Tak sme nakoniec na sklonku leta ešte stihli jednu ferratu, dokonca tu v Česku, v dedinke Vír na Vysočine.
Ferraty sú vo Víre vlastne dve: jedna je na mieste ľadovej steny a druhá kúsok pod hrádzou. Prechod medzi nimi po asfaltke sa dá zameniť o niečo príjemnejšiu a spoznávaciu prechádzku lesom a po hrádzi. Uvidíte tak aj priehradu Vír, ktorá okrem iných oblastí zásobuje pitnou vodou i Brno. Znížená hladina pokrytá sinicami tentokrát nevyzerala až tak vábne ako pred pár rokmi keď sme sa tu v rámci brázdenia lesných ciest náhodou ocitli.
Ak si teda chcete spraviť okruh ako my, prípadne si chcete požičiať vybavenie (nutné rezervovať vopred), východzím bodom bude ľadová stena.
Šli sme sem s tým, že ideme na “detskú ferratu” a z omylu sme boli vyvedení hneď po nástupe na prvé železné stupy. Stena je dosť kolmá, cesta sa všeliako zatáča a ak máte strach z výšok, tak sa určite pri pohľade dolu zachvíľu dostaví. Na rozdiel od Martina a Mödlingu tu už bol nejaký ten náznak “vzdušnosti”. Súčasťou prvej ferraty je aj lanový mostík prepájajúci dve skaly.
Bohužiaľ je ale ferrata pomerne krátka, takže na vrchole ste za pár minút. Obtiažnosť neprekročí “B”.
Ak máte dosť, môžte zísť dolu alebo pokračovať podľa značení ďalej lesom, popri studničke až na hrádzu. Z hrádze ale schádzate späť dolu buď po schodoch alebo lesíkom až sa napokon ocitnete pri druhej ferrate.
Aj druhá ferrata je pomerne krátka. Celý okruh vám zaberie nanajvýš dve hodiny z čoho väčšinu času strávite blúdením lesom, údivom nad priehradou, fotením… no nie lezením. No i napriek tomu ferraty vo Víre určite stoja za návštevu. A o to viac, že sú len necelú hodinku od Brna. Keď si odmyslíte betónovú hrádzu, Vír je nádherná dedinka v kopcovitej oblasti Vysočiny a v okolí sa dajú podniknúť i ďalšie výlety, napríklad na hrady Aueršperk, Pyšolec alebo Zubštejn.
One comment