Vianoce v Tatrách. Prvá dovolenka so psom

[Total: 1   Average: 5/5]

Minulý rok sme strávili Vianoce so sestrou na lyžovačke v Rakúsku. Rok predtým sme sa počas Vianoc a na Štedrý deň pracovne ocitli v Paríži. Keď sa tento rok s minimálnymi cestovateľskými zážitkami blížil ku koncu, začali sme rozmýšľať ako budú vyzerať naše prvé spoločné Vianoce v novom dome. Po pár minútach sme sa na seba so smiechom pozreli a uznali, že najlepšie bude, keď sa zbalíme a vypadneme na hory. Možno niekomu príde divné, že si napríklad nekupujeme darčeky – naozaj málokedy a skôr spontánne. Ale pre nás je najväčší darček, keď môžeme niekam ísť. Napríklad sme mali tradíciu každý rok ísť na vianočné trhy do iného mesta v inom štáte.

Tento rok nám pribudol nový parťák na cestovanie – fenka labradora Brownie. Má rada hory, miluje lietať hore dole po lese a je to neskutočný maznák. Najlepšie je v tejto desnej dobe, ako dokáže hociktorému okoloidúcemu vyčariť úsmev na tvári a to je úplne najviac. V januári bude mať rok, miluje cestu autom, lebo vie, že na jej konci ju čaká vždy nová destinácia. Výber ubytovania sa nám preto celkom zúžil. Podmienkou bola aj polpenzia. Dovolenka je predsa o oddychu, nie to ešte aby som si musela variť. Nakoniec som ešte začiatkom decembra rezervovala bungalovy hotela Fis na Štrbskom plese. 

Náš domáci miláčik

Celý rok človek tŕpol, či bude mať robotu (práca v cestovnom ruchu v tejto dobe nie je zrovna výhra) a keď sa konečne teší na vytúžené 2 týždne voľna bez premýšľania o tom, čo bude a ako bude, vláda si na poslednú chvíľu vymyslí nové opatrenia. Našťastie sme sa na antigénové testovanie stihli prihlásiť vopred a deň pred odchodom do Vysokých Tatier spokojne mávali negatívnymi výsledkami. 

Síce nás nečakalo prívetivé počasie, stále som sa smiala, že mohlo aj liať a vždy lepšie v takomto počasí v Tatrách, ako v Prievidzi, no nie? Ešte pred ubytovaním sme sa prešli cez Hrebienok po Rainierovu útulňu. Dali by sme aj viac, ale aj tak sme k autu došli celkom mokrí. 

Niekde medzi oblakmi na Hrebienku

V hoteli nás recepčná privítala, vypýtala si potvrdenie o absolvovaní testovania a vysvetlila, ako fungujú raňajky, večere, a že si máme vybrať, čo by sme chceli jesť na nasledujúci Štedrý večer. Upozornila nás, že bungalovy majú turistický štýl ubytovania, čo sme samozrejme vopred vedeli. Pri pohľade na nášho mokrého psa, ktorý sa s chuťou váľal po koberci na recepcii prehodila, že veď so psíkom nám to isto bude stačiť. A áno, presne preto, som si aj vybrala ubytovanie v bungalove. Bola to naša prvá dovolenka so psom, a netušila som, ako sa bude správať.

Bungalovy sú lacnejšie ako hotelová izba, no za to ponúkajú obrovský priestor. Bungalov má samostatnú vstupnú chodbičku – tu sme ustlali psíkovi – veď aj doma je na chodbe (ak nie je vonku v búde), obrovskú obývačku s posteľou, lavicou a stoličkami so stolíkom, televízor, samostatnú spálňu a samostatnú kúpeľňu. Nečakala som nič, ale bola som milo prekvapená. Všade čisto. Z čoho sme doslova odpadli bola miska pre psíka v ktorej bola kostička na privítanie, uteráčik na labky, sáčok na hovienka a inštruktážne papiere k tomu, ako fungovať v hoteli so psíkom. Brownie bola najviac šťastná, že môže byť nonstop s nami, nakoľko nám vnútri po dome moc nebehá. 

Set up pre psíka

Raňajky síce boli formou bufetových stolov, obslúžili nás však čašníci, ktorí nám jedlo aj nápoje zabalili do jednorazových obalov. Dopriali nám toho toľko, že sme si v pohode spravili aj obložený rožok na výlet počas dňa. Na večeru bola na výber polievka, niekoľko druhov hlavných jedál aj zákusok. 

Tatry zívali prázdnotou. Čašník nám pri raňajkách povedal, že hotel Fis je jediný otvorený hotel počas Vianoc na Štrbskom plese. Inak fungovali už len nejaké samostatné apartmány. A bolo to vidieť aj v horách. Na Štedrý deň sme sa vybrali na Popradské pleso. Síce ráno bolo celkom pekne, kým sme sa vyhrabali opäť začalo smokliť. Počasie nám opäť neprialo, ale po chodníku zo Štrbského plesa na Popradské sme stretli len jediného človeka, a to ešte na jeho samotnom začiatku. Asi sa bol tiež ráno len prebehnúť so psom.  Naspäť sme to dali po asfatlke smer TEŽ – tu už sme stretli viacero ľudí. 

Popradské pleso

Poobede sme oddychovali pred telkou a pred štedrou večerou sme šli venčiť hafana okolo Štrbského plesa. Každý rok si želám na Vianoce len jedno – sneh. A vyšlo to. Kým sme my odpočívali po usmoklenej túre k večeru začalo konečne snežiť. Viete si predstaviť väčšiu romantiku ako večernú prechádzku po vrźgajúcom snehu okolo Štrbského plesa?

Medzitým nám v izbe prestreli slávnostný stôl a my sme si len vyzdvihli našu zabalenú večeru. Za normálnych okolností by boli Tatry plné turistov aj počas Vianoc. Najskôr kvôli predstave, že táto sviatočná večera nebude taká honosná, ako by za normálu bola, nikto nemal chuť cestovať. To len my, minimalisti, ktorým to bolo v podstate jedno, sme si to užili na 1000000%. Na stole nás čakali oblátky s medom a cesnakom, plná misa ovocia a orieškov, prípitok a tanier s vianočnými koláčikmi. Obaly na jedlo sme otvárali ako vianočné darčeky. Najprv lososový tatarák – mega mňaam to by som ani doma nemala, hubovú kyslú polievku a kapustnicu, hlavný chod nebola ryba – to sme si povedali, že si dáme doma s rodičmi .. a ako zákusok sacherova torta. Nakoniec bolo jedlo na izbe pre nás najväčšou výhodou – boli sme len sami dvaja a v pozadí nám v telke išla Perimbaba. A od hotela sme obaja dostali vianočný darček. 

Prestretý stôl k štedrovečernej večeri

Nasledujúce ráno – prvý sviatok vianočný – som už o siedmej vybehla na rannú prechádzku so psom opäť okolo Štrbského plesa. Nikde nikoho. Nestretli sme ani živú dušu. Nádhera. Hmla z doliny sa pomaly začala dvíhať a zahaľovať opačný breh. Po raňajkách sme sa rozhodli, že si predĺžime pobyt ešte o jednu noc. Vonku sa konečne črtal pekný deň a my sme sa domov neponáhľali. Recepčná nám vyšla v ústrety a síce sa mal po nás niekto ubytovať, presunula ich  inam, a vysvetlila, že nakoľko máme už 72 hodín od výsledkov našich antigénových testov, budeme musieť ísť na ďalšie testovanie. Vypísala nám formulár a povedala, že od 13tej do 17tej sa môžeme ísť bezplatne otestovať. Ešte predtým sme sa vydali na nenáročnú túru priamo od hotela na vodopád Skok. 

Pes Vás naučí skoro vstávať a mať úplne iný pohľad na svet

Po návrate z túry sme zistili, že priaznivé počasie so sebou do Tatier prinieslo aj davy návštevníkov. V rade na testy našťastie pred nami stálo do 10 ľudí. Keď sme dostali obálky s dvoma pozitívnymi výsledkami ostali sme stáť ako obarení. Recepčnú sme očividne prekvapili natoľko, že musela zavolať vedúcu, lebo s takouto situáciou tiež nerátala. Horúce slzy mi stekali obrovskou rýchlosťou po lícach, a predstava idylickej dovolenky sa v sekunde rozpadla. Našťastie mi nenaúčtovali noc navyše, i keď sme im do 16tej hodiny držali obsadenú izbu. Neostávalo nám však nič iné, iba rýchlo všetko zbaliť a ísť domov. Do karantény. 

Obaja sme v pohode, nemáme žiadne príznaky. Na pretestovanie PCR testami sme sa nakoniec neobjednali, aby sme si náhodou nepredĺžili karanténu. Nikto však nevysvetlí tomu psovi, prečo sme celý deň doma, a nesadneme do auta a nejdeme na výlet 🙁 

Tipy pre Vás

  • Informujte sa vopred, či hotel, ktorý ste si vybrali funguje
  • Využívajte priamu rezerváciu
  • Informujte sa vopred o storno podmienkach
  • Ak sa musíte dať otestovať, urobte tak už v mieste svojho bydliska. My sme sa dali testovať doma, a našťastie sme si mohli užiť aspoň pár dní dovolenky
  • Dodržiavajte všetky nariadenia, lebo test môže byť one time negatívny a next time pozitívny
  • Každým svojim pobytom podporíte ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu. Ďakujeme!

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *