Ísť sa niekam dobre najesť, najlepšie letecky, zmestiť cenu letenky do 50 eur. Voľba bola jasná – Taliansko! Takto nejako to začalo v mojej hlave, keď som premýšľala, kam by sme mohli vyraziť na výlet bez decka. Vysmiata jak lečo, som partnerovi oznamovala, že bookujem letenky za 48 eur do Bergama a bude ho to stáť len jeden deň dovolenky.
TIP: Ak je pred Vami preĺžený víkend, lebo v piatok je sviatok, vezmite si dovolenku na pondelok. Všetci neznášame pondelky, a vďaka tomu sme vychytali lacné letenky s odletom v sobotu a návratom v pondelok doobeda.
Plán znel jasne: ísť do Talianska, dobre sa najesť, neponáhľať sa a užiť si čas ponevieraním sa po talianskych uličkách. V čase, keď som rezervovala ubytovanie, už toho veľa na výber nebolo, tak som zvolila jednoduché ubytovanie Green Bed Bergamo kúsok od stanice v Bergame. Na ubytovanie sme síce prišli neskôr, ako bol povolených check-in, no nikto to našťastie neriešil. Pán, ktorý nás ubytoval, nás hneď poslal sa najesť do miestnej reštaurácie, vzdialenej asi 1 minútu chôdze od ubytovania.
Po vstupe do reštaurácie nám bolo jasné, že recepčný neklamal. Vnútri sa nenachádzali žiadny turisti. Iba domáci. Jedlo bolo úžasné, a za tie ceny by som sa ani doma tak dobre nenajedla. Atmosféru dotvárali talianske rodiny, a keď poviem rodiny, nemyslím tým 3 – 4 členné, ale niekoľko generácií za jedným stolom. Po dlhej dobe som opäť mala ten cestovateľský úsmev od ucha ku uchu a s radosťou si k pizzi objednala aj pohár Aperolu. Do toho úžasného pocitu, že konečne nemusím nič riesiť sa dokáže naplno vcítiť len žena na materskej, ktorá nechala dieťa u starých rodičov.
Ubytovanie síce neponúkalo raňajky, no na prízemí domu sa nachádzala kuchynka s kávovarom, i chladničkou a každá izba mala rezervovaný jeden stôl v jedálenskej časti. Hneď za rohom boli potraviny, kde sme si kúpili raňajky aj na nasledujúci deň. Okrem raňajok som z potravín odchádzala aj s kilom cestovín, ktoré z Talianska nosievam domov namiesto magnetiek.
Keďže sme leteli večer a odlietali ráno, medzitým nám ostal len jeden celý deň na objavovanie Bergama. Čo sme za ten čas stihli?
Po raňajkách sme sa pomaly pešo presunuli do Cittá Alta (Starého mesta). Pôvodne som sa chcela vyviesť lanovkou Funicolare Città Alta, no keď sme zbadali ten dav ľudí, čo na ňu čakali, rýchlo ma to prešlo. Lanovka ide každých 7-12 minút a jazda trvá necelé 3 minúty. Lanovka pripomína Pražskú lanovú dráhu, ktorá jazdí na dráhe Újezd-Petřín. O nič sme neprišli, máme dve zdravé nohy a po schodoch sme si cupkali k hornému mestu.
Celé staré mesto obkolesujú vysoké múry “Mura Venete” z čias Benátskej republiky a sú dôležitou historickou pamiatkou. Benátske múry boli postavené v 16.storočí počas obdobia benátskej nadvlády nad regiónom. Slúžili k obrane mesta a boli navrhnuté tak, aby poskytovali výhodnú pozíciu pre vojenskú obranu. Hradby majú niekoľko brán a veží a poskytujú nádherné výhľady na mesto a okolitú krajinu.
Vnútri opevnenia nájdete desiatky kľukatých uličiek, ktoré ukrývajú rôzne obchodíky, pekárničky, kaviarne, či reštaurácie. Vďaka spleti uličiek sa stane, že určite nájdete nejkú, kde budete zrazu samy. Počas našej návštevy sa konala nejaká akcia, takže v uličkách bolo asi celé mesto v krikľavo zelených tričkách. Na druhú stranu, boli však prístupné rôzne miesta, ktoré by bežne pre verejnosť otvorené neboli. Tak sme sa napríklad dostali na strechu miestnej univerzity, ktorá nám poskytla zaujímavé výhľady.
Na námestí Piazza Duomo stojí dominantná bazilika Santa Maria Maggiore. Jej hlavný vstup zdobí nádherný mramorový portál. Toto miesto isto neprehliadnete, i keby ste chceli. V okolí nájdete najviac kaviarní, či obchodíkov. Nakoľko nepijem kávu, bolo by odomňa pokrytecké Vám radiť, aké je to úžasné si tu sadnúť a nasávať taliansku atmošku.
Namiesto nasávania atmosféry som po pár hodinách pozrela na hodinky, a pokrčila plecami, že sme vlastne už asi všetko videli a začala som googliť, koľko stojí vlak do Milána. V Miláne som bola dosť dávno a jediné čo si pamätám je, že som mala zmrzlinu, a že toto mesto ma v podstate ničím neohúrilo. Môj partner tam však ešte nebol, a prečo nevyťažiť z výletu maximum? Opäť sme sa prešli pešo a onedlho sme už na stanici kupovali spiatočný lístok na vlak za 12eur. Vo vlaku sme si apsoň trochu oddýchli a za hoďku sme už hľadali to správne metro smerom Duomo.
Zrazu sme sa ocitli v úplne inom svete. Všade milión ľudí, obchody a totálny ruch turistickej destinácie. Spravili sme si fotku pred Milánskym dómom, dali sme window shoppping v Galérii Viktora Emanuela II a zastavili sa v obchode s LEGOm. Bohate nám stačilo. Boli sme, videli sme, odišli sme. Vlaky chodia veľmi často, a keďže sme sa nemali kam ponáhľad na vlakovú stanicu sme sa prešli pešo.
Navečerali sme sa ešte v “našej” lokálnej reštike pri ubytku a ráno spokojne odleteli domov. Najsmutnejšie na tom je, že víkend v zahraničí často vyjde lacnejšie ako na Slovensku. Neostáva mi nič iné, ako ďalej hľadať lacné letenky a plánovať.