Čínska štvrť, Londýn

Londýn a okolie za šesť dní

[Total: 0    Average: 0/5]

Cestovanie má (u mňa) tri fázy:

  1. Vzrušenie a nadšenie z toho čo všetko uvidím a aké nové veci zažijem.
  2. Fázu paniky/lenivosti, kedy hľadám ako sa z toho celého vykrútiť.
  3. A nakoniec samotný akt prežívania novej veci, kedy sa nechcem vrátiť späť do hotela (a tobôž domov).

Presne tak tomu bolo aj tentokrát. Anglicko je moja vysnená krajina, takže cestu sem predchádzalo intenzívne vytešovanie a pravá cestovná horúčka. No keď sme už boli na mieste, veľmi sa mi ráno z hotela odchádzať nechcelo. Ono to určite bolo aj tým, že M. je so mnou, no podobne ako v Izraeli, rieši biznis, takže vlastne spolu nie sme. No zároveň je to vždy krok do neznáma.

Podobne ako pred rokom, M. mal ísť na týždeň na pracovnú cestu, a nakoľko vie ako zbožňujem Anglicko, vzal ma so sebou. No zatiaľ čo Izrael minulý rok bol ten hľadaný zlom a spúšťačom celého radu masívnych zmien v mojom živote, Londýn a okolie bolo už len rekapitulovanie s povýšeneckým úsmevom na tvári.

Tentokrát bez útočiska vo forme auta. Len s taškou a kopcom otázok, ktoré som chrlila na bezbranných ľudí za prepážkami na staniciach. Tak teda poďme.

Deň 1

Z Heathrow sa dá do centra dostať hneď niekoľkými spôsobmi. Najlacnejšie, no tiež najzdĺhavejšie je metro za asi 5 libier. Cesta k nášmu hotelu (v Moorgate) trvala približne hodinu. Alternatívou je Heathrow Expres ktorý vás bez zbytočných zastvávok dovezie tuším na Paddington za približne 15 minút, no stojí 15£.

Konečne som sa dozvedela ako zhruba funguje Oyster karta, čo je čipová karta na mestskú dopravu, ktorú určite chcete mať ak sa plánujete zdržať viac dní. Prakticky ide o prednabité jazdy, pričom zóny 1-3 na týždež môžte mať za zvýhodnených 32£ a cestovať do zbláznenia. Ak sa plánujete náhodne presúvať aj do vzdialenejších zón, treba kartu dobiť pár librami navyše, ktoré sa potom podľa magického kľúča strhnú.

Deň 2

Windsor

Zo stanice Paddington jazdí pomerne často vlak s prestupom v Slough do Windsoru. Spiatočný lístok za 5 libier kúpite z búdke Great Western Railways. Cesta je kratučká a nie nejak extra zaujímavá. O to krajší je príjazd do Windsoru. Obrovský zámok vidno už z diaľky a malebná stanica je len malým predznamenaním aké krásne je celé mestečko.

IMG_5193.jpg IMG_5187.jpg

Audiosprievodca alebo živý sprievodca sú v cene vstupenky, a kľudne si môžte behať svojim tempom všade kde vám to len otvorené dvere dovolia. Stredoveký hrad je nádherný zvnútra rovnako ako zvonka. Priestranné a bohaté interiéry sa striedajú s tmavšími miestnosťami vystavujúcimi hračky alebo literárnymi expozíciami. St. George Chapel na nádvorí hradu je najvýznamnejším kostolom v Anglicku, no zrovna počas mojej vávštevy bol z technických príčin zavretý.

IMG_5197.jpg IMG_5177.jpg

Zámok je samozrejme najväčšou atrakciou, no určite stojí za to prejskúmať zastrčené uličky, absolvovať the Great Walk, prípadne sa prejsť do jedného z mnohých parkov či k Temži.

London City

Londýn mám pomerne pochodený. Prvý krát som mala obsiahly zoznam miest zo starých videohier a filmov, z ktorého sme poctivo všetky položky odškrtali, a musím povedať, ze to nebol až taký hlúpy nápad, nakoľko sme objavili kopec normálne asi nie veľmi vyhľadávaných miest.IMG_5208.jpg IMG_5203.jpg

Z Windsoru som prišla približne o tretej, a keďže som z Great Walku dala len časť, trebalo to nejak vykompenzovať (to som ešte nevedela, že ku koncu týždňa budem mať viac než dosť). Tak som sa prešla od Picadilly Circusu cez Trafalgar Square, Westminster, po druhej strane rieky až k mostu Millenium a St. Paul’s Cathedral.

IMG_5229.jpg IMG_5217.jpg

Londýn má toľko ikonických miest: James Bond padal do Temže pri Westminsteri, Voldemort robil bordel na Millenium Bridge, St. Paul’s Cathedral bola na obálke CDčka hry Tomb Raider 3. Takže prechádzka po centre je vlastne ako keby ste už na všetkých tých miestach boli a len si oživovali zašlé spomienky.

St. Paul’s Cathedral

IMG_5254.jpg

Každý deň o piatej bývajú v katedrále bohoslužby s chorálom a zhodou okolností som prišla pár minút pred. Náboženstvá ma nadchýnajú len vo chvíľach kedy si uvedomujem akých hlúpych ľudí opäť vyprodukovali, no kultútnu vložku si vždy pozriem rada. A čakanie sa oplatilo. Skôr než bohoslužba to bol prierez anlickej histórie a udalosťami spätými s aktuálnym dátumom, a väčšina priestoru bola prenechaná študentskému zboru z Holandska. Začiatok bol ako výňatok z hororového filmu, mne teda skôr pripomínal záverečné návštevy kostola v Posel Smrti kde sa celá zápletka v okamihu rozuzlí.

Deň 3

Camden Market

IMG_5262.jpg

Tento deň hlásili dážď, tak som vsadila na starú dobrú kultúru a prešla si najznámejšie londýnske múzeá. Ráno som trochu zablúdila, pretože metro sa delilo na dve branche a ja som samozrejme nastúpila do nesprávneho, tak som sa teda stavila v Camden Town, ktoré je známe svojím trhom. Hlavný zastrešený trh je niečo ako vietnamská tržniciach v Hatiach, ale štvrť so svojími podivne zdobenými domami stojí za navštívenie. Určite som niečo dôležité minula, ale primárne som chcela ísť do Britského múzea, takže to bola fakt len zastávka.

British Museum

Z metra som vyšla na zlú stranu, no nakoniec som sa do múzea nejak dostala.

IMG_5284.jpg IMG_5278.jpg IMG_5267.jpg

Žiť vo veľkom meste má nepochybne výhody a závidím deťom, ktoré získavajú znalosti priamo v jednom z naj múzeí na svete. Robia si poznámky a zakresľujú artefakty. Prípadne hlúčik zblízka študuje reálne tisícročné predmety za asistencie jedného zo zamestnancov. Rozhodne zábavnejšie než bifľovanie sa dátumov v rámci hodín dejepisu. A niečo mi hovorí, že sa informácie do hlavy takýmto spôsobom ukladajú jednoduchšie. Všetky veľké londýnske múzeá majú vstup zadarmo; platí sa iba za sezónne výstavy, takže sa môžte zastaviť prakticky kedykoľvek.

China Town

IMG_5292.jpg

Čínsku štvrť našťastie nejde ľahko minúť nakoľko je pomerne rozsiahla a hlavne bohato zdobená červenými lampiónmi. V polovici sa dosť rozpršalo, tak som si kúpila mochi cake a zistila, že kúsok odtiaľ je comix shop, kam som si zašla po ďalších pár kúskov do zbierky (lebo skladanie zväzkov z obchodov z celého svete má na rozdiel od nakupovania na internetoch svoje čaro a tiež mám vždy zámienku).
Keď som vyšla z obchodu, po daždi ani stopy, a dokonca svietilo slnko. Tak toto je to anglické počasie.

Nature History museum a Science museum

Obdobne ako British museum, ani tieto dve by človek pri návšteve Londýna nemal vynechať. Nature History Museum som tentokrát len preletela, nakoľko kostry a šutre ma nejak zvlášť nefascinujú, no na rozdiel od tých našich stredoeurópskych múzeí sú tu jedinečné exponáty ako kostry dinosaurov, takže ak máte čas, určite nakuknite.

IMG_5305.jpg

Science museum má veľkú expozíciu o výletoch do vesmíru a kopec creepy exponátov z obdobia SSSR, z ktoých ide taká správna postapokalyptická stiesňujúca atmosféra. Na vyšších poschodiach sú všeliaké fyzikálne hlavolamy, kde sa vybláznia nielen deti.

IMG_5323.jpg

Chcela som sa ešte prejsť k Buckinghamskému palácu, no keď som vyšla z metra, hneď som sa doň aj vrátila – dážď tentokrát nevyzeral, že tak skoro skončí. A ani neskončil. Nakoniec, dva celé dni behania dali mojim lenivým nohám zabrať. Večer sme sa ešte boli najesť kúsok od St. Paul’s a do hotela sme šli pešo.

Deň 4

Hastings

Z niekoľkých mestečiek, ktoré mi navrhli ľudia, som si nakoneic vybrala Hastings. Ani neviem úplne prečo, Google neukazoval žiadne fancy obrázky. Jediný highlight bola asi zrúcanina na kopci nad morom. A ležal kúsok od útosov Beachy Head, kam som mala primárne namierené. No a vôbec som si nevybrala zle!

IMG_5367.jpg IMG_5366.jpg

Ráno som potrolovala predajkyňu lístkov, ktorá mi na tretí pokus vytlačila spiatočný lístok cez Hastings. Určite sa inak oplatí povedať celý svoj plán, pretože pôvodne som chcela single ticket do Hastingsu a tam by som si kupovala daľsie single tickety. To by mal v konečnom dôsledku asi vyšlo dva krát viac, pretože single do Hastingsu stál 32 libier, no return ticket s “prerušením cesty” v hastingse stál 35 libier.

IMG_5390.jpg IMG_5385.jpg

No nič, prvý krát pri mori tento rok. Milujem tieto pochmúrne chladné moria v divných lokalitách mimo turistickej sezóny. Popri pláži sa tiahli zvláštne tmavé drevené domčeky, v ktorých podľa informačných tabúľ rybári skladujú svoje náradie.

Veľmi som sa nezdržiavala, nakoľko som ešte chcela ísť pozrieť tie útesy, a už sa pomaly spoobednievalo.

Poctivo som si ešte vyšlapala na hrad, odkiaľ bol nádherný výhľad na more a všetky strany mesta. Akurát nemecké deti v puberte robili bordel a idylu trochu ničili.

Seven Sisters

Do Eastbourne vedie trať zčasti po pobreží, takže to bola vyhliadková jazda. K útesom sa podľa internetov chodí z East Deanu, tak som si teda kúpila jeden lístok tam. Akurát hlúpej Európanke nikto nepovedal, že zastávky sú na znamenie, tak som to presrala a šoférka ma vyhodila o pár kilometrov uprostred ničoho. Ale vlastne veľmi premyslene, v Seven Sisters parku. Proste som sa ocitla na druhej strane útesov. K moru od zastávky to bolo asi 15-20 minút cez ohrady s ovcami a kravami (kravy v ceste som v jednom momente radšej obišla cez inú ohradu). Od mora som to dala skratkou rovno hore na útes, čo bolo asi to najkrajšie miesto, aké som kedy videla – kilometre dookola nič len strmý pád do mora alebo lúky na ktorých sa pásli ovce (a vy ste s ovcami v ich ohrade). A to ticho.

IMG_5405.jpg IMG_5401.jpg

Tabuľa dole hovorila, že po pobreží je to tri hodiny do East Deanu (preboha kto by šiel tri hodiny po pobreží ktoré sa s prílivom stráca), a kežde už bolo neskoro, nechcela som testovať či to stihnem za polovicu po útese do zotmenia. Ale tá cesta po lúkach bola viac než lákavá. Tým pádom sa Beachy Head a Seven Sisters zapisujú do môjho zoznamu a nabudúce to celé prejdem. A snáď aj s M.

IMG_5434.jpg IMG_5427.jpg

Som veľmi rada, že som vypadla z Londýna, aj keď len na tie dva dni. Krajina okolo Londýna je niečo ako krajšie Česko – veľa roviny, no polia sú menšie a často ohraničené živým plotom, stromami alebo proste zeleňou, viacej kopčekov a hlavne viacej pasienkov s ovcami či koňmi. Žiadna intenzívna zelená po vzore filmov Rosamunde Pilcher sa síce nekonala kvôli šedosti neskorej zimy, no aj tak sa mi to tam veľmi páčilo.

IMG_5453.jpg IMG_5447.jpg

A tiež dobre vedieť, že nejak dokážem prežiť v ľudskej divočine aj bez auta – vlastne okolo Londýna to nie je vôbec problém, pretože vlaková sieť je viac než skvelá.

Deň 5

Greenwich

Posledný deň som už mlela z posledného, nohy nejak neposlúchali, takže som sa už o tretej pobrala na hotel.

Chcela som vidieť Greenwich, keďže naposledy sme tam neboli. Z centra vedie na druhú stranu Temže zelená DLR linka. Cesta nadzemným vlakom mi pripomínala futuristické mesto z Dreamfall – Dog Island a Canary Wharf sú betónové džungle plné mrakodrapov, a zeleň tvorili často palmy. Odporúčam vystúpiť na zastávke Cutter Sark, nie Greenwich. Cutter Sark je kúsok od hlavného vstupu a hlavne na park odkazuje kopec značiek. Ja som vystúpila na Greenwichi a musela som konzultovať mapu.

IMG_5464.jpg IMG_5461.jpg

Z najvyššieho bodu parku, observatória, je perfektný výhľad na celý Londýn, a prvý deň konečne svietilo slnko a oteplilo sa, takže skvelé načasovanie na oddych, motanie sa a vysedávanie na lavičkách.

IMG_5481.jpg

Mimochodom, Cutter Sark je tiež meno obrovskej galéry, ktorú vidno z parku a nachádza sa kúsok od hlavného vchodu.

All Hallows

V rámci povinných Londýnskych zastáviek by som nemohla vynechať All Hallows by the Tower – kostolík z najranejšieho stredoveku, s veľmi bohatou históriou, zašitý kúsok od Toweru pri administratívnej budove (kontrasty starého a nového sú tu fascinujúce). Zadarmo sa dá prezrieť aj podzemie s múzeom – Undercroft Museum – kde sa nachádzajú zvyšky rímskeho chodníka a artefakty z rôznych období existencie tohto miesta.

IMG_5530.jpg IMG_5503.jpg IMG_5491.jpg IMG_5483.jpg

Na záver dňa prechádzka v St. James parku k Buckinghamu, kde mi asi prvý krát vypovedali nohy a nejak som sa teda doplazila na hotel.

Deň 6

Do Londýna snáď už nikdy nepôjdem. V rámci OCD aktivít by som totiž musela navštíviť každé jedno miesto znovu a tým pádom by som nemala čas na nič nové. Týždeň bol tak akurát na skombinovanie mesta a vidieka. Konečne sa mi podarilo uzrieť aj kúsok inej Británie než jej hlavné mesto, a o to viac ma teraz bude lákať ísť sem na poriadny roadtrip.

Minulý rok som zhruba o takomto čase cestovala okolo Izraela. Tento rok opäť šesť dní, tentokrát v Británii. Ešte raz, a môžem to nazvať marcovou tradíciou.

Fotky sú klasicky k dispozícii na gplus.

Pošli ďalej
  • 2
    Shares
  • 2
    Shares

2 comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *