Ako novopečená matka – cestovateľka, som sa viackrát dostala do diskusie na tému, či by som s dieťaťom úplne prvýkrát letela dlhý let. Kanárske ostrovy som mala v hľadáčiku už v minulosti, takže dĺžku letu som neriešila a cieľom našej prvej rodinnej dovolenky sa stalo Tenerife. Skôr mi išlo o to, že ešte nemusím pre dieťa kupovať samostatnú letenku (nakoľko v tom čase mala 1,5 roka)
Vedeli ste, že aj dieťa do 15 rokov môže mať vlastný občiansky preukaz s fotkou? Naša ho mala už ako 5 mesačná, keď sme cestovali do CZ. Výhodou Kanárskych ostrovov je, že sú v EÚ a celej rodine stačí na cestovanie len občiansky preukaz.
V skratke – letecká spoločnosť Ryanair – letenky sme kupovali 4 mesiace vopred, nakoľko si drahý musel nahlásiť dovolenku, a nečakala som ani na akcie. Úprimne povedané chceli sme si spraviť radosť.
Kedysi by sme to zvládli s jedným malým kufrom na osobu, teraz sme priplatili aj veľký kufor. K letenke pre “infanta” (dieťa pod 2 roky) sme mali nárok na kočiar, detskú autosedačku, a príručnú batožinu.
Nakoľko ja rada cestujem naľahko, všetky tieto veci ma neskutočne obťažovali 😀 Síce sme si na ostrove požičali auto, prenajali sme ho spolu s autosedačkou, čiže túto oštaru navyše už vážne neviem ako by som vliekla…
Odlet sme mali predpoludním z Viedne, čiže z domu sme vyrazili o piatej ráno s tým, že malá prespí aspoň väčšinu cesty. Na parkovisku pri Bratislave sme dali raňajky a trochu sa prešli. Auto sme nechali kúsoček od letiska na Panda Parken – veľmi pohodlné odovzdanie auta, kávička v cene a slovenský personál. Odtiaľ nás mikrobus hodil na
letisko (tvárili sa, že tam detskú sedačku nepotrebujeme a ponúkli aspoň podsedák).
Keď sme sa konečne dostali na prepážku na odbavenie batožiny – 1 veľký 20 kg kufor, pani skontrolovala doklady a nepokojne pozrela na mňa, a na kufor, ktorého váha ukazovala 22,5 kg. Seriózne ma zalial pot, a ak mi dovtedy bolo len teplo z čakania, práve mi ostalo brutálne horúco. Dovolila nám vytiahnuť prebytočné veci…Za prvé som v hlave extrémne prepočítavala, čo také by som mohla vytiahnuť, aby to znížilo váhu a nič mi nenapadalo. Za druhé sme nemali doma zámok a zipsy spojili eskapáskou, takže sme v danom momente nemohli kufor otvoriť. Keď sa jej môj drahý potohotovo spýtal pani na prepážke, či nemá nožík, červeň sa mi v tvári stupňovala, nakoľko pýtať si nožík na letisku asi neni bohvie čo. Keďže nemala ani nožniče, a očividne videla moju frustráciu, nehovoriac o decku, ktoré dosť nešťastne sedelo v kočíku na riti, pre tentokrát nás pustila so zažmúrenými očami aj s preplneným kufrom.
S ďakovnými slovami a obrovským balvanom, ktorý mi v tom momente spadol zo srdca sme sa pobrali cez kontrolu.
Výhoda lietania s deťmi
Netuším do akého veku dieťaťa môžem chodiť cez security pre rodiny s deťmi, ale nečakali sme ani sekundu a na palubu lietadla sme si mohli zobrať všetko jedlo a tekutiny čo sme so sebou mali. Síce je tu vyššia kontrola, a trošku sa zdržíte, aspoň sme nečakali v žiadnej rade a pri nízkonákladových leteckých spoločnostiach vlastné jedlo a nápoje oceníte.
Škodoradostne som sa smiala obrovským radám na toalety, keď sme odbočili bez čakania na záchod pre invalidov, kde bol aj prebaľovací pultík a sklápacia sedačka na stene pre deti, aby sa aj maminky mohli bez rušenia vyčúrať. I keď verím, že tá moja, by z tade bola schopná vyskočiť. Lepšie to mali vymyslené na letisku na Tenerife, kde bola samostatná miestnosť s prebalovacím pultíkom bez toalety – prišlo mi to viac hygienickejšie, keď je treba sa postarať o dieťa.
