Horná Nitra – turistika v blízkom okolí Prievidze

[Total: 1   Average: 5/5]

V minulosti sme už v niekoľkých článkoch predstavovali krásy Hornej Nitry (pokope napríklad v tomto), no keďže momentálne je objavovanie domoviny oveľa aktuálnejšie než kedykoľvek predtým, rozhodli sme sa priniesť vám tie najkrajšie miesta z nášho rodiska pekne pohromade ako inšpiráciu na výlety mimo civilizácie.

Síce som niektoré fotky musela vyťahovať zo starých archívov, aspoň som si pripomenula, kam všade môžem opäť po dlhej dobe zájsť. Na druhej strane som objavila nové miesta, ktoré určite stoja za návštevu, a možno ani mnoho domácich z regiónu o nich nevie – čo je veľká škoda.

Hradisko (Hradec)

Prírodná pamiatka Hradisko je kamenný útvar týčiaci sa nad obcou Hradec. Autom sa sem dá prísť tak blízko, že to je až hriech pokladať za turistiku. Skôr by som to nazvala prechádzkou s krásnym výhľadom na konci. Cez lúčne cestičky sa dá dostať až do Veľkej Lehôtky a naopak. Určite sa sem oplatí prísť na západ slnka!

Hájska skala (Ráztočno)

Výstup na Hájsku skalu je nenáročná prechádzka od Ráztočna cez lúky, les až po skalu s krásnymi výhľadmi až na Malý a Veľký Grič. My sme zvolili metódu “freestyle”, kde sme zaparkovali čo najbližšie k lesu, prešli sme sa cez pole a našťastie natrafili na ten správny chodník označený modrou farbou. Na vrchol sa dostanete v pohode za pol hoďku. Ja som sa trošku prerátala a zobrala aj naše šteniatko, takže sme stáli na každom kroku a v podstate netuším, koľko nám cesta trvala. Musím povedať, že som tu nebola niekoľko rokov a zrazu mi ten “dedinský” pokoj prišiel ako niečo neuveriteľné. Asi to bude tým, že zrazu bývam na okraji mesta pod lesom, a už si ani neviem predstaviť život medzi panelákmi na sídlisku.

Hrad Sivý Kameň (Podhradie)

Krátka prechádza na zrúcaninu Hradu Sivý Kameň ma nesmierne prekvapila. Hlavne preto, že celý život žijem v Prievidzi a dostala som sa sem až po tridsiatke. Momentálne vyhľadávam nenáročné turistické miesta v blízkom okolí hlavne kvôli hafanovi, aby ich zvládol. Už pri odbočke na Lehotu pod Vtáčnikom sme s priateľom na seba pobavene pozerali, že sme v týchto lokalitách asi ešte nikdy neboli – alebo to len nejako neostalo zachované v našej pamäti. Auto sme nechali v obci Podhradie, pri tabuli so smerovníkom k zrúcanine. Nestačili sme sa diviť, aká je to krásna dedinka. Parkovisko je aj priamo pod zrúcaninou, no my sme si nakoniec aj tak spravili aj prechádzku cez les. Zrúcanina ponúka krásne výhľady, na jej vrchol sa dostanete za 10 minút. Určite sa sem niekedy vrátim na západ slnka.

Hrádok, Vtáčnik (Kamenec pod Vtáčnikom)

Hrádok je moja srdcová záležitosť. Asi mi dá sestra za pravdu, keď poviem, že v prvom rade sa to spája s naším detstvom. Nespočetne veľakrát sme stanovali dole pri potoku, počas každoročného zrazu Vysokohorských turistov (VHT), opiekli sme tu desiatky kusov špekačiek, slaniny, hrali sa na čašníčky a pivo čapovali zo suda, ktorý sa chladil v potoku.… Sestra sem chodí liezť na stenu a svoje “pokusy” som si tu vyskúšala aj ja … V rámci prechádzky prídem na Hrádok niekoľkokrát do roka.

Trasa je značená ako zeleno – biela a celkovo po jej dĺžke nájdete 8 popisných náučných tabúľ. Prvá je umiestnená za betónovým mostíkom pod parkoviskom, kde výstup začínate.

Pri prvej odbočke na lezeckú oblasť –  chodník vedie popod skalnú stenu (táto odbočka je aj pre tých, čo si prišli zaliezť) a na samotný vrchol sa dostanete vďaka rebríkom.

Pri druhej odbočke na lezeckú oblasť – tento chodník využívam v zime, nakoľko obídete strmé stúpanie a rebríky.

Ak budete pokračovať stále ďalej po značenom chodníku, raz sa snáď dostanete na Vtáčnik… čo si pamätám ja som sa tam dostala raz – bolo nás 5 a všetci odvtedy svorne vyhlasujeme že stačilo 😀 Ale nikdy nehovor nikdy…

Jančekova Skala (Cigeľ)

Môj nový objav. Nechápem, prečo mi trvalo až do roku 2018, kým som sa sem dostala. Nazvala som to nový Hrádok – taktiež je tu lezecká oblasť a na vrchol sa dostanete nenáročnou turistickou cestou od lyžiarskeho vleku. Žiadne konkrétne farebné turistické značenie tu síce nie je, navigovať vás však budú šípky, celkom dostačujúco rozmiestnené po stromoch na križovatkách.

Trasa 1 – Môžete stúpať pri vleku cca 20 minút do nepriateľského strmáku (možno by bol viac priateľský, keby som sa tade nevydala rovno po daždi, v blate a šmykľavej tráve) a od vrcholu vleku je to už len 15 minút smerom vpravo.

Trasa 2 – Prejdete okolo vodnej nádrže popod lesík a neprehliadnete šípku doľava – za chatovou oblasťou. Potom budete odbočovať doprava – až pri druhej možnej odbočke. Je tu taká spleť cestičiek, že sa dá ľahko minúť tú správnu, no nakoniec je správna každá. My sme raz použili trasu 1 na výstup a po dlhej dobe sme zabudli, kade presne ísť dole, takže sme vyšli na poli o niečo skôr ale v pohode, hovorím, dá sa dostať rôznymi cestičkami.

Žarnov (Oslany – Ľubianka)

Pohorie Vtáčnik skrýva mnoho skvostov a napriek tomu, že Žarnov ponúka krásne výhľady, nepatrí medzi práve populárne turistické miesta. V podstate je to jeho veľkou výhodou, hlavne ak sa chcete vyhnúť masovej turistike a vychutnať si výhľady v súkromí. Ak budete autom stále nasledovať žltú značku, ktorú zbadáte popri ceste už od Ľubianky (časť obce Oslany), môžete zaparkovať na hranici lúky pod lesom. Odtiaľ je to slimačím (mojím) tempom pohodová hodinka mierneho stúpania až na vrchol. V sedle pod Žarnovom, ktoré sa nachádza 5 minút od vrcholu je možné odbočiť a pokračovať svoj výstup až na ďaľší bralnatý vrch pohoria Vtáčnik – Buchlov.

                      

Kľak (Fačkovské sedlo)

Jar, leto, jeseň, zima, hocikedy idem, aj niekoľkokrát do roka – čo mi pripomína, že už som dlho nebola….

Najznámejšia a najobľúbenejšia cesta vedie od parkoviska na Fačkovskom sedle – odkiaľ je krásny výhľad na cieľ cesty. Síce to na prvý pohľad vyzerá dosť ďaleko, dá sa to v pohodovom tempe zvládnuť za necelé dve hodiny. Záleží ako často budete fotiť, zbierať medvedí cesnak, šmýkať sa na snehu, alebo sa vyhýbať blatu…

Od parkoviska najprv stúpate širokou poľnou cestou po červenej, no o chvíľu sa vaša cesta pri rázcestníku zmení na žltú, po ktorej budete pokračovať až na vrchol. Výstup na Kľak sa dá rozdeliť na dve etapy – prvou je serpentínový výstup na “Reváň” odkiaľ sa Vám naskytajú prvé krásne výhľady, a druhá na samotný vrchol. Niekedy mám pocit, že poznám každý jednu zákrutu a cesta mi neskutočne rýchlo ubieha.

Ak nestačilo, môžete si zbehnúť “kúsok” dole a pozrieť si Kľacký vodopád a ďalej zostúpiť do obce Vrícko. Ďalšou alternatívou je zostup do obce Fačkov – tadiaľ som síce ešte nešla, ale vo Fačkove je krásny chodník popri rieke..musím vyskúšať.

Malý a Veľký Grič (Handlová, Veľká Lehôtka)

Úprimne? Teraz si nepamätám ako sme tam išli. Myslím, že to bolo z Handlovej – chceli sme ísť na Malý Grič, a nejako sme sa ocitli na Veľkom. A pekne tam bolo. Zo začiatku cesa vedie po akejsi asfaltke, ktorá končí kúsok pri miestnom smetisku, ktoré bohužiaľ nie je najväčším lákadlom na túto túru… Následne však vstúpite do lesa a čaká Váš tá príjemnejšia časť s postupným stúpaním – ak si správne pamätám bol tam aj taký strmší úsek 😀 Úprimne povedané asi som z tohto výstupu nemala až také pozitívne emócie, nakoľko výhľad na Handlovú, ako je to aj v prípade vrcholu Vtáčnik, ma moc nefascinuje. 

Z Veľkej Lehôtky vedie žlto značený chodník na Veľký Grič, ktorý križuje zelená značka, po ktorej sa dá odbočiť na Tri studničky a následne na Malý Grič.

Z Handlovej vedie červená turistická značka na Veľký Grič, alebo zelená (neskôr žltá) na Malý Grič.

Výhľad z Malého Griču na Veľký Grič

Bralova skala (Remäta)

Nad rekreačnou oblasťou Remäta neďaleko Handlovej sa týči Bralova skala. Dostanete sa sem ľahko autom, či vlakom. Zaujímavou kombináciou je výstup po žltej turistickej značke z Remäty, na Bralovej skale sa napojíte na červenú turistickú značku – časť Cesty hrdinov SNP, cez Sklenianske lúky do Skleného. Odtiaľ je možné sa vlakom dostať až do Prievidze. Samotný výstup na Bralovú skalu nie je dlhý (necelá hodinka), stúpanie je však pomerne strmé.

Vyšehrad (Vyšehradné)

Vyšehrad je pekne schovaná prírodná rezervácia, ktorá v minulosti zohrávala dôležitú úlohu – prechádza cez neho cesta spájajúca Turiec a Ponitrie.

V minulosti sa tu rozprestieralo hradisko, ťažko dostupné vďaka terénu a opevneniu. Svoj najväčší rozkvet zaznamenalo počas Veľkej Moravy, kedy bolo centrom regiónu. Jeho úlohou bol dohľad nad obchodnou cestou smerujúcou z Poľska cez Turiec a ďalej na juh.

Obľúbená turistická trasa začína na najvyššom bode cesty, medzi obcou Jasenovo a Vyšehradné. Ak neviete kde, parkovisko je priamo pod výrazným stožiarom. Kúsok od neho sa nachádza smerovník, ktorý vás navedie na červeno značený chodník. Nech Vás neodradia ohrady s koňmi, naposledy keď som tam bola, pekne vyznačili obchádzku, takže sa bez problémov dostanete aj touto cestou.

Kalvária nad Bojnicami (Bojnice)

Kedysi by som medzi nenáročné turistické chodníčky zaradila isto aj tento, no bohužiaľ som sa nedávno bola prejsť nad Bojnicami… Na jednej strane, áno “mestskí turisti” si prídu na svoje, a určite ocenia asfaltový chodník, ktorý sa vinie od Bojníc až po kolosálnu vyhliadku v strede lesa. Pardon, v strede lesoparku.

Kedysi sme si však lesnou cestičkou vybehli nad Bojnice, a kráčajúc po schodoch míňali jednu kaplnku za druhou. Dnes túto lesnú cestičku srdcervúco pretína asfaltový chodník a snaží sa zatieniť to, čo tu bolo kedysi dominantné. Škoda vlastne vysvetľovať tým, čo nemajú ani šajnu o čom točím. No ja si pamätám časy, keď tu bol hustý les, mohli ste tu pozorovať srnky a jelene a nechodili sem také húfy turistov…asi len toľko.

A tí, čo chcú nasledovať ten zvyšok lesného chodníčka – z Bojnického námestia sa dostanete až na Šútovské sedlo. Teraz je tu vybudovaných aj kopec cyklociest.

Temešská skala (Temeš)

Nad obcou Temeš – neďaleko od Nitrianskeho Rudna sa týči Temešská skala. Opäť jedna z kratších turistík,  treba však rátať so strmým stúpaním. Chodník po žltej turistickej značke začína z obce Temeš, a poskytuje pekné výhľady na okolie.

Záhadné kamenné gule (Chrenovec – Brusno)

Chrenovec - Brusno, kamenné guleMálokto vie, že v lome nad obcou Chrenovec – Brusno sa nachádzajú pieskovcové gule, ktoré svojím dokonalým tvarom minimálne vyvolajú otázku, kde sa vzali. Odpoveď je ale oveľa banálnejšia – žiadni mimozemšťania alebo obetné miesto pravekých ľudí. Gule vznikli prirodzene, zvetrávaním štrkovitých usadenín, ktoré tu ostali pred desiatkami miliónov rokov po ústupe mora.

Nebola som tu už dobrých desať rokov (vlastne fotka má presne desať rokov), ale dnes by tu už mal byť aj náučný chodník s ďalšími informáciami a zaujímavosťami.

Aj keď je to malé miesto, rozhodne si zaslúži aspoň krátku zastávku.

~~~

Okolie Prievidze a vlastné celá Horná Nitra je ideálnym miestom na pretrvanie pandémie – pomerne zachovaná príroda a nespočetne veľa vrchov, vrcholov, skál sú ideálne nielen na tradičné prevetranie hlavy, ale najmä na turistiku mimo más ľudí. A kedy inokedy bude znovu lepší čas na spoznávanie okolia?

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *