Sri Lanka

Dobrodružstvo na Srí Lanke – naše začiatky

Keď všetci chodia do Thajska, ja pôjdem na Srí Lanku.
Počet dní strávených na ostrove: 14.
Destináciu som vybrala podľa toho, že okrem vylihovania na pláži sa tam dá vidieť aj kusisko prírody. Teraz som šťastná, a lepšie som vybrať ani nemohla. /Stretli sme bratov Čechov, ktorí boli minulý rok v Thajsku … síce je ťažké porovnávať dve odlišné krajiny, povedali že príroda a hory na Srí Lanke vyhrali/. Priznám sa, dospela som do štádia, kedy si neviem dovolenku predstaviť ako týždenné nonstop kvasenie na pláži.
Keď necestuješ s cestovkou, musíš si sám zistiť kopec informácií o danej krajine – istým spôsobom ťa to obohatí a zase budeš o niečo múdrejší. Tak stroskotala aj moja naivná predstava požičať si auto. Ale požičať si auto so šoférom je úžasné. Na Srí Lanke, musí mať šofér licenciu, jednak šoférovať auto a taktiež na akého – takého sprievodcu. Pri porovnaní s ostatnými šoférmi, sme sa zhodli, že ten náš bol najlepší. Bol sympatický, stále sa usmieval, chodil predpisovo, bol dobrý sprievodca, ale hlavne – bol dobrý šofér. A to uznáte, ak taký trip po Srí Lanke prežijete bez ujmy na zdraví. Viac krát sme mali na mále, vďaka miestnym šoférom autobusov, tuk – tukov či motoriek, no posledný deň v Colombe nám dal zabrať. Sedieť v strede a pozerať sa priamo cez čelné sklo, ako sa oproti Vám valí autobus a v poslednej chvíli sa stihne /ja by som to tak vlastne ani nenazvala/ zaradiť, to je fakt obrovská dávka adrenalínu.
S naším večne vysmiatym šoférom Janukom.
Oficiálne tam jazdia na ľavej strane, neoficiálne jazdia tak povediac v strede. To, že je z každej strany jeden pruh znamená, že dokopy sa na cestu vedľa seba zmestia vozidlá 3 či 4. Nikdy by som tam nezvládla šoférovať auto. Ak by som mala vychádzať z Colomba na prvej križovatke by som sa rozrevala a radšej ušla.
Najväčšou výhodou je, že do auta nahádžete všetky veci, nikde sa nemusíte trepať s ťažkými batohmi a všade na Vás čaká šofér. Väčšinu času čaká pri aute, takže ani o batožinu strach mať nemusíte. Rada cestujem, ale „backpacker“ sa pri takýchto pohodlných alternatívach zo mňa tak skoro nestane.
Na Srí Lanku sa dá ísť ale že totálne „na slepo“. Ani keby ste nemali šajnu, čo sa tam dá vidieť, nemali ubytovanie, alebo dopredu objednané auto, už na letisku Vám ponúknu všetko, ani sa nestihnete nadýchnuť. /Nepísané pravidlo – do 5 minút zoženiete všetko – a pod tým všetko myslím naozaj všetko/. Neviem, čo vychádza cenovo lepšie, radšej som to pre vlastný pokoj v duši nezisťovala. My sme auto zariešili dopredu. Po prečítaní niekoľkých blogov a odporúčaní, som vybrala najlepšiu možnú a cenovo výhodnú variantu http://www.srilankatourandrentacar.com/.
Víza na 30 dní jednoducho zariešite cez web za poplatok 30 USD – http://www.eta.gov.lk/.
Prvú noc sme strávili v Colombe, kde sme mali dopredu booknuté ubytovanie a šofér nás mal vyzdvihnúť na druhý deň. Ani sme nestihli pohľadať taxík z letiska – našiel si nás doslova sám. A tak naše dobrodružstvo začalo v noci v Colombe.
Vybrať sa o 22:00 von, v šortkách, s našou smotanovou bielou farbou pokožky bol asi celkom výnimočný nápad, nakoľko sme ani na najznámejšej promenáde Galle Face Green, nestretli žiadneho belocha. A pre miestnych sme boli /hlavne ja s kamoškou/ dosť ojedinelá atrakcia. Už tu sme porušili odporúčania – nejesť od miestnych – doplním v pochybných stánkoch okolo ktorých behali myši – a ochutnali sme tradičné placky s krevetami. Keď sme ich posledný deň videli za denného svetla zhodli sme sa, že tma nám dodala odvahu niečo také vôbec skúsiť. Nebolo to zlé, lákala nás skôr tá eufória, že sme práve prišli do exotickej krajiny a treba všetko vyskúšať.
Na zvyšok tripu sme nemali žiadne ubytovanie vybavené vopred. Všetko sme prispôsobili nášmu programu a ubytovanie vyberal a obtelefonoval náš šofér. I keď trochu prekročil náš pomyselný budget – vždy vybral miesto, ktoré nám zobralo dych – a to v každom zmysle.
Musím oceniť našu skvelú myšlienku  – tvrdý alkohol kúpiť na letisku v Abu Dhabi. Na Srí Lanke by sme sa ho veľmi ťažko dopátrali a o to viac by utrpeli naše peňaženky. Úmerne k ochutnávaniu neznámych jedál, sme prečisťovali žalúdky opojnými mokmi. Výsledok? Za celé 2 týždne sa použila iba jedna Smecta pre jednu osobu. A to sme jedli v kadejakých „reštauračných zariadeniach“ – ale o tom neskôr.
…to the world… with Etihad
Keď už som pri tom Abu Dhabi…letecká spoločnosť Etihad má u nás najväčšie +. No čo už môže byť pre Slováka viac ako keď vystúpi z lietadla a 7 hodinový prestup mu spríjemnia s bezplatnou fľašou vody, či džúsikom a dokonca bezplatnými vouchermi na jedlo !!! A my ako praví Slováci, sme si vypýtali voucherov viac než dosť a veselo na letisku hodovali.
Odporúčania na záver? Nech cestovné kancelárie ponúkajú kadejaké extra super ceny – vždy Vás to vyjde najlacnejšie, keď do krajiny cestujete na vlastnú päsť. A ubytovanie, ktoré zoženiete na mieste, má často aj o polovicu nižšiu cenu, ako za ktorú ju ponúkajú na internete, kde ani všetky alternatívy ubytovania nenájdete.
Tak hor sa do dobrodružstva !

Zopár ukážok z nášho ubytovania

15 – 25 USD/osoba/noc s bohatými raňajkami / dá sa zohnať aj lacnejšie, tomu sa ale  rovná ponúkaný servis.

 

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published.