Káhira vďaka dvom útokom na Koptov a výnimočnému stavu v posledných mesiacoch (a možno aj rokoch) nie je zrovna vyhľadávaným miestom turistov. Médiá a niektorí ľudia to zrovna nezlepšujú, no i napriek všetkému nemôžem povedať, že by som počas svojej návštevy pociťovala nejakú hrôzu. Práve naopak.
Cesta do Káhiry je pomerne jednoduchá a krátka, a nevyužiť možnosť odskočiť si trebárs len na predĺžený víkend do exotiky by bol hriech. Pár tipov ako “prežiť” v tejto krajine prinášam v nasledujúcom článku. Ako sa vyrovnať s vlastnými démonmi, strachmi a predsudkami už musíte zvládnuť sami 🙂
Víza do Egypta
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-5HMxB9JA5CU/WQzebiedWuI/AAAAAAAAT7E/LSM1qXnqV7Yyp_za5k0gPmQu_NLX_89-ACCo/s144-o/IMG_1353.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6427029940126700737?authkey=0zQMy0ZkRPI#6416748133788506850″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_1353.JPG” image_size=”4032×3024″ ]Egyptské víza sú easy – v lietadle vyplníte formulár, na letisku kúpite kolok a obdržíte pečiatku.
Víza boli jednoduchšie než som čakala. V lietadle sme dostali na vyplnenie papierik (tie nájdete aj priamo na letisku), kde sme zadali údaje o tom, kam ideme, odkiaľ sme, číslo pasu a pod. Na letisku sme si v prvej zmenárni za 50USD kúpili kolok a pri ďalšom okienku nám kolok nalepil úradník i s pečiatkou do pasu. Nakoniec sme nepotrebovali ani fotku. Všetko.
Ľudia
Kopec z tých, ktorí už Egypt navštívili, no pohybovali sa primárne po turistických lokalitách si z Egypta odnesie hrôzostrašné storky o zdierajúcich obchodníkoch obťažujúcich viac než ovady, snažiacich sa z vás tak či onak vymámiť peniaze. Áno, to je pravda, ALE…
Nielen okolo pyramíd si vskutku môžete uhnať psychické zrútenie ak nemáte buď dosť veľa peňazí na rozhadzovanie alebo dostatočne silnú vôľu otočiť sa a odísť. Či už je to voda, arafatky, jazda na koni, jazda na ťave (common my dear, they don’t like you… :’-( ), sprevádzanie, najlepší papyrus, najkrajší výhľad, najlepšie fotky…. najlepšie je tvrdo zjednávať a dohodnúť sa vopred (viac o zjednávaní nižšie) alebo sa obrniť a odkráčať. Maximálna výhoda je ak vôbec nerozumiete po anglicky 🙂
Ale to je jedna strana. Keď dotyčný zistí, že s vami obchod nespraví, buď to teda tiež vzdá alebo zistíte, že sa s ním dá viesť normálny rozhovor.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-b0Rbzsmn1D4/WRSnujOkPFI/AAAAAAAAUcc/70P9WekM3VY6MO2wIvmWDHQ87ByjeLACgCCo/s144-o/IMG_8999.jpg” href=”https://lh3.googleusercontent.com/Tjkqfd1an5JnQUgpBkT10SZfWCeiU2_wdImJTiTj0n65wOJ6bChgQSXmcGWTGw-bfULggU36NBJoQm9tpwePn6g-SiHs5JcVM1cMMEZlr7LgnXLeMDDwwHqBybCHpOG8JVuNZ7S7ZVWvkVJq3XxLizD1Vr05crz7KAKGAymY-y1wpUY_WvXt4SN2WLBy_5bmclghjItVaTSpBEnBOv7O9N8mbmfYfDPwuT1efkLRuK1rWk5haXgwdAdTBmnAtoWE0_ExPyHFFPHyAAwLQVm278-ejQhcW2pf1lFI9M5H2A2V9381jo2e4AkL290BsganwHFGNRk7N7bahK1I9aY3__960M1yXtwvIyeC46yHBjvz63Ouw3KlGEh5XiKFB6dqIhzFEcYjpi_paxpefBcFgUgLxWvnS7o5TexBU5YhtSabzRLATHTco5nZxEa3kbgapeq7M0qGDPkAsfqVt742jx2WiYVp3TMmC7JiDBB_5cdlQex8KOLvolxYbHmimPnafx5odjpO60-n1yXwlF1pXqhP1h5hpN6X9UYRYTA6r7A=s16383-w1000″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_8999.jpg” image_size=”800×600″ ]Aj pri pyramídach, ktoré su mekkou dotieravých obchodníkov, sa dalo s kdekým nezáväzne pobaviť. Stačilo dať jasne najavo, že neutratíte ani penny.
Každopádne, keď opustíte miesta, kde toto je proste spôsob ako z ľahko dostupných turistov vytĺcť čo sa dá, zistíte, že v Káhire žijú ľudia ako kdekoľvek inde. Mladí, starí, odmeraní, komunikatívni, chudobní, bohatí. Toto pekne zhrnula staršia teta z Alexandrie, ktorá nám v lietadle rozprávala o svojich vilách na pobreží v Alexandrii a v Káhire a ako pol života prežila v Štokholme: “Vždy sa všade nájdu zlí ľudia. Aj chudoba. Všade žijú bohatí aj chudobní. Nemôžem za to, že som sa narodila v bohatej rodine.”
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-Qjp2LmlXNRo/WTMOEClHHHI/AAAAAAAAVH4/xHOHkkbMtO4wUS9h5jFf03hXwDhigIm_QCCo/s144-o/IMG_0242.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6427498209765794849?authkey=46GsbofvtDg#6427496555762621554″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0242.JPG” image_size=”3024×4032″ ]“Nebojte sa, nepozerám sa čo píšete, aj tak nič nevidím.” Teta mala šedý zákal alebo niečo a tiež zjavne nerozumela po slovensky, takže pohoda.
Tým samozrejme nechcem povedať, že ľudia nemôžu ovplyvniť svoj defaultný status, práve naopak. To aký človek je neurčuje jeho background, ale to ako veľmi sa snaží s tým niečo robiť.
Takže späť k tomu čo som chcela. Ľudia v Káhire sú otvorení a dobrosrdeční a paradoxne čím viac sa vzďaľujete davom turistov, tým viac na vás nazerajú ako na bežného človeka (=ignorujú vás) aj napriek tomu, že nemáte na hlave hidžáb a vyzeráte ako kompletný exot. Za náš veľmi krátky pobyt sa nám hneď niekoľkokrát stalo, že nám náhodný človek buď poradil s cestou alebo nás zastavil a len tak nám ukázal kde naokolo sú zaujímavé miesta, kam sa máme ísť pozrieť (takto sme našli napríklad tancujúcich dervišov a dostali sa do kráľovskej hrobky), keď som si v zašlej uličke v noci kupovala chleba a típek mi nerozumel, tak namiesto toho aby mi zobral bankovku, vzal si len asi presne tie tri koruny, ktoré potreboval, k múzeu nás zviezla úplne náhodná okoloidúca žena, a množstvo ďalších situácií. Takže z tohto smeru na arabské krajiny i naďalej nedám dopustiť.
Bezpečnosť
No a toto všetko ma privádza k bezpečnosti v Káhire. Aj tu, rovnako ako inde vo svete platí, že nie je odveci riadiť sa zdravým rozumom. Miesta v Káhire, ktoré sme navštívili mi prišli pomerne bezpečné, ale je pravda, že niektoré by som v noci asi vynechala. Na citadele sme stretli Dána, ktorý nám hovoril, že ho v noci na ulici niekto zastavil a odporučil mu, aby sa tam radšej veľmi nezdržoval, takže ideálne riadiť kombináciou rozmumu, odporúčaní a nejakého toho vnútorného pocitu.
Do hotelov, nákupných centier, múzeí a iných dôležitých budovov vždy prechádzate cez detektor kovov, náš hotel dokonca každý náš taxík prezrel zospodu zrkadlom a nechal preskenovať aj vlčiakom (nieže by na to nebolo už po bláznivej jazde mestom trochu neskoro).
Teroristi a podobné skupinky? Tí sa v Európe odpaľujú snáď častejšie než tu, takže z toho by som si nejakú zvlášť ťažkú hlavu nerobila. Šanca, že zomriem je u mňa vyššia v Alpách, kde sa mi na skale šmykne noha, než tu.
My sme sa do Egypta sme sa vybrali tri týždne po teroristickom útoku v Alexandrii (dva týždne na to sa udial ďalší), počas prebiehajúceho výnimočného stavu. A aj po tomto výlete ale musím znovu konštatovať, že všade sa nájdu čierne ovce a je úplne jedno či je to Slovensko alebo Egypt, či niekto verí v obnaženú postavu na kríži alebo sedemdesiat panien čakajúcich v nebi.
S M. sme sa prechádzali turistickými i neturistickými časťami Káhiry a nemali sme žiaden negatívny zážitok typu slovných alebo iných útokov. Dokonca som sa v neturistických častiach Káhiry cítila medzi domácimi oveľa príjemnejšie než na turistických lokalitách, kde každú chvíľu otravoval nejaký predajca (samozrejme, je fajn aspoň trochu rešpektovať kultúru a zahaliť si napríklad holé plecia).
Dokonca sa nám jedno ráno stalo, že sme vyšli z druhej strany hotela a čakajúc na taxík sa pred nami zrazu zastavilo auto, spoza okienka ktorého sa teta v hidžábe pýtala čo hľadáme. Keď sme jej povedali, že si odchytávame taxík do Egyptského múzea, ponúkla sa, že nás zvezie. Mkej, určite nastúpime.
Jasné, že sme nastúpili. Ani neviem prečo. Už sa mi druhý krát stalo, že som ďaleko od domoviny šla do niečoho čo zjavne nebolo vôbec legit, proste proti rozumu. Keď už sme sedeli v aute, utešovala som sa, do múzea je to kúsok a celú cestu ideme v zápche, takže prinajhoršom vyskočíme. Nebola veľmi zhovorčivá, tak sme dali len základný small talk. Napokon zastavila pred múzeom a ja ešte stále v pomykove som jej posúvala 50 libier ako minimálny symbol vďaky, ktorý jej môžem prejaviť. Trvala na tom, že si ich nevezme, tak sme sa jej napokon po desiaty krát poďakovali za super experience a šli si svojimi cestami. Proste zážitok, ktorý sme ešte chvíľu procesovali. Toto by sa asi v Česku nestalo.
Takže snažte sa potlačiť prílišnú paranoju a výlet si určite užijete. No a každých okolností je fajn pred vycestovaním skontrolovať svoju destináciu a akuálne výstrahy v nej na stránkach Ministerstva zahraničných vecí a riadiť sa primerane odporúčaniam.
Oblečenie
Káhira je “prekvapivo” prevažne islamské mesto. Hoci v turistických oblastiach sú celkom bežné ženy v kraťasoch a tričku na ramienka, trošku úcty možno nie je odveci. Keď sa budete pohybovať v starom centre Káhiry, sem tam síce stretnete niekoho v krátkych rukávoch, no je to skôr výnimka. A hoci sa mi nestalo, že by na mňa smerovali zlovestné pohľady alebo ma niekto začal kameňovať, v záplave hidžábov som si rýchlo uvedomila ako vytŕčam a nosila na pleciach prehodenú aspoň šatku. Proste pre príjemnejší pocit a preto, lebo som v moslimskej krajine a môžem sa takto aspoň trochu priblížiť jej kultúre a zvyklostiam. Nakoniec väčší záujem vyvolával skôr M. turistického vzozrenia s blonďatými vlasmi.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-zNh8gYy4h1c/WQ4kI2xS56I/AAAAAAAAUCw/HONicsPAxy4spVzsgE1YjDXbzW4sIxKowCCo/s144-o/IMG_1417.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6427029940126700737?authkey=0zQMy0ZkRPI#6417106253609363362″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_1417.JPG” image_size=”4032×3024″ ]Ženy bez hidžábu som videla len veľmi sporadicky. Hoci nie je vyžadovaný, proti “blbému pocitu” a nejakým tým splynutím s kultúrou odporúčam dlhšie rukávy. V krátkych vás samozrejme nevpustia do mešít.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-SFiRzc6U31Q/WQ8yn83OCzI/AAAAAAAAUH0/z-0DVoKVESg0u51XjKlaTsuI5KCQIbn_gCCo/s144-o/IMG_0224.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6427029940126700737?authkey=0zQMy0ZkRPI#6417403655960267570″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0224.JPG” image_size=”4032×3024″ ]V dlhých rukávoch je samozrejme mimo zimy Európanovi príliš teplo, takže multifunčnú šatku vždy so sebou!
Takže ženy, dlhé nohavice a na vrch aspoň pašmínu – o dôvod viac oplieskať na trhu peniaze.
Chlapi sa obdobne vyskytovali prevažne v dlhých nohaviciach, ale kraťasov sa medzi nimi vyskytovalo asi o 99percent viac než u žien.
Mena
Platiť sa dá väčšinou americkými dolármi a egyptskou librou. Egyptská libra sa ale nesmie vyvážať, takže ideálne je vopred si vo východiskovej krajine zameniť nejaké doláre. Nakoľko žijeme v Česku, na letisku sme si potom zamenili väčšinu dolárov za libru, pretože kurz k Českej korune vychádzal cca jedna ku jednej, čo znamenalo ľahšie počítanie. Nechali sme si pár dolárov pre každý prípad, ale všetky sme si ich nakoniec odniesli domov.
Odporúčam mať cash, veľa cashu, obzvlášť ak sa plánujete pohybovať mimo hotelového rezortu prípadne nakupovať mimo kamenných obchodov. Kopu menších bankoviek potom oceníte pri jazdách taxíkmi, kedy nemusíte riešiť vydávanie.
Otváracie hodiny pamiatok a múzeí
Nenechajte sa pomýliť internetom tak ako my – všetky pamiatky a múzeá v Káhire a okolí zatvárajú o štvrtej, nie neskôr. Jeden večer sme sa vybrali do Egyptského múzea, ktoré malo zatvárať o siedmej a lobbyguy nás otočil s tým, že ideme neskoro. Takže si dobre naplánujte deň, aby ste videli všetko čo chcete.
Neskôr ma napadlo, či to nebolo len kvôli výnimočnému stavu, ale nedohľadala som k tomu žiadne ďalšie informácie. Ak viete, tak mi dajte vedieť.
Zjednávanie a bakšiš
Zjednávanie je jednou z tradičných foriem obchodu v arabských svetoch.
Nezjednáva sa všade a všetko. Nezjednáva sa v potravinách a prekvapivo sa dokonca nezjednáva ani na niektorých trhoch. Nezjednáva sa o vstupenky. Nezjednáva sa o vodu a potraviny za päť korún. Niektoré ceny sú tak nízke, že môžu spustiť program súcitu a zjednávať sa o ešte nižšie vám bude blbé. Ono to už aj tak do dosť veľkého chaosu prinesie ešte viac neistoty, ale veď vy sa s tým nejak nakoniec popasujete 🙂
Ak navštívite najznámejší káhirský trh Khan al-Khalili, zjednávanie si tam určite vyskúšate. Rovnako aj v taxíkoch, prípadne ťavách a konských povozoch.
Zjednávajte kľudne o cenu o polovicu nižšiu než pôvodnú predajcom navrhovanú a okolo nej sa pohybujte. Ak začnete ešte nižšie, spravíte si rezervu a pomaly sa môžete hravou formou prepracovať k tej polovici. Na trhu si prihoďte ešte jednu vec navyše a zjednajte množstevnú zľavu.
Ak ste s cenou (ktorá bude pre Európana v každom prípade smiešna) aj tak nespokojní, kľudne odíďte. Predajca vie, že ak ste nepochodili u neho, pochodíte inde, takže vám ochotne váš návrh nakoniec akceptuje.
Ak ste Khan al-Khalili absolvovali a vydáte sa aj na jeho druhú, neturistickú stranu zistíte, že hoci vyzerá navlas rovnako a líši sa len sortimentom, všetky výrobky sú poctivo ocenené. To ma celkom zarazilo a trochu podkopalo všetko čo som si dovtedy predstavovala pod zjednávaním, ale nestihla som sa na to nikoho spýtať. Samozrejme obdobne i klasické obchody a reštaurácie majú ceny stanovené vopred.
Druhou rozšírenou formou úplatku je bakšiš. Na toto si treba dať pozor. Hoci sa – obzvlášť okolo pamiatok – veľa ľudí bude tváriť ako vaši najlepší priatelia a ako niekto kto vám chce proste ukázať svoju krajinu, je za tým takmer vždy očakávanie sprepitného. A je jedno či sa dotyčný ponúkne, že vám spraví fotku alebo vám povie niečo o histórii miesta alebo vás niekam odprevadí bez toho aby ste s tým súhlasili. Preto sa nebojte dať rázne najavo, že nemáte záujem o sprievodcu, že fotografiu nechcete a nenechajte sa odbiť tým, že sa človek predstaví ako oficiálny sprievodca pridelený ministerstvom pamiatok a nič za svoje služby nechce. Takých ešte bude… 🙂
Faraónova pomsta
Kto ešte o faraónovej pomste nepočul, tak je vysoko pravdepodobné, že sa s ňou počas alebo po pobyte v Egypte zoznámite. Žalúdočným problémom sa samozrejme nedá vyhnúť stopercentne, ale riziko značne zminimalizujete, keď budete dodržiavať nejaké tie hygienické zásady a najmä piť len balenú vodu. Dokonca sa odporúča vyhýbať sa aj ľadu vo vode, ovociu (ktoré je umyté v kontaminovanej vode) a niektorí dokonca odporúčajú nepoužívať vodu z kohútika ani len na čistenie zubov. Ja som teda po návrate mala v žalúdku zvláštne chvenie a láska to určite nebola. Pila som balenú vodu a päťhviezdičkovému hotelu som dôverovala natoľko, že si aj drink dala aj zuby normálne vyčistila. Takže kto vie, možno to len bola kombinácia vzrušenia, kultúrneho a teplotného šoku.
Nejaké tie opatrenia ale samozrejme na škodu nikdy nie sú.
~
Egypt aj vďaka podobným skúsenostiam znie ako peklo na zemi s tými najhoršími ľuďmi. Ale nedajte sa vystrašiť. Pravda, miestami treba mať nezlomného ducha a nenechať sa lomcovať výčitkami svedomia a paranojou, ale čoskoro pochopíte ako na to. A skôr či neskôr určite narazíte i na poctivých Egypťanov, a ak vaše kroky budú smerovať aj za hranice turistických klietok, zistíte, že Egypťania sú skutočne pohostinní, úprimne zhovorčiví a dobrosrdeční. Ľudia ako kdekoľvek inde.
Keď to spätne rekapitulujem, za štyri dni v Káhire sme toho zažili viac než za dva týždne v akejkoľvek inej krajine. Toľko zážitkov, podnetov a stretov s rôznymi ľuďmi z rôznych kultúr… Asi som niekde vnútri nejak tušila, že Egypt bude stále moja obľúbená krajina aj keď sa do nej napokon po tých rokoch vydám.
Ak máte nejaké iné skúsenosti, podeľte sa o ne s nami v komentároch alebo na našej stránke.
Viac o Káhire čítaj tu: