sa kreatívne vysporiadať s nečakanými a novými situáciami. V Izraeli som v jeden okamih nasadla do auta a nemohla naštartovať. Rýchlo som zistila, kde je moja hranica panikárenia.V Anglicku som zas vošla do ohrady plnej obrovských kráv a nemohla sa rozhodnúť či sú alebo nie sú priateľské. Nebol tam nik kto by ma podporil v pokračovaní alebo naopak odradil. Do reči som sa dávala s neznámymi ľuďmi, veľa sa vypytovala, trolovala v rôznych jazykoch, a to sú veci, ktoré môj bežný introvertný život ani náhodou neodzrkadľujú.
Budete musieť vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, a ďalej je už len na vás kam až zájdete.
Nekonečný čas a priestor
Prišlo mi, že mám zrazu oveľa viac času, než keď sama necestujem. Zdalo sa mi, že keď cestujem sama, tak len vysedávam a rozjímam. A pritom som videla toľko miest! Nikam som sa neponáhľala, nikto ma nikam neťahal, netlačil ďalej. Čas si plynul nezávisle na tom, kde a kedy som sa nachádzala. Ak hľadáte kľud a pokoj a nenachádzate ich, tak cestovanie osamote môžem odporučiť ako osvedčený spôsob na zresetovanie samého seba aj času. Usporiadate si myšlienky a spomalíte.
Smútok, nuda, depresia
Že je cestovanie osamote len pre tých najväčších zúfalcov? Práve naopak, chce to peknú dávku odhodlania a odvahy vybrať sa preskúmavať miesta neznáme ďaleko od záchrannej náruče svojej domoviny a možnosti vycúvania. Smutní byť môžete, aj nuda vás večer osamote na hoteli môže dohnať, ale hneď ako ráno vyjdete von, rýchlo zistíte, že sa vlastne nechcete ani vracať. A okrem toho, po návrate budete mať zaiste tonu príbehov, ktoré môžete zdieľať s najbližšími.
Bezpečnosť
Neviem, asi som totálny ignorant alebo len hlúpa, ale nikdy som sa veľmi na bezpečnosť nehrala. Skôr ma v Brne na prechode rozmetá nejaký cyklista, než by som sa mala ocitnúť v nejakom konflikte. Nie som vyslovene ľahkomyselná a skoro nikdy neleziem kam nemám, ale zvyšok sotva ovplyvním.
Žena na cestách je možno o niečo náchylnejšia na… všeličo, osvedčilo sa mi to v Izraeli, kde sa proste každý chlap chcel dávať do reči, ale myslím, že postačuje zdravý rozum a bežná obozretnosť aby ste minimalizovali akúkoľvek neštandardnú hrozbu.
Spokojnosť
Aj keď cestovanie osamote môže vyznieť desivo, spokonosť je zaručená. Nikto vám nebude stáť v ceste (okrem vás samotných), môžete si robiť čo chcete, ísť kam chcete. Môžete svoje kroky plánovať, ale tiež nemusíte a proste sa budete rozhodovať za chodu. V každom prípade to bude celé o vás a podľa vás. Takže za prípadné faily môžete obviňovať len samých seba.
Pravda, zatiaľ som neabsolvovala žiadnu cestu, na ktorej by som bola sama nepretržite týždeň, ale ešte sa predsa len rozbieham 🙂 Ale som presvedčená, že či už cestujete sami v neznámych miestach jednorazovo alebo dlhodobejšie, za každých okolností vám to odhalí niečo o sebe, kľudne aj veci, o ktorých ste nevedeli alebo sa presviedčali o opaku.
Každý by mal aspoň raz v živote cestovať sám.