Už dva týždne držím v hlave pár vecí, s ktorými by som sa rada podelila. Najprv som chcela napísať nejaké dojmy zo všetkých vianočných trhov, ktoré som tento rok navštívila – a nebolo ich málo, no nenašla som čas. Tak som sa rozhodla, že za zmienku bude stáť aspoň jedno mesto a to nemecký Norimberg. Za prvé – asi najkrajšie vianočné trhy a za druhé – trochu ironické – dokážete si tam maximálne pokaziť vianočnú náladu.
Historická časť mesta určite stojí za návštevu. Je čo obdivovať a na svoje si prídu aj milovníci nákupov. Ja som ako prvé vyšliapala pár metrov nad mesto na hrad Kaiserburg odkiaľ bol parádny výhľad.
Potom ma už pohltila vianočná atmosféra na trhoch. Konečne som mala pocit, že v stánkoch vidím niečo iné ako po ostatné roky. Čo môžem s úsmevom na tvári a teplom na duši odporučiť je Kirsche Glühwein (čerešňové varené víno) – lepšie ako všetky punče a vína čo som kedy pila !!! Keď som po ňom neskôr pátrala v Rakúsku neuspela som.
A teraz sa konečne dopracujem k tomu ako sa dá pokaziť čaro Vianoc. Zúčastnila som sa exkurzie s názvom „ II. World War“ /druhá svetová vojna/. Je to niečo, čo si určite v Norimbergu nenechajte ujsť. Ja by som to pracovne nazvala – „ Po stopách Adolfa Hitlera“. Tak ako veľmi negatívne pristupujem k cestovaniu so sprievodcom prostredníctvom cestovnej kancelárie, v tomto prípade som sprievodcu veľmi ocenila. Počas jazdy autobusom sme počúvali o Adolfových začiatkoch a plánoch a postupne sa dostávali na kľúčové miesta, kde pôsobil. Ako prvé sme navštívili Zeppelintribune. A práve tu som si opäť potvrdila prečo je sprievodca niekedy na škodu. Stáli sme pred autobusom a ženská začala vyprávať historické fakty, čo sa tu udialo atď. … k tomu mala ešte obrázky v knižke a stále vyprávala… tak som povedala kolegom čo tak si to vyšliapať, kým tam nie je veľa ľudí. Dosť divný pocit, stáť na tom istom mieste, kde pred pár rokmi stál Hitler a tlačil kaleráby do hlavy nespočetnému množstvu ľudí. Všetci sme mali nutkanie spraviť si fotku so zdvihnutou ruku, no nikto nemal na to „gule“. Tu veru zábava nebola na mieste. Vrátili sme sa k našej skupine pred autobus, ženská ukončila svoju reč a všetci nastúpili späť. V tej chvíli som stála s otvorenou hubou a ďakovala si za to, že som nevydržala a šla si svoje, inak by som na „tom“ mieste nikdy nestála.
Ak už ste v Norimbergu musíte navštíviť Dokumentationszentrum Reichsparteitagsgelande. V skratke „dokumentačné centrum“, kde v 19 výstavných miestnostiach postupne prechádzate od Hitlerových začiatkov až po jeho koniec. Permanentná výstava má názov „Fascination and Terror“. Inšpiráciou pre budovu, kde sa výstava nachádza bolo Rímske koloseum. Hitler mal v pláne raz do roka tam predniesť svoj prejav. Stála neskutočné peniaze a nikdy nebola dokončená. Po vojne uvažovali, že všetky tieto „dôkazy hrôzy“ by mali byť zničené. Myslím, že takéto autentické využitie nám snáď bude dlhé roky ešte pripomínať, čo nechceme aby sa zopakovalo.
Na konci dňa sme ešte navštívili Norimberský súd a miestnosť 600, v ktorej sa odohral tzv. Norimberský proces.
