Niekde na začiatku materskej dovolenky, som si povedala, že by som ten “voľný” čas mohla využiť na cestovanie po Slovensku. Nakoľko je moja mama na dôchodku a časovo flexibilná, dlhšie som ju pripravovala, že by sme mohli na pár dní niekam vypadnúť. Niekam, smerom na východ. Po zhliadnutí predpovede počasia na najbližšie dni, som v nedeľu ráno mamine zavolala, že na druhý deň cez obed vyrážame.
Ubytovanie som najskôr rezervovala v Telgárte, no keď mi povedali, že nemajú k dispozícii detskú postieľku, rezerváciu som zrušila a ráno zavolala do Penziónu u Sysľa v Muráni. Ešteže to tak vyšlo. Penzión je nový, čistý, všade je blízko a v Muráni majú rozbehnutý slušný rodinný biznis z turizmu.
Hneď úvodom vypichnem, že oproti penziónu cez cestu, sa nachádza pekáreň, kde robia Muránske buchty, ktoré musíte naozaj ochutnať. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky “Muránske buchty” a pečú sa výhradne len v tejto obci. Bez nátlaku priznávam, že lepšiu buchtu som asi ešte nejedla.
Rozhľadňa Zbojská
Naša prvá zastávka bola v sedle Zbojská, neďaleko od Brezna. Okrem salašu sa tu nachádza aj drevená rozhľadňa, ktorá svojim tvarom pripomína zvonicu. Auto som bez problémov zaparkovala na parkovisku hneď pri ceste a o pár minút sme už boli v cieli. Ak máte cestu okolo, určite sa tu zastavte. Prechádzka je nenáročná, ideálna pre rodiny s deťmi. Na samotný vrch rozhľadne sa dostanete po zdolaní niekoľkých schodov, ktoré sú tak prudké, že skôr by ich vystihlo pomenovanie rebrík. V danom momente som bola veľmi rada, že som tam sama. Neviem si moc predstaviť obojsmernú premávku…
Lúka plná sysľov
Po ubytovaní a osviežení sme sa vydali z Muráňa na lúku plnú sysľov. Sysľovisko je z obce dostupné peši po lúkach tiahnucich sa popri ceste, my sme však pokračovali autom. Na mieste sa nachádza malé platené parkovisko (predpokladám, že v sezóne je toto parkovisko dosť malé), kde si môžete kúpiť občerstvenie pre seba, či krmivo pre sysľe. Krmivo si môžete zabezpečiť už pred odchodom na výlet, či už v podobe chemicky neošetrených slnečnicových semiačok, jabĺčok, alebo mrkvy.
Sysle je možné stretnúť od konca marca do konca septembra, hlavne počas pekných dní. Aktívne sú cez deň. V noci, či v nepriaznivom počasí, zaliezajú do svojich príbytkov. Nakoľko sme prišli neskoro poobede, cez pracovný týždeň v júni, nebolo tu našťastie veľa ľudí. Mali sme čas usadiť sa na lavičku a vychutnať si ničnerobenie, v obklopení prírody a zvierat. Okrem sysľov sa tu totiž pásli ovce a somári. Nemusím snáď písať, že moje dieťa si to dokonale užilo, miestami som sa skôr bála o zvieratká než o ňu. Toto miesto určite radím medzi top lokalitu na výlety s malými deťmi. Samozrejme, dospelí si to užijú tiež. Nič nie je krajšie, ako vidieť zvieratá v ich prirodzenom prostredí.
Hrad Muráň
Návšteva zrúcaniny hradu Muráň bola pre mňa otvorená téma, nakoľko z obce je to prevýšnie okolo 500 výškových metrov, a takú štreku sa mi zrovna nechcelo niesť dieťa na chrbte. Po príchode na penzión som hneď chytila do ruky informačný letáčik s názvom “sysľobus“, ktorý zabezpečuje kyvadlovú prepravu zo Sysľoviska až na Veľkú lúku pod Muránskym hradom. Keď som sa na recepcii spýtala na bližšie informácie, recepčná poslala syna aby ma zaviedol za dedom. Paráda, pekný rodinný penzión so všetkými službami na jednom mieste. Pán, mi síce vysvetlil, že mimo sezóny nejazdí podľa informácií na letáčiku, no na druhý deň ráno som mu zavolala a dohodli sme sa.
Jedným zo symbolov Muránskej planiny je kôň – Norik Muránsky. Práve na Veľkej lúke sa nachádza národný žrebčín. Kone sú v tejto dobe chované na polodivoko, no čísla sú neporovnateľne nižšie ako v minulosti. My sme nemali to šťastie kone stretnúť, a bolo nám povedané, že momentálne sa ich v žrebčíne nachádza veľmi málo, a museli by sme ich hľadať o pár kilometrov ďalej.
“Dedo” nás po dohode odviezol minivanom na Veľkú lúku, kam vedie asfaltová cesta. Vstup na túto cestu, je však možný len s povolením. Ak máte čas, chuť a energiu, možno dokážete vybaviť povolenie v kancelárii turistických informácií, ktorá sa nachádza hneď za penziónom.
Z veľkej lúky nám cesta na hrad trvala cca 40 minút. Chodník je veľmi príjemný, človek sa namaká len pri poslednom stúpaní. Ak cestujete s deťmi, odporúčam nakombinovať to s jazdou sysľobusom. Ruiny zaberajú naozaj veľkú plochu, a vďaka vyhliadkam poskyutujú pohľady na všetky strany. Keď sme sa vártili späť do východiskového bodu, “dedovi” som zavolala a prišiel nás vyzdvihnúť. Určite to stálo za tie peniaze. On na tom síce veľa nezarobí, ale aspoň dopraje každému vidieť nádheru tohto kraja. Som veľmi vďačná, že sme to absolvovali.
Chmarošský viadukt
Ďaľšia povinná zastávka, ak sa nachádzate v Národnom parku Muránska planina. Je to naozaj zaujímavá stavba v krásnom prostredí kúsok od cesty. Čiže, opäť nenáročná prechádzka aj pre najmenšie deti. Nakoľko nepijem kávu, tak nemôžem zhodnotiť, či sa oplatí zastaviť aj v ikonickej kaviarni, ktorá sa nachádza nad parkoviskom. Fanúšikov Harryho Pottera isto poteší odparkovaná auto, ktoré pripomína jazdu Harryho a Rona z druhej časti. V aute sa nachádza aj klietka so sovou Hedvigou a metla Nimbus 2000. Áno, mňa toto auto veľmi potešilo. Okrem toho je tu odparkovaný ešte žltý školský autobus, ktorý počas letných prázdnin vozí turistov.
My sme pokračovali pár metrov ďalej k lyžiarskemu stredisku Ski Telgárt, dať si neskorý obed v kolibe (ktorá bohužiaľ ničím nezaujala). Aká som bola rada, že mi nevyšlo ubytovanie v Telgárte, a síce sme si priplatili, v Muráni toho bolo viac, čo robiť.
Lesnícky skanzen a Čiernohronská železnica
Cestou domov sme si naplánovali zastávku v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline. Do Čierneho Balogu sme dorazili 5 minút pred odchodom vlaku (mimo sezóny odchádza len za určitých podmienok). Auto som zaparkovala hneď vedľa stanice a bežali sme kúpiť lístky. Našťastie tu bolo mnoho školských výletov a tak vlak premával. V starom historickom vozni sa sedelo na drevených laviciach, pri otvorených oknách. Vláčik prechádzal pomedzi rodinné domy až do lesníckeho skanzenu. Počas jazdy na konečnú zastávku sme si mohli prezrieť skanzen, a rozdhodnúť sa, kde vystúpime.
Stredom skanzenu ide asfaltová cesta, po ktorej je možné ísť s kočiarom, či odrážadlom, alebo na bicykli. Dolinu z oboch strán obklopuje les, a na každej strane lesom, vedie náučný chodník. Síce sme nemali so sebou kočiar, vzali sme to po asfaltovej ceste, a odbočili vždy pri nejakej zaujímavosti. Moja malá (1,5 roka) to viac menej prešla celé sama, sem tam, čo som ju odniesla na rukách, ak som sa chcela pohnúť ďalej.
Zo stanice v Čiernom Balogu sa môžete vydať historickým vláčikom na tri rôzne smery. Mimo sezóny však premávajú v obmedzených podmienkach, pri zakúpení vopred daného počtu lístkov. Mali sme šťastie, že sme to vychytali spolu so školskými výletmi. Počas sezóny môže byť určite zaujímavý výlet pre celú rodinu cyklodrezinou. Čo to je, a ostatné aktivity si pozrite tu, na ich webovej stránke.
Všetky miesta, ktoré sme navštívili, mali niečo do seba ,no musím uznať, že bez dieťaťa by som si to asi tak neužila. Ešte 2 týždne po tom, čo sme sa vrátili domov, mi stále opakuje ete vlakom, a ja som šťastná, že si z výletu toľko odniesla.