Jökulsárlón, Skaftafell, Reykjadalur, Seljalandsfoss…. To je len časť z toho, čo som mala pred odletom vo svojom ultimátnom islandskom itinerári. A je to len malý zlomok z toho, čo sme napokon na Islande navštívili, videli a zažili. A za päť dní sme videli presne toľkoto:
Všade samé vodopády
Típek na prepážke Budgetu sa nám tri krát pozdravil a predstavil – bola som trochu v tranze, lebo som si na poslednú chvíľu prevádzala cez mobil peniaze na účet a M. dotyčného spolu s jeho kolegom, ktorý bol prvý deň v práci, zmiatol, keď mu predkladal všetky moje doklady namiesto mňa. Napokon som teda potvrdila, že Eliška naozaj nie je mužské meno a že fakt idem šoférovať ja, tak sa nám pozdravili a predstavili po štvrtý raz a prešli sme si predpísaným protokolom.
Okolie Keflavíku nás privítalo nečakane perfektným počasím – nefúkal vietor, svietilo slnko, bolo krátko po zrážkach a tak ranné slnko vytváralo v krajine krásne kontrasty a mne ani chabo oblečenej v rifloch nebola zima.
Ochutnávka toho čo sme na Islande videli. Viac videí čoskoro.
Mali sme zoznam. Zoznam, ktorý obsahoval 13 zastavení, čo nám na začiatku prišlo ako počet príliš vysoký na tak krátky pobyt v krajine ohnňa a ľadu. Ničmenej, išli sme podľa neho. Namierené sme mali kúsok za dedinku Hof, kde sme mali hotel a čo mal byť náš najvzdialenejší bod na ostrove. Žiaden Golden Circle, vlastne ani circle, ale proste cesta, ktorá obsahovala najviac checkpointov, ktoré sme si priebežne mesiac dopredu zozbieravali namotávaním sa na internete.
Prvú po ceste sme mali termálnu rieku Reykjadalur, ku ktorej bol ale prístup ešte na dva týždne uzavretý kvôli údržbe. Bolo to ale kúsok od hlavnej cesty, tak sme tam šli aj napriek uzávere. Po odklonení sa od mora sme vstúpili do magickej pahorkatiny s množstvom parných výpustkov a prvých menších vodopádov. Krátko po zastavení si to k nám už razil miestny ranger, ktorý nám prizvukoval, že fakt nemáme ísť za tabuľu s nápisom zákaz vstupu, ani hľadať obkľuky, lebo sú za to mastné pokuty. Ani sme to nemali v pláne, aj bez rieky bolo okolie absolútne dychberúce. Odporučil nám nejaké miesta, kam sa máme ísť prejsť a kde nájdeme aj diery s unikajúcou horúcou parou, ktorá má vyše sto stupňov a napriek upozorneniam teplotu každý rok testuje množstvo turistouv končiac s popáleninami.
Okolie Reykjadaluru bolo vskutku rôznorodé, po zime suché spľasnuté béžové trávy na pasienkoch striedali zasnežené vrcholky, vľavo tiekol menší vodopád a napravo z kopcov stúpali cícerky pary. K tomu všetkému dokonalé svetlo nízko stojaceho slnka svietiaceho pomedzi tmavé chumáčikovité oblaky. Po precházdke sme si to teda zamierili ďalej. Pred sebou sme mali ešte väčšinu zo šesťhodinovej cesty autom.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/–7Jq9XDCmrg/WvWFfDP5GYI/AAAAAAAAh4A/pkSbOzIpr08wBEstXVqimGDlR2N1V1E8QCCoYBhgL/s144-o/IMG_0399.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291601202026882″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0399.jpg” image_size=”1500×1000″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-ZOWWkIG0Dw4/WvWFfNIEnRI/AAAAAAAAh4A/R6qyQJrxWIUZ8pBtk6jTdBQkukDRWnfIwCCoYBhgL/s144-o/IMG_0385.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291603853581586″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0385.jpg” image_size=”1500×1000″ ]
Seljalandsfoss bol kúsok od hlavnej cesty. Čoskoro pochopíte, že (aspoň na juhu, ktorý sme prechádzali my) je skoro všetko kúsok od hlavnej cesty. Tou najhlavnejšou je cesta číslo 1, ktorá lemuje ostrov kol dokola. Tiež čoskoro zistíte, že atrakcie sú značené na tabuliach červeným písmom a občas ich sprevádza aj špeciálna ikonka či logo UNESCO.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-toG5wt-6EzI/WuoRW0p5CxI/AAAAAAAAguQ/Bm2hwuHFWpcGY0BfeCzit-xkY1Y20gi3gCCoYBhgL/s144-o/IMG_5004.HEIC” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6552578765887267409?authkey=DsciKjkzkhE#6551067691752950546″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_5004.HEIC” image_size=”4032×3024″ ]Spoza vodopádu Seljalandsfoss.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-CGPL0HqPsm0/WuoRjnLS0RI/AAAAAAAAguM/_dL2wt_HZZ8WUpl4On9bMQpJYOXBFc_IwCCoYBhgL/s144-o/IMG_5023.HEIC” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6552578765887267409?authkey=DsciKjkzkhE#6551067911473254674″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_5023.HEIC” image_size=”4032×3024″ ]Preskáčete po kameňoch cez potok, možno si i nohu zmočíte, no tento pohľad si to určite zaslúži.
Štandardné cesty sú inak v perfektnej kvalite, občas sa niekde nájde nejaký ten výmol, ale inak to bola príjemná jazda. Okrem nich sú tu aj, nazvime ich, polospevnené cesty vysypané len kamením – tie zvyčajne vedú k posledným úsekom zaujímavých miest a k parkoviskám, a vo väčšine prípadov ich hravo zvládnete na hocijakom aute s pohonom jednej nápravy. Miesta, kde potrebujete štvorkolku boli pomerne dobre značené a zdravý rozum by tiež čo to mohol napovedať, napríklad, že členitá piesková pláž nie je ideálne miesto pre Fiat Pandu. Jazdenie mimo vyznačených ciest je inak na Islande všeobecne zakázané a hrozia mastné pokuty. Značky vám to opäť raz pripomenú.
Seljalandsfoss je vodopád, za ktorým sa sformovala priestranná jaskyňa a dá sa tým pádom celý prejsť z druhej strany. To a vracajúci sa do nitky premočení ľudia bola tá správna výzva, takže sme si to samozrejme tiež nemohli nechať ujsť. Kúsok ďalej je ešte pár vodopádov, no najzaujímavejší z nich je Gljúfrabúi, ktorý nie je z chodníka hneď vidieť, pretože sa nachádza za skalnatou úžinou cez ktorú preteká väčší potok. Pár ľudí sa vracalo i za tadiaľ, tak reku i my proste musíme nazrieť dnu. Cez riečku sa napokon dalo v pohode preskákať cez kamene opierajúc sa o steny až k ostrovčeku tesne pod vodopádom, a keďže tu vzadu už celkovo nebolo toľko ľudí ako pri hlavnej atrakcii Seljalandsfosse, ocitli sme sa úplne sami v obklopení vysokých skál a dravej riečky tesne pod vysokým vodopádom. Ochutnávka divej prírody vlastne uprostred komercie, a to je ešte len prvý deň. Čo ďalšie môže prísť?
Ďalší vodopád – Gluggafoss – sa nachádzal viac vo vnútrozemí, ďaleko od všetkého a všetkých. Sotva sme míňali nejaké auto a domčeky boli roztrúsené tak akurát, aby každý mohol mať vlastný vodopád a aspoň 100 hektárov pozemku na ovce a kone. Takto nejak vyzerá náznak slobody. Až človeku ostane smutno, keď si spomenie na Brno a nadštandardný byt v centre, ktorý sa s týmto nikdy nebude môcť merať.
Island nie je krajina pre ľudí s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Pretože aj keď máte zoznam, čoskoro zistíte, že je tu toho proste OVEĽA VIAC. A každú chvíľu na vás kričia červené tabule a lákajú vás na nové dobrodružstvo a objavovanie nových zákutí. A to nechcem vedieť, čo všetko sme minuli k čomu tabule neviedli. Tak sme sa dostali k našemu prvému náhodnému zastaveniu, vodopádu Skógafoss.
