Sharm el Sheikh, Egypt – Dovolenka v rezorte

V máji na mňa doľahla únava, a s tým spojené nutkanie odísť niekam do tepla a robiť nič. Môj organizmus si očividne za posledné roky zvykol na zimy v exotike, a tento rok mu nebolo dopriate. Moje heslo znelo: v prvom rade nič neplánovať. To je asi ten prvotný popud, prečo ľudia stále využívajú služby cestovných kancelárií. Osobne nenávidím preklikávať sa po internete cez zaujímavé ponuky, kde z každej strany na vás žmurkajú nízke ceny. Vo väčšine prípadov sa finálna cena záhadne zdvojnásobí. Zhoda veľmi dobrých náhod ma nasmerovala na kamaráta, ktorý robí pre cestovku, špecializujúcu sa na Egypt. Ideálna voľba na máj.

Last minute v mojom podaní bol nasledovný: v nedeľu som začala hľadať, v utorok som zaplatila a v piatok sme leteli – dvaja, za pre mňa smiešnu sumu, na týždeň, s all inclusive, v rezorte priamo pri mori. Za týždeň pre dvoch v Egypte som zaplatila menej ako za týždeň pre jedného v auguste cez last minute do Grécka. Mohli sme si priplatiť väčšiu izbu, ale na čo, keď aj tak väčšinu času budeme tráviť vonku. 

Odlet z Bratislavy počas MS v hokeji

Pred odletom sme mali kopec času, ktorý sme využili na sledovanie prvých dvoch tretín hokeja, už ani neviem s kým sme hrali, ale bol to jeden s tých úspešných zápasov – bohužiaľ posledný, lebo to už aj tak ničomu nepomohlo. Už tu sa ukazovala skupina našich budúcich spolucestujúcich v lietadle v pravom Slovenskom svetle. Panáky kopali do seba hlava nehlava. Počas security kontroly z areálu za kontrolou odvádzali podguráženého občana, ktorý o sebe takmer nevedel – na moje otázniky v očiach sucho prehodili, že to je počas majstrovstiev u nás na letisku bežné. Niektorí si ešte nakúpili v “Duty free” tvrdý chlast a v lietadle som sa nestačila diviť. Skupina asi desiatich žien a mužov vo veku cca 40 – 50 rokov max sa dala dole ako v tretej cenovej, nehovoriac o tom, že nasávali v lietadle to, čo nakúpili na letisku a ani sa to nesnažili skryť. Asi to bude tým, že väčšinu roka som lietala len do práce, ale takýto bordel som ešte nezažila. Niekto sa na tú dovolenku asi vehementne tešil. 

Egypt

Cieľom našej cesty bol Sharm el Sheikh, konkrétne rezort Sharm Plaza. Rátala som, že na letisku budeme platiť aj za víza, no víza si kupujú len tí, čo sa chystajú vycestovať mimo mesta. V mojom týždňovom itinerári bolo len ničnerobenie, takže sme opäť ušetrili. “A idete aj na pyramídy”? tak znela častá otázka. Moja jednoduchá odpoveď – nie. Po prvé, toto bola dovolenka na oddych a eliminovanie predražených fakultatívnych zájazdov, po druhé, aj tak ten fakultatívny zájazd čo ponúkali bol letecký, čiže ak budem chcieť vidieť pyramídy, môžem poletieť aj z Viedne a stráviť tam viac času. 

Na pasovej kontrole pracovníci ovládali zopár ruských či českých slov, čiže ich pokynom rozumeli aj tí, čo neovládajú cudziu reč. To tiež v niektorých asi vyvolá pocit, že reči nášho kmeňa rozumie každý, a tak pani mávajúc pasom nad hlavou bežala späť k úradníkovi so slovami “Zapomňeli ste mi tam dát pečáááátkuuuu” …

Po príchode na hotel sme vyfasovali fľašky s vodou, krátko pred polnocou nám ešte naservírovali jednoduchý bufet a hurá do izby. V recenziách som sa dočítala negatívne komentáre typu: izba bola vzdialená od mora a denne sme museli prejsť aspoň 10 minút, kým sme sa dostali k moru. Áno presne takúto izbu sme vyfasovali aj my – moja recenzia by však znela asi takto: Mali sme obrovskú izbu s balkónom a veľkou kúpeľňou (a to sme si nepriplatili za veľkú izbu), televízorom, klímou a chladničkou. V izbe bolo čisto – to je pre mňa základ – hlavne žiadne šváby. K hlavnej hotelovej budove to bolo asi 1 a pol minúty pešo – tam podávali raňajky, obedy, večere a bohvie čo ešte. Asi 30 sekúnd z izby sme mali dva bazény – každý na jednu stranu. Jeden s tobogánom a ten druhý bol tak šikovne schovaný za palmami, že málokto vedel, že tam je a bol takmer stále prázdny. K moru to asi naozaj trvalo 10 minút a museli sme prekonať niekoľko desiatok schodov. Popri tom všetkom jedle, čo sa tu dalo zjesť počas ničnerobenia, som to skôr pokladala za plus – okrem posledého dňa, kedy bolo tak neskutočne teplo, že som myslela, že dostanem infarkt – ale prežila som. 

Ráno sme mali stretnutie s naším delegátom – bol to Egypťan, ktorý rozprával lámanou češtinou – klobúk dole. Sem tam to bolo komické, ale snaha sa cení na vysokej úrovni. Jediné, čo sme my potrebovali vedieť bolo to ako funguje all inclusive a čo všetko si môžeme bezplatne dovoliť. V celom rezorte sa nachádza niekoľko reštaurácií, a tie sú súčasťou all inclusive, treba si v nich však rezervovať miesto a to najlepšie jeden deň vopred. Na raňajkový bufet sme chodili do hlavnej hotelovej časti – vždy si bolo čo vybrať. Každý deň počas obeda pri mori rozvoniaval gril a lákal všetkých na jedlo…zaručenou formou obživy však bola pizza pripravovaná na ohni každý deň poobede. 

Každý večer sme šli do inej reštaurácie – mexickej, talianskej, orientálnej… všetky však mali spoločného menovateľa – neskutočne nezorganizovaná a pomalá obsluha. Nádych. Výdych. Zopakujme si koľko stála táto dovolenka a nič od toho neočakávajme. Tie 4 hviezdičky sa našim Európskym štandardom nevyrovnajú, bohužiaľ, to si niektorí naši krajania asi neuvedomovali. A tak sa sťažovali. Stále a nahlas niekde vyjadrovali svoj nespokoj. To bol ten jediný negatívny dopad na našu dovolenku. 

Červené more

Akože nebudem sa tváriť, že som precestovala polku sveta, ale bola som už na rôznych úžasných miestach, ale toto bolo na potápanie top. Stačilo prejsť 10 minút z izby nasadiť potápačské okuliare a človek sa ocitol v nádhernom podmorskom svete. Mne to stačilo natoľko, že sme nakoniec naozaj nešli na žiadny fakultatívny výlet. Mali sme čo vidieť priamo pred hotelom. Moja polovička si to miestami ani neužívala. Keď jeho kvetinové plavky zaujali húf rýb, ktoré nie a nie sa od neho odtrhnúť, až začali do neho narážať, tak sa snažil čo najskôr vypadnúť z vody. Mne tá situácia prišla taká komická, dobre, že som sa nezadusila slanou vodou. 

O pláži sa toho asi moc nedá rozprávať, nakoľko je rezort priamo nad koralovým útesom, ponad ktorý vedie krátke mólo, z ktorého sa zostupuje priamo do hlbokej vody. Z hotela sme však využili bezplatný transfer, ktorý sme si deň vopred zajednali a odviezli sa na pár hodín do zátoky Na´ama bay s pieskovou plážou. Aj tu sa koraly nachádzajú kúsok od brehu a vziať si výbavu na šnorchlovanie je povinnosť. 

Sharm el Sheikh 

Deň vopred sa dal objednať aj hotelový transfer do mesta na Starý trh. Za 5 eur na osobu nás prišiel vyzdvihnúť šofér – v aute sme sa viezli štyria turisti. Vysadil nás pred obchodíkom s parfumami, kde sme dostali krátky výklad o tom, kde, čo, ako, kedy… típek tam predával rôzne voňavé esencie – a veru zaváhala som. Spýtal sa aké vône máme radi, a všetko tam mal – a voňalo to tak, ako malo. Celý trh mi pripomínal Maroko, v ktorom som bola pár mesiacov predtým som sestrou. Obrovskou ozdobou námestia bola mešita Al Mustafa Mosque. Nechcem preháňať, ale keďže deň predtým opäť vyhodili v oblasti pyramíd autobus s turistami do vzduchu, človek si už nikde neni istý svojou bezpečnosťou. 

Pre mňa však highlightom celej oblasti bolo obrovské pohorie uprostred ničoho, ktoré obklopovalo celé mesto z vnútrozemia. Kombinácia mora, paliem a vysokých hôr je pre mňa to pravé orechové. 

Faraónova pomsta, či?

Ja by som to skôr nazvala pomsta all inclusive. Ostáva mi len sa diviť, či ľuďom naozaj chutí toľko jesť v tom teple, alebo keď už to mám zaplatené treba to využiť na maximum… A potom zase len tie sťažnosti – pivo je teplé, pivo neni čapované, nemôžem si zobrať viac ako jeden pohár piva…. pivo, pivo…? Za celý týždeň som si nedala ani jedno pivo. Dokonca sme nemali ani vlastnú pálenku na preventívneho ranného frťana. Keď som videla tú ich lokálnu vodku a rum, skladované v plastových fľašiach, mala som dosť. 

Vrchol nechutnosti boli žlté sladené vody, ktoré niektoré matky čapovali pre deti vo veľkom do termosiek – veď to bolo nechutné, i keď som sa to skúsila zriediť s vodou. Jedla som len, ak som bola hladná, a pila som väčšinou len čistú vodu a bola som v pohode. Len predposledný deň som si dala pohár vína, a nažrala som sa jak sviňa, lebo tie kalamáre za 5 eur boli hodné zlata a ja ich proste milujem. Pomsta za moju pažravosť prišla neskôr. Črevá sa mi v plnom rozsahu poďakovali až doma, čo som však veľmi rýchlo vyriešila tabletkou. 

Ja som si užila aj animačný program – ten bol naozaj počas dňa bohatý – sem tam som sa vybláznila na vodnom aerobiku v bazéne.

Chcete si oddýchnuť a stačí vám k tomu krásna voda, v ktorej sa cítite ako v akváriu a pokoj na lehátku? Moja rada znie: choďte do Egypta. Zaplatili ste pod 500 eur na osobu za all inclusive? Tak od toho prosím vás neočakávajte prepych a luxus 4 hviezdičkového hotela na nábreží Dunaja! 

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published.