Barcelona

Barcelona – Costa Brava – Blanes

[Total: 0    Average: 0/5]
Barcelona nepatrila do môjho zoznamu destinácií, ktoré chcem navštíviť až do momentu, keď spiatočná letenka do Girony – Costa Brava stála 50 eur. A to rozhodovanie bolo seriózne 5 minút. /Výrazne to ovplyvnil dočasný stav nezamestnanosti a možnosť robiť si čo chcem – kedy chcem/. Určite to podporil aj fakt, že som s frajerom za posledného pol roka nikde nebola, Španielsko som ešte nenavštívila, k tomu vianočné trhy opäť v inom štáte /máme za sebou všetkých našich susedov až na Ukrajinu/… bolo rozhodnuté – predĺžený víkend to istí.
 
To by som nebola ja, aby som do prakticky 2 dní nenatlačila najviac ako sa len dá. Barcelona – áno – ale obehať celý zoznam „atrakcií“ to nie. Ale pekne poporiadku.
Už v lietadle ponad Alpy som si povedala, že to za tie peniaze stojí – vyhliadkový let by síce nebol z takej diaľky, no isto by netrval cca hodinu a pol za dané peniaze. Dobrý dôvod prečo túto trasu lietadlom absolvovať – samozrejme v prípade že Vám praje počasie ako nám.
Na jednej strane ma už prestáva baviť presný itinerár s rozpísanými pamiatkami a dodržanými časovými zastávkami, na tej druhej, rada naplánujem trasu ako sa kam dostať, vedieť kde čo je a tak si mnohé zjednodušiť. Áno. Aj tento krát som mala so sebou vytlačené mapky, s tromi hlavnými miestami čo chcem vidieť a samozrejme, ako sa k nim dostať. Najdôležitejšia po príchode do Barcelony bola tá, s adresou nášho hotela, ale tú som akosi zabudla vytlačiť. A tak sme na stanici ako prvé kupovali originál mapu Barcelony a od toho momentu už išlo všetko hladko.
 
Ako sme hľadali fontánu a žiadna tam nebola
 
Kamarátka mi odporučila navštíviť fontánu, ktorá má hýriť farbami. Tak asi sa oplatí vidieť za tmy, nie? Pri pohľade na mapu /tú čo som si vytlačila doma, tá ktorá je čierno-biela, a vyzerá to všetko ako jedna rovina – ale čuduj sa svetu ono je to na kopci/ som zistila, že fontána sa nachádza neďaleko od nášho hotela, preto to mala byť naša prvá a v ten deň jediná zastávka /keďže už bolo okolo deviatej hodiny večer/.
Moja čiernobiela nevýrazná mapa nás smerovala na kopec. /Jasné kto by si pomyslel, že keď to na mape vyzerá ako rovina, tak to v skutočnosti bude inak/ Veľmi významné plus pre Barcelonu – síce sa nachádza na kopcoch – ale veľmi vhodne tu využívajú eskalátory.
Keď už sme dosiahli „vrchol“ s krásnym výhľadom na Placa d´Espanya fontánu sme nenašli. Okolitý park, ako aj vozenie sa eskalátormi sme si užili, no už som začala pochybovať, že som tento výlet naplánovala správne.
 
Park Guell , Sagrada, Fontána a iné…
 
Park Guellnavrhnutý známym architektom Gaudim /ako veľa iných budov v Barcelone/ bol jednotkou na mojom zozname. Čo je na ňom také zaujímavé? Stavby, mozaiky, výhľady, ale aj divoký škrek papagájov hniezdiacich v palmách, ktoré tomu dodávajú neobyčajnú atmosféru. Lístok na mieste kúpite za 8 eur (pri kúpe cez internet ušetríte 1 euro). Lístky sa vydávajú na určitú hodinu, preto je asi lepšie si privstať /naivne si myslím, že to bol dôvod prečo sme sa nedostali na rad až o dve hodiny – lebo aj to sa môže stať/.
 
 
La Sagrada Família – videla som veľa fotiek, a dosť som o tejto nedokončenej stavbe počula, no v momente keď som pred ňou stála, mala som pocit že sú tam všetky žeriavy a lešenia sveta. Ubralo to maximálne z jej krásy a vo mne nezanechalo takmer žiadnu emóciu. K tomu ten dav čakajúci na vstup do vnútra. Ako sorry ale nezabijem len pol dňa čakaním na lístky.
Tak veľmi sme sa tešili na hamburger /najlepší aký som kedy jedla ešte na Malte/ do Hard Rock Café, a tak rýchlo nás to prešlo. Pol hodinu čakať na stôl? A potom ešte bohvie koľko na jedlo? To radšej budem skutočný turista a dám si tú ich paellu. Vyhral marketingový ťah na ulici La Rambla, kde nám priamo ponúkli menučko za slušnú cenu a tak sme si o pár minút /samozrejme ja som na svoje jedlo musela čakať dlhšie lebo mi nedoniesli to, čo som si objednala, ale nebudem sa predsa sťažovať/ vychutnávali sangriu, krabí šalát s nachos a paellu s morskými plodmi. Mňam! Na tejto ulici je obchodov viac než dosť a vaša peňaženka sa určite nemusí báť, že ostane bez povšimnutia. Tá moja ostala, keďže hladný žalúdok môjho priateľa musel dostať prednosť a ja sa nerada niekam vraciam. Aspoň sme sa prešli po miestnom trhu a dali si šťavu z čerstvého ovocia.
 
Medzi časom sme toho prešli viac než dosť, a tak pomaly nastal čas západu slnka. Opäť tá moja skvelá myšlienka, že z diaľky to síce vyzerá ako vysoký kopec, ale to proste zdoláme a ja budem mať krásne fotografické zábery. Síce sme sa dostali do značnej výšky, stále to nestačilo aby sme sa pešo dostali do parku Tibidabo Amusement Park– na ktorého vrchole sa nachádza aj ruské koleso. Dostali sme sa po stanicu „vláčika“ ktorý na túto horu ide. V znamení low budget výletu, a pokročilej hodiny do ktorej tento vláčik premával, sme sa tohto nápadu vzdali.
Slnko zapadlo a opäť nastal čas ísť pohľadať danú fontánu – Font Magica. Tento krát sme to vzali z opačnej strany a fontánu sme konečne našli. Dokonca sme mali viac šťastia než rozumu, keď som si popri odchode uvedomila, že sa tam zhromažďuje čoraz viac a viac ľudí. Asi sa tam niečo bude diať. Počkali sme 5 minút do siedmej hodiny a naozaj – začala hrať hudba do ktorej fontána „tancovala“ a hýrila farbami. Očarujúci zážitok. /Tá fontána tam bola aj večer pred tým, no nakoľko vôbec nesvietila, a pravdepodobne bola aj vypnutá, tak sme si ju z tej výšky, v ktorej sme sa práve nachádzali nevšimli/.
Ešte som nespomínala tie vianočné trhy, čo? To bude asi tým, že tak spontánne sme ich nenašli. A tak som si večer musela naštudovať, kde ich nájdem.
Ráno sme sa vydali na pláž na východ slnka, ktorý bol zahalený mrakmi, takže  nič. Nakoniec sme zamierili smer Santa Llúcia, kde sa pred katedrálou konali už 228 vianočné trhy (la Fira de Santa Llúcia). Majú svoju históriu a ich slávny deň je práve 13. Decembra, keď Lucia oslavuje meniny. Áno to som sa presne dozvedela v ten večer – 13. decembra, v posteli, popri surfovaní na internete a hľadaní informácií, kde trh nájdeme. Možno sme zmeškali niečo výnimočné ale na druhý deň ráno sme trhy našli. Trochu divné zvyky predávať postavičky s holými zadkami, a ak som správne pochopila drevenými postavičkami ktoré znázorňujú hovienka? No proti gustu žiaden dišputát.
 

 
Týmto pre nás skončila výprava v Barcelone, a pobrali sme sa na vlakovú stanicu smer mesto Blanes, na pobreží Costa Brava. Niekde som čítala, že cesta vlakom na tieto smery je celá po pobreží, a stojí za to ju absolvovať. Patrím medzi ľudí, čo si dokážu sadnúť a nekonečne dlho čumieť na more, čiže nebolo o čom.
 
Jasné, to sa môže stať len mne – na stanici nám típek oznámil, že je niečo s traťou a budeme musieť prestúpiť na autobus v nejakom meste, ktoré končilo na Del Mar. Super, tak končila väčšina miest, cez ktoré sme prechádzali, tak sme len tŕpli a čakali, kedy budeme musieť vystúpiť. Nakoniec sa nič nedialo a vlak dorazil bez problémov po hodine a pol do cieľovej stanice /cesta naozaj stála za to – určite aj vďaka tomu, že pláže boli prázdne – veď čo by sme čakali v decembri/.
 
Za svetla sme stihli navštíviť botanickú záhradu Jardí Botanic Marimurtra, s krásnymi výhľadmi na útesy, o ktoré sa lámali vlny. Okrem toho, to tu pôsobilo skôr ako mesto duchov – kto by už len v zime vyhľadával letné destinácie. Tomu zodpovedali aj pozatvárané bary a reštaurácie (česť výnimkám). 
V noci začalo liať, a tým sme ukončili náš výlet. Na druhý deň ráno sme doslova “sušili” 4 hodiny na letisku. Za 20 minút, kým sme sa v Blanes dostali od hotela na autobusovú zastávku, sme do nitky premokli, vrátane náhradného oblečenia v taškách. Ešte aj let mal hodinové meškanie a tak sme sa na letisku jak poslední somráci rozložili s vecami a vo fúkačoch na ruky na záchode sušili mokré oblečenie 🙂 . 
Kendama video natočené počas našej cesty si môžete kuknúť tu.

 

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *