Návšteva domoviny, ako to už býva, bola opäť raz neplánovanou improvizáciou.
M. len v pondelok dorazil z Ameriky, takže som počítala s oddychovým víkendom, kedy budem prať, pôjdeme nakupovať alebo sa niekam vyvaliť k vode. Oco mi volal, že v Kamenci je zraz, a zhodou okolností sa doma zišla po pól roku celá rodina, tak reku “mkeeeej, poďme pozrieť rodnú hrudu”.
Nad Kamencom pod Vtáčnikom sa od piatku konal každoročný zraz turistov, tak som využila príležitosť a privtrela sa po vyše roku trochu si zaliezť. Nakoniec som nahovorila aj sestru, ktorá mala určite super zážitok 😀
Kúsok nad Kamencom je lezecká lokalita Hrádok, o ktorej som už trochu písala. Mám to tu veľmi rada — okrem ťažko vyčerpateľných možností na lezenie sú tu rebríky, nedotnutá príroda, tony lesných jahôd, niekedy dubáky, ticho, krásne výhľady a nie veľmi známe, zato pomerne jednoznačné, pozostatky hradiska na vrchu skál.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-OgzgITtAWvc/V2hCVTqIRVI/AAAAAAAAOM0/1V75eFQGhSAnRXPuyQE7WdwBlUSgOFPDwCHM/s144-o/IMG_6179.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6298357015610827089?locked=true#6298357012699301202″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_6179.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-GGBHSeW_7AU/V2hCVQSOcpI/AAAAAAAAOM0/OMjsNoO0nR4sHVBTV7RUIIsFM9gT-gSqACHM/s144-o/IMG_6138.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6298357015610827089?locked=true#6298357011793736338″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_6138.jpg” image_size=”533×800″ ]
Odliezla som si väčšinu steny, ktorú som posledne nedala ani do polovice, čo bolo dosť veľkým prekvapením, nakoľko som už vyše rok neliezla a mojím jediným športom je nepravidelný beh a vešanie sa na dverovú hrazdu.
Opiekli sme si špekáčky a počkali na M.ho kolegu, ktorý neskôr dorazil s kamarátmi. Myslím, že im padla sánka podobne ako každémmu nadšenému lezcovi, ktorý sem vkročí po prvý krát, keď po pól hodinke vyjde z lesa a uvidí andezitový masív.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-gwFomKm6aS4/V2hCVZY5-sI/AAAAAAAAOM0/TC5ksvi2hvUlGfjgC_k4lBO2Gvg3nR1CQCHM/s144-o/IMG_6268.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6298357015610827089?locked=true#6298357014237674178″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_6268.jpg” image_size=”800×533″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-ArsXF3KnomY/V2hCVR6ev0I/AAAAAAAAOM0/a0etBwqxGNYyApQ-TH187O_QjLplmA3dgCHM/s144-o/IMG_6230.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6298357015610827089?locked=true#6298357012231012162″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_6230.jpg” image_size=”800×533″ ]
Späť sme šli obchádzkou cez vrchol skál, kam vedie po kraji hlavného skalného masívu cesta po rebríkoch zaistená reťazami. Nie je to až taký adrenalín ako propagujú niektoré zdroje — výškrab síce dá zabrať a zadýcha sa aj skúsený jedinec, ale nie je to nič čo by sa jednorazovo nedalo prekonať. A po absolvovaní tejto krátkej úmornosti vás čaká nádherný podľad priamo do útrob niekdajšej (rozumej milióny ročnej) sopky.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-kP9S6YHg2VQ/V2hCVUq9TEI/AAAAAAAAOM0/7AEbNse7PgQjE1j1IoteNmkqFYgyQXJxQCHM/s144-o/IMG_6306.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6298357015610827089?locked=true#6298357012971211842″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_6306.jpg” image_size=”800×533″ ]
Prvý krát v živote som videla letiaceho roháča – obrovské duniace zákonom chránené monštrum, ktorému by som sa nechcela dostať do cesty. Raz sme tu hore stanovali a je to tu vskutku nádherné. O stanovaní koluje jedna urban legenda o partii, ktorá hore pila, pivo došlo a tak sa jeden z partie ponúkol, že skočí do dediny po ďalšie. Tak skočil.
Nekonečné bukové lesy s papraďovými porastami, sem-tam vykúkajúcimi skalkami a občasnou bystrinou vytvárajú dojem pralesa a skutočne sú jedinečnou ukážkou divokosti, ktorú by som tu na Morave hľadala veľmi ťažko.
Jednu krátku zastávku sme si spravili pri skale Končitá (od Hrádku berte každú rozbočku vpravo), ktorá je len pár minút od rovnomennej chaty, kde skvelo padla studená kofola.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-W62Q6TBR2_o/V2hCVVA7tsI/AAAAAAAAOM0/Z79D8DUaT9MrcAOrtmjJHbmi4lhJi_qLwCHM/s144-o/IMG_6333.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6298357015610827089?locked=true#6298357013063382722″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_6333.jpg” image_size=”800×533″ ]
Turistické zrazy už zdá sa nie sú masívne podujatie s desiatkami účastníkov, ale skôr komorné stretávky posledných vytrvalcov. Čo je určite škoda. A nemusím opäť dokola omieľať že je to kvôli tomu, aké je Kamenec pekné miesto. Je to škoda aj kvôli tomu, že sa prostredníctvom podobných aktivít stretajú ľudia s podobnými záujmami, výjdu si spolu nejaký ten kopec v okolí, vylezú na skalu alebo to naučia niekoho ďalšieho, večer si opečú, a v potoku leží sud s pivom a Danny mokne priviazaný k altánku… Hej, nostalgia.. 🙂
Ráno bolo moje telo príjemne zničené, ale už bol opäť koniec víkendu a teda čas pobrať sa do Brna. Cestou sme sa stavili v Bojnických kúpeľoch (služby ešte horšie než v Česku) a ešte sa neplánovane ocitli v údajnej kolíske veľkomoravskej kultúry — vo Velehrade — a pozreli si archeoskanzen Modrá, takže musím skonštatovať že víkend bol perfektný. A keďže je M. späť z Ameriky, tak nás snáď čaká ešte veľa podobných.
Viac fotiek, ako vždy, na gplus.
One comment