Nenávidím zbieranie hríbov. Nekoordinované pobehovanie po lese často s márnym výsledkom nedáva žiaden zmysel a najmä cesta neobsahuje žiaden cieľ. Vlastne ani nemám rada hríby.
No ale keďže naša cesta cieľ mať mala a dokonca som bola zbavená povinnosti aktívneho zberu, šla som. A nakoniec sa z nudnej bezcieľnosti stal pekný celodenný výlet.
Na naše pomery sme vstali celkom skoro, takže už pred obedom sme si to razili cez poľnú cestu za obcou Podmolí smerom do lesa. Prečo na Morave musí medzi vami a pekným lesom vždy špatiť a zavadzať aspoň dvojkilometrový pás poľa?
Motkali sme sa, hríby samozrejme neboli žiadne alebo stihli po dažďoch splesnivieť. Napokon sme došli k hradu, ktorý sa objavil nečakane, pretože uprostred hustého lesa sa nič podobné ani náznakom proste nebude črtať. Zrúcanina Nový Hrádek stojí na ostrohe nad zatáčajúcim sa meandrom rieky Dyje (Thaya) a svojou magickou zarastenou kamennou prístupovou cestičkou ma takmer presvedčil, aby som šla dnu. No nebolo mi najlepšie (nie z hríbov), a dnu sa dalo ísť len na hodinovú prehliadku za 60kč. 60kč neni problém, ale hodina s kŕčami v bruchu v zamknutom priestore hej. Okrem toho, z asistovaných prehliadok som už asi vyrástla a preferujem papier do ruky a voľnosť.
Tak sme sa po krátkej obhliadke z protiľahlého kopca otočili a šli späť k autu. Inak celé okolie Dyje je super pre cyklistov. Široké chodníky v lesoch idú až na výnimky viacmenej po rovine a bicykel je obzvlášť výhodné približovadlo na prekonávanie hlúpych polí, ktoré sa tu ako za trest nachádzajú pred každou pamätihodnosťou stojacou za návštevu.
Ďaľšou zastávkou bol Sealsfieldov kameň ku ktorému sa dá pešo aj na bicykli dostať buď z dediny Havraníky alebo z “parkoviska” pri vinici medzi obcami Popice a Konice. Prvá cesta je dlhšia, ale Havraníky obkolesuje rozľahlé vresovisko (ráno akurát v rádiu hovorili, že budúci rok tam chcú nasadiť divoké kone, čím by som možno o malý kúsoček opäť prehodnotila svoj názor na túto krajinu), druhá cesta je kratšia a viac priateľskejšia k cyklistom. Prípadne si môžete spraviť okruh.
Dá sa ísť aj z Popíc, ale vstup do lesa zase raz predeľuje nudné pole. A v lete krížom cez pole nechcete ísť.
Pred ďalšou túrou (túričkou) sme sa ešte zastavili najesť sa na okraji Popíc – “jelení hambáč” za stovku, no nezastav sa. Super krčmička U Kloudů pri pomerne tichej ceste s výhľadom na krásnu krajinu a zarastené ihrisko istotne zasponzorované EU (pamätám si ako sa pred rokom či dvomi ešte blyšťalo novotou).
Pomaličky sme sa vyterigali na Sealsfieldov kameň s ako inak impozantným výhľadom na údolie Dyje a vpravo, nie tak ďaleko, na Znojmo. Už smerom na hor sme stretali niekoľko párikov s košíkmi plnými kuriatok. A ono ich tam fakt bolo neúrekom – celé lesné lúky posiate žltými hríbikami, tak sme si trochu tiež nazbierali.
Domov sme sa dostali o siedmej večer, takže dve prechádzky lesom s dvomi rôznymi cieľmi nám zabrali celý deň. A dokonca sme si aj niečo odniesli.
Na záver netradične, krátke (roztrasené) video z lesov: