Rozlúčka so slobodou? Dámy pripravte sa na Pálavské vinobranie

[Total: 0   Average: 0/5]

Tento rok sa veľa vecí plánovať nedalo, no jednu cestu som predsa len naplánovať tento rok musela. Automaticky to vyplynulo z mojho titulu svedka, a tak som dostala za úlohu zorganizovať rozlúčku so slobodou pre najlepšiu kamarátku. Ani keby sme chceli, v čase “korony” to vôbec nebolo možné. 

Kam ísť na rozlúčku so slobodou? Keď som zadala túto otázku vševedkovi menom Google, žiadny prevratný “návod na použitie” som tam nenašla. Áno, bolo by skvelé, keby niekto vypíše podrobný itinerár, však? Takže snáď tento článok niekomu v budúcnosti pomôže. 

Nakoľko kamarátka býva za hranicami v Brne a má rada víno, voľba bola takmer hneď jasná – vinárska oblasť Pálava. Žiadne prevratné prekvapenia, rozprávali sme sa o tom už dávno predtým. Podrobnosti však vopred žiadne nevedela. 

Nakoľko tento rok 2020 bol plný prekvapení, prekvapená som bola aj ja, keď som začala septembrovú rozlúčku plánovať počas leta. Dátum sme síce mali stanovený dlhšie, úprimne povedané nejako som sa s tým neponáhľala. Zostala som však nemilo prekvapená, keď som mala problém nájsť ubytovanie v Mikulove pre skupinku 9 dievčat. Ponuka by aj bola, no ceny sa nejako začali vzďaľovať našim peňaženkám. 

TIP: September je skvelý čas na návštevu vinohradov. Netreba však zabúdať na vinobrania. Ak je práve vinobranie a s ním spojené slávnosti Vašim cieľom, ubytovanie treba rezervovať v dostatočnom časovom predstihu. V júli už môže byť neskoro. 

Ja som si uvedomila až po rezervácii ubytovania, že v danom dátume sa má konať Pálavské vinobranie. Plánované boli koncerty, stánky s vínom, zábava na námestí. Vďaka corone však bolo všetko zrušené. Mesiac pred rozlúčkou sme už aj my začínali pochybovať, či sa v septembri ešte za hranice v pohode dostaneme, respektíve či sa bez povinnej karantény dostaneme domov. Keby sme to plánovali o týždeň neskôr, už by sme to nestihli. 

Nakoniec sme sa mali stretnúť 3 autá a každé išlo z iného smeru. Stretávku som naplánovala uprostred viníc na vyhliadke Kobylí vrch. Vyhliadka má tvar kruhovej rampy a citlivo tak vstupuje nad vinárske okolie. Naviac práve kruh predstavuje životný cyklus prírody. Vďaka naklonenej rovine je táto vyhliadka prístupná aj pre tých, ktorý sa na bežné rozhľadne kvôli schodom nedostanú. Z najvyššieho bodu je vidno Pálavu, Lednicko-valtický areál, Malé Karpaty, a pri skvelej viditeľnosti dokonca vrcholky rakúskych Álp. 

Čas obeda, spontánne rozhodnutia a tipy navigácie nás poslali na obed do “Šlechtitelky” alebo reštaurácie v Penzióne André. Toto miesto nám v dobrom vyrazilo dych. Nakoľko moje srdce tento rok môže len tíško pišťať po zahraničnej dovolenke – síce v podstate aj CZ sa ráta ako zahraničie, na tomto mieste sme sa cítili ako v Toskánsku. Na malú chvíľu som zaváhala, či je to v našej finančnej úrovni, no to len u nás je všetko zbytočne predražené. Síce mi nedá nespomenúť, že nám zabudli povedať, že karlovarský knedlík už došiel a bez upozornenia nám naservírovali obyčajnú knedľu, toto miesto určite stojí za návštevu. My sme síce nevideli ani zďaleka všetko, následne sme však dostali odporúčania na prechádzku po areáli. 

TIP: Nachádza sa tu naozaj veľa rozhľadní. Kúsok od reštaurácie napr.: Rozhledna Slunečná, ďalej Rozhledna Kraví Hora, Maják, Dalibor, či Hustopeče. 

Jedna vec je si to všetko naplánovať, a druhá je realita, kde ten čas zrazu nejako extrémne rýchlo ubieha. Kým budúcu nevestu sme vyhnali na nákup obživy na plánovaný piknik, vyzdobili sme izbu balónmi a konfetami, aby chyžné mohli ešte aspoň týždeň nadávať, že to museli upratovať, naliali šampanské do pohárov a dozdobili cukrovou vatou…pravá babská žúrka.

Krátke zhrnutie večera: piknik sme nestihli, v centre Mikulova sme si dali už len večeru v reštaurácii kuchára Marcela Ihnačáka, ochutnali oranžové víno z pivníc hotela v ktorom sme boli ubytované a popolušky išli hotové o polnoci spať. 

Bohužiaľ náladu nám pokazili predbežné úvahy na tému zákaz hromadných podujatí a svadieb..

Nasledujúci deň (sobotu) sme mali presne naplánovanú. Našťastie nie mnou, ale skvelým párom z Wine tours Moravia, ktorí sprostredkúvajú zážitkové cesty regiónom. Páči sa Vám predstava, že sa Vám niekto stará o program, aj s priateľským výkladom od 10:00 do 18:00, a Vašou jedinou úlohou je vypiť práve naliaty pohár vína? Ak je tvoja odpoveď áno určite čítaj ďalej. 

S Aničkou Havlíčkovou sme si vymenili zopár e-mailov a všetko bolo dohodnuté. Z hotela nás minivanom prišla vyzdvihnúť presne o 10:00. Zaplnili sme celé auto, čo bolo super, lebo z toho išiel pocit, že je to čisto iba pre nás. Síce na celý deň sa k nám pridal ešte jej priateľ so skpinkou, vôbec nám to nevadilo. Skôr to mohlo vadiť im, keď slepičinec potreboval pod chvíľou navštíviť toalety…

O pár minút sme stáli v strede viníc s výhľadom na celý Mikulov, vyfasovali sme skleničku na šnúrke, ktorú sme si zavesili na krk a testovali prvú vzorku vína. Skvelý začiatok dňa by som povedala (teda aspoň pre tých, čo to deň vopred s pitím neprehnali). 

Ďalej sme pokračovali do malej dedinky Klentnice (kde mimochodom moja sestra našla dočasný domov a vysunuté pracovisko na home office počas korony). Prekonali sme niekoľko metrov prevýšenia a dostali sa na zrúcaninu hradu Sirotčí Hrádek. Tu sme otvorili druhú lahvinku a kochali sa okolitými výhľadmi. Ja som z vrchu hľadala, kde asi býva sestra – ktorá sa práve škrabala niekde po skalách v Rakúsku. 

Nasledovala demonštrácia výroby šampanského metódou Champagne. Naša budúca nevesta dostala za úlohu otvoriť fľašu šabľou – z francúzskeho slova sabrage. Ide o to aby dotyčný šabľou presne lemoval hrdlo fľašky a následne ho elegantne oddelil. Kamoška prekonala naše aj jej vlastné očakávania a šampanské otvorila silou mysle. Štupel bol tak natlakovaný, že keď z neho pustila prst hneď vystrelil. Preto je dobré jeden prst vždy držať na štupli keď otvárate fľašu šampanského. 

V čase obeda sme rozložili deky pri auto, ktoré nám vytvorilo tieň a hodovanie mohlo začať. Tu už sme sa pomaly začali strácať koľko sme toho vlastne vypili a vychutnávali sme si lahodné domáce paštéty, klobásky, syry, škvarky, okurky, či slivkový koláč… V obkolesení vinohradmi, romantika jak vyšitá. 

Nerada by som preskočila rovno na zavŕšenie tejto úžasnej cesty, ale naozaj toho bolo počas dňa toľko, že aj keď som chvíľami rozmýšľala, že by bolo dobré robiť si poznámky, povedala som si, že lepšie bude, ak si ten deň jednoducho vychutnám. Zastávku sme mali ešte v jednom vinárstve s krásnym výhľadom, a okružnou jazdou po širokom okolí Mikulova. Fakt skvelý program, nikto nás nenaháňal, čistá pohodička. 

Krásny deň sme zakončili v súkromenj pivničke v Březí u Mikulova na degustácii niekoľkých lahvinek. Výber bol naozaj bohatý a chutný. Okrem vína sme dali aj burčák a nejaké silnejšie destiláty a tu nám s obsahom cukru pekne povedané stúpalo do hlavy. Exkurzia zakončená nekontrolovaným smiechom, vďaka ktorému sme si zaspomínali na staré dobré časy. 

TIP: Mikulov a jeho okolie je určite skvelé miesto, či už na rozlúčku so slobodou, alebo babskú jazdu. V samotnom Mikulove je toho dosť, čo stojí za to vidieť. Neďaleko sa nachádzajú aj známe Lednice. A aktívny ľudia si prídu na svoje určite na bicykli..ale to už nechám na sestru nech o tom napíše niečo viac.

Veľká vďaka našej sprievodkyni Aničke, že na nás počkala pred hotelom kým sme sa rýchlo prezliekli a hodila nás do mesta, čo najbližšie pod Svatý kopeček. Nakoniec sme sa cez kalváriu vyštverali takmer pod vrchol a s bublinkami si vychutnalii západ slnka nad Mikulovom. Tak aj ten náš plánovaný piknik nám predsa vyšiel. 

Po zlikvidovaní aj posledných bubliniek sme sa zošuchli do mesta a zavŕšili večer na námestí v Mikulove pri cimbalovej muzike. Všetci naokolo už mali v sebe značné promile, ale aj tak sa mi najviac páčilo s akou gráciou a noblesou sa všetci kymácali zo strany na stranu so sklenenými pohármi v ruke.

TIP: Mikulov a jeho okolie je určite skvelé miesto, či už na rozlúčku so slobodou, alebo babskú jazdu. V samotnom Mikulove je toho dosť, čo stojí za to vidieť. Neďaleko sa nachádzajú aj známe Lednice. A aktívny ľudia si prídu na svoje určite na bicykli..ale to už nechám na sestru nech o tom napíše niečo viac.

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *