Po zakúpení leteniek na Tenerife som sa pridala do facebookovej skupiny Čechov a Slovákov žijúcich na Tenerife. Človek nemusí byť v danej skupine aktívny, aby dostal odpovede na svoje otázky. Stačí použiť lupu a zadať do vyhľadávania, čo by ste chceli vedieť – napríklad jednoduché treky po ostrove, požičanie auta, prenájom apartmánu. Ja som si pozorne pozerala príspevky, odkazy na blogy, fotky a inšpirovala sa k nášmu itineráru.
Cesta z letiska
Aj keď sme cestovali s malým dieťaťom, odhodlali sme sa využiť na cestu z, a na letisko autobus. Lístok je možné zakúpiť aj u šoféra autobusu. Ak sa nechystáte cestovať busmi často, neoplatí sa kupovať kartu a dobíjať si na nej kredit (alebo sťahovať aplikáciu). Číslo autobusu do cieľovej destinácie som zistila cez google mapy, kde som si naplánovala celú trasu.
Po východe z letiska som sa ťahala vpravo, kde som videla očíslované nástupištia. Okrem nás tam stála aj poľská rodinka, tak som si myslela, že nemôžeme byť zle. Až do chvíľe, keď autobus nešiel a poliak zisitil, že stojíme na zlej strane – treba ísť vľavo a vôbec nepozerať na čísla nástupíšť. Autobus z letiska do Costa Adeje mal kopec miesta na kufre (na úkor sedadiel) ale všetci sme sa v pohode zmestili – vrátane nás s kočíkom.
Malá rada – pred vstupom do autobusu si nachystajte aspoň niečo s dlhým rukávom. Pre mňa ten extrémne vyklímovaný bus síce nebol novinka, ale neboli sme pripravení. Nám by to aj bolo jedno, no dieťa by znieslo aj čiapku.
Ubytovanie
Kedysi by sme nemali problém s jednoduchým ubytovaním, no nakoľko sme cestovali s novým členom rodiny, museli sme sa mu prispôsobiť. Po dlhom prezeraní bookingu som našla veľmi sympatický rezort s veľmi dobrým hodnotením HD Parque Cristobal Tenerife. Za celkom prijateľnú sumu sme si na týždeň rezervovali bungalov, 10 minút pešo od pieskovej pláže, s vlastnou kuchynkou s obývačkou a spálňou. V rámci rezortu boli 2 detské bazény, 2 veľké bazény a 1 oddychový bazén len pre dospelých. Animačné programy pre deti počas celého dňa.
Musím však vypichnúť reštauráciu, kde sme každý deň mali na výber z bohatých bufetových stolov na raňajky aj včere – vždy kopec čerstvého ovocia, čerstvé omelety, ktoré robil kuchár na počkanie, paella s morskými plodmi, sushi, rôzne druhy rýb, jeden večer sa vonku grilovalo mäsko, a okrem iného sa vždy dalo vybrať aj niečo pre deti.
Lepšie ubytovanie sme si fakt nemohli vybrať.
Malá rada – skúste si dať tú námahu a pozrieť si webovú stránku daného ubytovania. Ak máte napr. zľavové kupóny na bookingu, stále môže mať priama webstránka lepšie podmienky – napríklad bezplatné storno. Ja som ubytovanie zarezervovala priamo cez rezervačný systém hotela, s možnosťou platenia až na mieste, s bezplatným zrušením, polpenziou a stále ma to vyšlo lacnejšie, s lepšími podmienkami ako ponúkal booking. Rezervovala som 4 mesiace vopred a dobre som urobila, pretože chvíľu potom mali vypredané – áno mala som potrebu to kontrolovať 😀
Požičanie auta
Wow, hovorím si, toľko sme toho pobehali po svete a nikdy sme si neprenajali auto. Angličtinu ovládam bez problémov, ale úprimne, nechcelo sa mi nič vybavovať. Vďaka facebookovej skupine som sa dozvedela o autopožičovni, ktorú vlastní Čech a napísala správu s požiadavkami chalanovi, ktorý ponúkal prenájom áut z Auto Booz Rental. Auto sa dá zajednať aj cez webstránku, a majú ju dokonca aj v českom jazyku – čiže pohodlný spôsob pre tých, čo neovládajú cudzí jazyk. Ja som sa chcela uistiť, že dostaneme správnu autosedačku, kompletné poistenie a hlavne sa mi nikam nechcelo po to auto chodiť. Síce sme si priplatili, ale auto nám vo vopred dohodnutý deň a čas priviezli priamo pred náš hotel, a aj si ho prišli vyzdvihnúť. Všetko prebehlo veľmi hladko. Auto sme mali prenajaté na 2 dni, počas ktorých sme videli kopec úžasných miest.
Národný park Teide
Po prevzatí prenajatého auta sme rovno nasadli a vydali sa pozrieť si Národný park Teide. V minulosti som si brúsila zuby na vústup na sopku, no deti mladšie ako 3 roky nemajú vstup na lanovku povolený. Hľadala som iné možnosti. Našťastie Tenerife je síce malý ostrov, no ponúka neskutočné množstvo krásnych trekov. A nielen to. Samotná jazda autom je zážitok. Cesty sú síce všade samá serpentína a stúpanie, ale za každým rohom sa naskytá krásny pohľad a tomu aj prispôsobené vyhliadky, kde je možné zastaviť, a spraviť si fotky.
Našou prvou zastávkou bolo Roques de Garcia. Mnoho ľudí sa tu len zastaví, a prejde pár metrov od parkoviska k najikonickejším skalám, spraviť si fotky a ide ďalej. Ja som mala v pláne dať trek okolo sklaných útvarov, no bohužiaľ bol v danej dobe chodník zatvorený. Ďalej až na parkovisko, z ktorého išla lanovka na Teide sa nám už
nechcelo ísť, nakoľko dosť fúkalo a svietilo slnko, zostúpili sme nižšie, kde som mala naplánovaný trek pri vulkáne Chinyero.
Auto sme zaparkovali popri ceste, na mieste, kde ju lemoval turistický chodník. Offline aplikáciu mapy.cz sme používali aj ako navigáciu v aute, aj na plánovanie turistických trás. Na mieste sme tak videli, kade sa kam dostaneme, a mohli sme si vybrať väčší či menší okruh. Tu našťastie tak nefučalo ako hore, a príjemný tieň tvorili ihličnaté stromy, ktoré vyrastali z nehostinnej čiernej zeme. Síce sme cestou stretli pár ľudí, nie je to očividne až tak vyhľadávané miesto. My sme si to tu brutálne vychutnali aj s výhľadom na sopku El Teide. Keď sme si spravili pauzu na občerstvenie, naše dieťa sa nadšene hralo s obrovskými šiškami a žulo piškótky. Roztrúsené jedlo okolo nej prilákalo niekoľko jašteričiek, ktoré sa nebáli prísť až priamo k nám, aby si uchmatli kúsok potravy. Nadšené nebolo len dieťa ale aj rodičia.
Los Gigantes
Po túre sme sa chceli ochladiť niekde na pláži, tak sme zišili z 1600 m.n.m. priamo do prístavu Los Gigantes, kde sme nechali zaparkované auto. Najedli sme sa v reštaurácii pred prístavom, kde obsluhu očividne obťažovalo, že majú plno a nestíhajú, a zašli za roh na malú pláž pod útesmi. Nič prevratné, ale aspoň sprchy a pekný výhľad.
Anaga
Nasledujúci deň sme hneď po raňajkách sadli do auta a namierili si to na opačnú stranu ostrova. Našim cieľom bol Národný park Anaga. Väčšinu cesty sme šli po diaľnici, a odbočili sme až tesne pod horami, kde nás opäť čakalo stúpanie v podobe serpentín. Zastavili sme na prvom odpočívadle a užívali si nádherné výhľady.
Ďaľšia zastávka bola pri informačnom centre, kde bolo parkovisko maximálne vyťažené a my sme obsadili posledné voľné miesto (vďaka našemu spratnému autu). Nakoľko sme vystúpali ďaľších pár výškových metrov, dostali sme sa priamo do oblakov. Po vystúpení z auta sme dostali chladnú facku a rýchlo obliekali, čo nám prišlo pod ruku. Vytiahli sme kočiar a išli na bezbariérový chodník zmyslov. Nádherný vavrínový les, ktorým sa vinul drevený chodník pôsobil fascinujúco a tajuplne. Davy turistov sa zrazu rozplynuli a my sme všetkými zmyslami mohli nasávať atmosféru. Tento chodník (Sendero de los sentidos) je dlhý len niečo cez 300 metrov a je najkratší z 3 chodníkov, ktoré sa tu nachádzajú. My sme však mali v pláne trošku iný trek a preto sme pokračovali ďalej.
Taborno
Auto sme nechali v malej dedinke uprostred hôr, kde nič nebolo, nikoho z domácich sme nestretli, len sme počuli kikiríkať kohúta. Jedna blogerka opísala toto miesto ako Európsky Hawai, a ja som si kvôli tomuto treku kúpila nové topánky, keďže som na chrbte niesla svoje dieťa. Skalný útvar Roque de Taborno nazývajú aj Tenerifský Matterhorn
a okolo neho vedie celkom nenáročný trek s úžasnými výhľadmi. Vopred som upozornila aj moju polovičku, že síce je trasa opísaná ako jednoduchá, v momente keď si nebudem istá, to otáčame. Na fotkách to vyzerá horšie ako v skutočnosti. Síce výhľady sú úžadné, ja som si celú cestu dávala pozor pod nohy, a ak som sa chcela pokochať vždy som bezpečne zastavila. Obednú pauzu sme si spravili v jaskyni, ktorú sme cestou míňali. Skvelý úkryt pred nečakanou búrkou, či ako miesto, kde sa dá schovať pred slnkom a v kľude najesť. V polovici cesty – priamo nad pobrežím, sa nachádza krásna vyhliadka, kde sme natrafili na našich krajanov. V ten deň sme stretli veľmi veľa Slovákov a Čechov.
Za nami išla aj rodinka s dvomi deťmi. Mladší nemal viac ako 3, či 4 roky a na niektorých úsekoch ho otec niesol na pleciach. Ten chodník bol síce fajn, no tak malé dieťa by som nenechala po ňom voľne behať, alebo si ho niesť len tak nezaistené na krku…Keď sme sa vydali späť, miesto mapy sme bezhlavo pár metrov sledovali túto rodinu, keď chodník začal prudko stúpať po strmej suchej zemi a keďže som videla, že nevedia ako tade prejsť zavelila som na ústup a otočili sme sa. Tu nás už bezhlavo nalsedovala jedna pani, ktorá sa otáčala s nami. Zrazu sme videli toľko rôznych chodníkov, že sme si neboli istí ani kade sme prišli, ani kade máme ísť. Z hora na nás kričali Češi, že
tade nemáme ísť, že tá cesta je nebezpečná. Napojili sme sa na chodník, z ktorého na nás kričali bratia Češi, a zistili sme, že chodník o ktorom tvrdili, že je nebezpčený, bol ten, po ktorom sme dali prvú polovicu okruhu 😀 Nakoniec sme sa bezpečne dostali k autu.
Montana Roja
Cestou sme sa eše pred odovzdaním auta zastavili na Playa de Tejita, ktorá sa nachádza pod červenou horou (Montana Roja). Túto horu je vidno už z letiska, a mne sa veľmi páčila širokánska, dlhá piesočná pláž pod ňou. Je to najveternejšie miesto na ostrove (neďaleko je letisko a to pristávanie tomu vetru zodpovedalo) a nám to dalo patrične pocítiť. Na kúpanie sme už ani nemali čas, ale aspoň sme sa tu prešli a našej malej sa tu páčilo napriek vetru vo vlasoch.
Plavba za delfínmi a veľrybami
Plavba s cieľom vidieť delfíny a veľryby je jedno z “must see” ostrova. Úprimne povedané, vôbec sme nad tým nerozmýšľali, keďže som si nevedela predstaviť, čo by moje dieťa robilo 3 hodiny na lodi, kde je obmedzený pohyb. Nakoniec nás presvedčila kamarátka, ktorá tu žije už niekoľko rokov a vďaka nej, sme mali úžasný zážitok.
Ak sa nachádzate kúsok od Puerto Colon (my sme to mali do pol hoďky pešo), určite odporúčam booknuť plavbu cez Kailani Tenerife. Celková plavba trvá cca 3 hodiny, a máte možnosť si vybrať 3 rôzne časy odchodov. V cene plavby je občerstvenie v podobe soft drinkov, vody, ovocia, sendviče, čipsy… Na začiatku plavby sme mali prestávku na potápanie, na mieste, kde okolo nás plávali húfy rýb…vybavenie na šnorchlovanie je taktiež zahrnuté v cene. Nás bolo na palube spolu s kapitánom 9. Nakoľko ostatní sedeli väčšinu času vpredu, mali sme to skoro ako súkromnú plavbu .
Na začiatku nás kapitán upozornil, že šanca vidieť delfíny je 40%, veľryby 90% a či z paluby uvidíme sopku El Teide, je tak 50 na 50. Asi sme mali veľmi šťastný deň, lebo my sme videli ešte aj tuniaka vyskočiť z vody. Najväčšiu radosť som mala, keď aj to moje dieťa videlo skákať delfíny a kričala ete hop. To ma utvrdilo v tom, že chápe čo pozorujeme a na lodi sa jej veľmi páčilo. Našťastie neboli veľké vlny, a celá jazda bola len príjemné hompáľanie sa z jednej strany na druhú v šírom oceáne.
Niekto rieši, či je 7 dní na dovolenku dosť, či stihne vidieť všetko, čo sa vidieť dá. Tenerife je naozaj krásny ostrov, a určite by som sa sem rada vrátila a videla toho viac, no nateraz som šťastná, že som mala možnosť vidieť a zažiť aspoň toto.