Síce sme si nepriplatili za sedadlá vedľa seba, oba lety sme vychytali milých ľudí, ktorí si bez problémov vymenili miesto v lietadle, aby sme mohli sedieť pri sebe. Kto by chcel dobrovoľne sedieť vedľa malého dieťaťa? Jedine, že by na ostatných dvoch sedadlách sedel pár, ktorý vedľa seba sedieť chcel. To by bol trochu problém.
Koľko hodinový let by ste zvládli s malým dieťaťom?
Tu si hlavne treba položiť otázku, či zvládne vaše dieťa obmedzený pohyb počas niekoľkých hodín. Ja som si tiež naivne myslela, že moja dcéra mi rada sedí na kolenách a čítame si knižky a aká je ona zlatá. Ale ak presedela celé dopoludne v aute, kočíku tak proste bude chcieť behať. Nepomôžu ani tipy a návody z istagramu, ani tablet, ani telefón. Iba voľný výbeh.
Keď sme sa končne usadili v lietadle, upratali sa aj posledný pasažieri, kapitán nás informoval, že vďaka štrajku vo Francúzsku, sa náš odlet posúva o 120 minút !!! V tom momente mi skoro preskočilo. Päť hodinový let predĺžený o ďaľšie 2 hodiny? Samozrejme dieťa už unavené, nevedelo čo so sebou, my sme nevedeli čo s ním, nechcela zaspať….našťastie sa toto meškanie skrátilo na 60 minút a s prvým pohybom lietadla malá odpadla jak lusknutím prsta.
Naivná predstava jej dvojhodinového spánku sa rozplynula, keď začali po necelej hodine a pol blikať signalizácie na pripútanie, ohlasovanie turbulencií a ľudia sa húfne vracali na svoje miesta. Od toho momentu sa začalo odpočítavanie času do príletu do cieľovej destinácie. Jedinou výhodou bolo, že za nami cez uličku sedeli tiež decká – slováci. Na nezaplatenie bola aj česká pani, ktorá sedela pri nás a sem tam nám dcéru zabavila. Musím priznať, že aj ja som bola kedysi tá, čo sa škaredo pozrela ak v jej tesnej blízkosti sedelo dieťa. Ale nikdy som sa nedostala do situácie kedy by mi nejaké vyslovene znepríjemnilo let. No v našom lietadle sa nachádzalo asi dosť detí, a aj ľudí, ktorí dali najavo ich nespokojnosť. Nakoniec sme museli pohyb v uličke obmedziť, lebo niekomu sa to nepáčilo.
My sme dokonca vysfasovali čokoládu od cestujúcich za nami, také máme úžasné dieťa hahaha (čokoládu za statočnosť zlupol ocko). Poslednú hodinu som sa netrpezlivo pozerala na hodinky asi každú sekundu. A keď sme zbadali konečne ostrov s vysoko týčiacou sa sopkou, naozaj nám odľahlo.
Spiatočný let bol nič v porovnaní s tým prvým
– celé dopoludnie sme strávili na bazéne, takže dieťa bolo dostatočne vybehané
– pred odletom mala ešte kopec príležitosti pobehať si po letisku
– nastúpila som originál ako posledná do lietadla, takže sme si už len sadli a tentokrát odleteli bez meškania
– po vyše 3 hodinách letu, ktoré sa takmer celú dobu hrala pod sedačkou alebo na sedačke zaspala a zobudila sa až po pristátí (odlet sme mali 16:35, čiže na nočný spánok, a následne prespala cestu autom domov)
– jediný čierny moment nastal, keď už bola mrte unavená a ja som chcela ísť na záchod a ona sa odomňa nechcela ani pohnúť, tak išla so mnou a revala cez celé lietadlo, keď som ju podala jej ocovi tak spustila hurónsky rev. Som sa dostala aspoň prednostne na záchod 😀 Letušky ju pomohli upokojiť a spokojne sme sa mohli vrátiť na miesto.
O týždeň neskôr som letela s malou do Francúzska. Myslím, že tým prvým dlhým letom na Tenerife sme si laťku nadstavili celkom vysoko. Krátke lety do dvoch hodín sú oproti tomu seriózne že nič.
Tipy na záver
– ak je to možné vyberajte taký let, kde Vám dieťa aspoň časť prespí – v prípade dlhých letov
– snažte sa, aby dieťa malo čo najviac pohybu pred odletom (zistite si, či dané letisko disponuje detským ihriskom)
– nastupujte do lietadla medzi poslednými
– majte dostatok jedla, osvedčilo sa aj jablko, to sa dlho chrúme
– ak si nieste istý, na začiatok skúste čo najkratší let
Šťastnú cestu a veľa súcitných spolucestujúcich prajeme!