Kľak v Lúčanskej Malej Fatre je vďaka svojmu špecifickému zjavu rozpoznateľný už zdiaľky. Napriek tomu, že je súčasťou Žilinského kraja, dominuje najmä Prievidzkej kotline, kde utláča najvyšší, no z diaľky nevýrazný, vrch Vtáčnika.
Minulý víkend som bola na Kľaku po cca ôsmych rokoch, a hoci sa zase o niečo zmenšil a priblížil, výhľady z neho boli stále rovnako krásne. A tak dnes prinášam, trochu netradične, namiesto obkecov, kopec fotiek.
P.S.: Pár ľudí sa ma pýtalo, ako je možné, že sme celý vrchol mali niekoľko hodín prakticky len pre seba, keďže Kľak ako easy vrchol je známy najmä v lete návalmi turistov. Odpoveď je jednoduchá: ak chcete byť na Kľaku sami, choďte skoro ráno a namiesto víkendu zvoľte deň v týždni 🙂
Cestou na Kľak sme videli všetky štádiá rastu medvedieho cesnaku. Poslednú časť cesty boli lesy cesnakom úplne posiate a intenzívna vôňa bola cítiť na každom kroku.
Tesne pod vrcholom.
Ak sa niekto chystáte na Kľak, vezmite so sebou prázdnu knižku. Z tej aktuálnej zostalo len pár rozmokvavených strán.
Vuiiii
To ste vedeli, že na Kľaku bola kedysi horská chata? Niežeby tie základy pri poslednom rázcestníku neboli dosť do očí bijúce, ale fotka udrie tak trochu viac.
Reváňske sedlo
A ideme späť.
Tu som sa kedysi učila lyžovať.
A na záver Kľak z parkoviska.