Hoci teda k tomuto nás prilákal on sám – nenápadne zrazu vystúpil spoza skalnej steny a svojou masívnou dvojitou dúhou si zabezpečil miesto v itinerári.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-OYCcAc74k_Q/WvWE5Xfi5MI/AAAAAAAAh3Y/5NtqlYc9RKsREKiXu43_uX7dfY92aMG1wCCoYBhgL/s144-o/IMG_0477.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6555090949286516177?authkey=bkJx150S2UI#6554290953801360578″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0477.jpg” image_size=”1500×1000″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-mBJKx51RgUA/WvWE6l3vNwI/AAAAAAAAh3Y/VEygR_F17swx7h-W-LndtTjHJdEUQR2gACCoYBhgL/s144-o/IMG_0506.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6555090949286516177?authkey=bkJx150S2UI#6554290974840796930″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0506.jpg” image_size=”1500×1000″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-LSbgFg8naTg/WvWFfATceAI/AAAAAAAAh38/Z2Ce_tdQUYIl1cNjIcXUq2YiLMZ5YZXtwCCoYBhgL/s144-o/IMG_0496.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291600411621378″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0496.jpg” image_size=”1500×1000″ ]
Duble rainbow. So intense.
Navrch viedli schody a tak sme si to vyšľapali až na samý koniec, kde bola uzávera kvôli prebúdzajúcej sa prírode spamätávajucej sa z končiacej sa tuhej zimy. Aj ten kúsok popri menších vodopádoch a kaskádach ale rozhodne stál za to.
Už bolo asi päť a my sme ešte stále mali pred sebou nejaké dve-tri hodiny a tak sme si povedali, že už sa nikde nemôžme zastaviť. Dať by sa rozhodne ešte dalo, počasie bolo úplne proti všetkému čo sme čakali a pri takmernezapadajúcom slnku ľahko stratíte pojem o čase, no niečo sme si museli nechať aj na cestu späť.
Fosshotel sa nachádzal hneď pri ceste uprostred pustatiny s krásnym výhľadom na neďaleké more a ostrokvádrovitý útes, ktorý sa ponášal na vesmírnu loď, jednu z mnohých kolonizujúcich Zem.
Po prvom dni sme toho mali na procesovanie viac než dosť.
Územie ľadu a snehu
Ráno sme sa prebudli do kompletne iného sveta než v ktorom sme zaspávali. Okolie hotela bolo pokryté snehom a vonku vládla snehová búrka. Pomaly sme sa teda začali zmierovať s náročným dňom.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-A0oer_fAIdE/WuobsobPTCI/AAAAAAAAgxI/2UQBsyEk0KQ4JReMXTJMaqMGGBnX6Q8NACCoYBhgL/s144-o/IMG_5057.HEIC” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6555090949286516177?authkey=bkJx150S2UI#6551079061543668770″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_5057.HEIC” image_size=”4032×3024″ ]S týmto sme zaspávali…
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-qc2CBzrDGKU/WuqxTN5Qo_I/AAAAAAAAg34/3Tn6rWvFYvg3fKoeauUYQ5-7tvnoPJaNACCoYBhgL/s144-o/IMG_5062.HEIC” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6555090949286516177?authkey=bkJx150S2UI#6551243551669265394″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_5062.HEIC” image_size=”4032×3024″ ]…a do tohto sme sa zobudili.
Sotva sme ale dorazili k ľadovcu Fjallsárlón, sneh ustal, ustal i vietor a pomaly sa začali rozchádzať i oblaky. Zastavili sme na jednom z odpočívadiel, z ktorého bol vidieť ľadovec. Keď sme sa ale vyštverali na vulkanický násyp, krajina, ktorá sa pred nami otvorila mi doslova vyrazila dych. Na ľadovci som už bola. A nie na jednom. Aj nejaké to ľadovcové jazero som už videla. No aj tak to bol výjav z iného sveta. Tichá hladina plná ľadových krýh s plaziacim sa prastarým ľadovcom na horizonte sa nechytala na nič čo som doteraz videla a s ľahkosťou by mohla konkurovať výjavom niekde z Arktídy. Plus fakt, že ste v podstate na úrovni mora, vlastne aj fyzicky len kúsok od mora….
A to najlepšie zo všetkého, ráno mimo sezóny sme na brehu boli úplne sami. Tak sme si na chvíľu len tak sadli na jeden z tisícky kameňov, pozorovali oblaky odrážajúce sa na hladine a snažili sa zachytiť zvuk sem-tam sa odlamujúceho ľadovcového bloku.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-GLCHMMhAvKY/WvWFfL-n1wI/AAAAAAAAh3w/UfkggPy955UBYysYHMKQQQfUbdy4d7EKgCCoYBhgL/s144-o/IMG_0550.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291603545511682″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0550.jpg” image_size=”1500×1000″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-6-o3WM_aWNQ/WvWFfHrIyKI/AAAAAAAAh3w/28UX2uUZL1cK2okvLCX2NP2GQ4XjV9HsgCCoYBhgL/s144-o/IMG_0534.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291602390042786″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0534.jpg” image_size=”1500×1000″ ]
V okamihy ako tento si uvedomíte svoju pominuteľnosť a absolútnu bezvýznamnosť svojej existencie. Človek skončí, no príroda sa oklepe a ide ďalej.
Island rozhodne odporúčam nielen ako svkelý náhľad do vlastného vnútra a nekonečné možnosti kontemplovania o svojom osude, no najmä ako miesto dostatočne vzdialené od prebujnelej komercie so stále prijateľne zakonzervovanou odľahlou prírodou. Myslím, že kto si to ešte neuvedomil, tak na Islande si určite dá dokopy ako veľmi v riti sme a aké márne životy väčšina z nás žije.
No nič, keďže ma stále doma nečaká ohrada plná oviec, ale len zasmogované Brno, tak som sa o to viac tešila na ďalšiu zastávku, ktorá neviem ako mi mohla pôvodne ujsť.
Jökulsárlón je okrem iného ľadovec, kde sa v roku 2001 natáčal film Tomb Raider, takže hneď ako mi to M. zdelil (AKO som to nemohla vedieť??), plán bol jasný – ide sa obojživelníkom na jazero! Tu je pre pripomienku výňatok z filmu:
Naša sprievodkyňa bola veselá kopa a okrem kryštálovo modrej vody a priezračných ľadovcových krýh sme videli asi desiatku tuleňov, ktoré šantili okolo nás. Samozrejme, byť v obklobení ľadovej vody dosahujúcej najväčšie hĺbky na Islande plnej niekoľko metrových krýh pamätajúcich tisícročia je už samé o sebe neopakovateľný zážitok.
Ani zmienka o filme. Ale chápem, teraz na Islande fičia skôr lokácie z Game of Thrones, takže kto by sa už len vracal k starému priemernému snímku.
Ľadovcová voda sa o pár metrov mieša s morom a po ceste so sebou nesie tie z krých, ktoré silný prúd neustáli alebo sa rozbili na príliš malé časti. Jedna obrovská kryha sa práve v priamom prenose rozbíjala nárazom o inú na polceste do mora, a až pri niečom tak hlučnom si uvedomíte, že ten prúd je vskutku silný a že by ste sa medzi toľkým ľadom naozaj ocitnúť nechceli.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-WW-c53PM4fI/WvWFfI4HoCI/AAAAAAAAh3s/KVcmrv0L2QEAHIJ6yp8egpAD4WGJSeqJACCoYBhgL/s144-o/IMG_0599.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291602712928290″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0599.jpg” image_size=”1500×1000″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-mqkgC-NRCTg/WvWFfAmXijI/AAAAAAAAh3o/crv9ZjZ9_UM9bHcwh5yTk0SVFtJBGsTPACCoYBhgL/s144-o/IMG_0671.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291600490990130″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0671.jpg” image_size=”1500×1000″ ]
Niektoré z odnesených krýh sa ale predsalen do mora nedostanú a ostanú uviaznuté na neďalekej pláži Diamond beach. Priehľadné kusy ľadu na temnom vulkanickom piesku nádherne kontrastujú a v nízkych slnečných lúčoch skutočne žiaria ako diamanty.
Druhou zastávkou dnešného dňa mala byť oblasť Skaftafell, ktorú sme už deň predtým míňali a jej ľadovec Skaftafellsjökull, na ktorý sa robia výpravy. Bohužiaľa ale ľadovcová sezóna je od novembra do marca, takže sme sa rozlúčili s možnosťou preskúmavania jaskýň alebo ľadolezenia.
A než sme tam došli nás zase na polceste rozptýlila jedna z červených islandských značiek, odkazujúca na ľadovec Svínafellsjökull. Nakoniec to bol jeden z tých najkrajších, ku ktorým sa dalo v tomto období priblížiť. Oddelený bol síce od ľahko dostupného terénu širokým jazerom, no dalo sa vyštverať na skaly nad ním a kúsok sme ho mohli obísť dookola a pozorovať z výšky. Zároveň tu takmer nikto nebol, tak sme si ľadovec hrajúci všetkými odtieňmi modrej a bielej mohli v tichu vychutnať podobne ako ráno Fjallsárlón.
M. sa chcel veľmi priblížiť aspoň k jednému ľadovcu, a o to viac, keď videl mladých francúzskych parkouristov ako skúšajú šťastie preskakovaním ľadových krýh pri brehu. Trochu ho to ale našťastie prešlo, keď sa jeden típek zapotácal a mal problém dostať sa späť na breh.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-Y89_I7biQmA/WvWFfNKYzqI/AAAAAAAAh3o/QN-GSp-0c6kwa5Neo5We9pQ72h3MLlAJQCCoYBhgL/s144-o/IMG_0706.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291603863293602″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0706.jpg” image_size=”1500×1000″ ]
Slnko sa snáď na oblohe ani nepohlo a tak už bolo prekvapivo okolo štyroch hodín, keď sme napokon dorazili do oblasti Skaftafell. Ľadovcov bolo na tento deň už viac než dosť, tak sme vyrazili smerom k vodopádu Svartifoss. Počas sezóny sa tu dajú robiť parádne túry, no časť ciest bola ešte uzavretá plus bolo neskoro, tak sme si dali len trojkilometrový okruh okolo vodopádu a späť. Svartifoss je nádhernou vzorkou a ukážkou pre island typických bazaltových stĺpcov, ktoré vytvorila láva a ktoré nájdete nie len pod mnohými vodopádmi ale aj na plážach alebo len tak v divočine vytvárajúc masívne jaskynné otvory.
Akoby to bolo včera, keď som študovala archeológoiu a tlačila si do hlavy ktorý minerál má aký lom a štiepateľnosť. Ako sme tam prechádzali, premýšľala som nad tým ako keby mám náhodou niekedy deti, tak ich vodím po podobných miestach. Lebo predsalen, vidieť taký bazalt v priamom prenose v jeho prirodzenom prostredí výskytu je oveľa fascinujúcejšie a ľahšie zapamätateľné než ho vidieť na obrázku a namemorovať si ako presne vznikol a čo za následky to malo.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-3qShdOpv1Kw/WvWFfFq61aI/AAAAAAAAh3k/AnFvjWIV8kkEB82HUGaZCrH9w85r-kZlQCCoYBhgL/s144-o/IMG_0722.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291601852257698″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0722.jpg” image_size=”1500×1000″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-_kob45AOnwE/WvWFfDfT1sI/AAAAAAAAh3k/fB7aS5HEB4sIu0OTDogNQObB8ZhihlaYgCCoYBhgL/s144-o/IMG_0741.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291601266693826″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0741.jpg” image_size=”1500×1000″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-R4wZ602b394/WvWFfPbJaEI/AAAAAAAAh3k/sNGrCKei3ngVMD9bGBnfJwokwJsux4ONQCCoYBhgL/s144-o/IMG_0776.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6554291590268142337?locked=true#6554291604470458434″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0776.jpg” image_size=”1500×1000″ ]
A keď už sme boli vo švungu, tak síce poničený, ale stále s dostatočným nadšením, sme si to ešte vyšľapli k ľadovcu Skaftafellsjökull.
A to by na deň číslo dva mohlo aj stačiť.
Island je ostrov kde sa nenudíte ani minútu. Keď si už začínate zvykať na určitú tvár krajiny, tá sa vám priamo pred očami zmení alebo sa otočí o 180 stupňov počasie. Za tri dni som vyfotila celú kartu a ešte mi chvíľu bude trvať než sa preberiem všetkými fotkami a videami. Takže aj preto príde pokračovanie islandského výletu v ďalšom článku. Určite to tu ale medzičasom sledujte, a keďtak sa pridajte na naše Facebookové stránky a Instagram, ktoré zásobujeme menšími aktualizáciami a fotkami z ciest.
Pre pokračovanie islandského dobrodružstva pokračujte na druhú časť článku.