Nevieme plánovať. Absolútne. Aj preto nakoniec našu letnú dovolenkovú destináciu vyhrala Kréta napriek tomu, že už sme tam boli. Tentokrát sme sa ale rozhodli nevyužiť “superlacný” last-minute zájazd organizovaný cestovkou, ale zajednať charter z Brna a auto a zvyšok nechať na náhodu.
A nakoniec nás to vlastne vyšlo toľko čo cez cestovku. Akurát sme spali v päťhviezdičkových hoteloch (no dobre, len raz :)), ďaleko od Čechov a Slovákov a videli niekoľkonásobne viac.
Západ
Z Brna cez prázdniny lietajú chartre priamo do Herakliónu, takže to tiež dosť zavážilo pri rozhodovaní sa “kam na letnú dovolenku“. Cez internet sme teda pár dní vopred bookli letenku i auto a v sobotu už sedeli v napchatej lietajúcej konzerve plnej neutíchajúcich Čechov, aby sme ju onedlho vystriedali za Pandu a mohli vyraziť smerom na západné pobrežie, neďaleko mesta Chania.
Sedem hodín a zapadajúce slnko nám nebránilo v tom aspoň na chvíľu si skočiť do mora a vydať sa na neďalekú promenádu (v mestečku Platanias išlo skôr o hlavnú cestu plnú áut :D) pripomenúť si znovu chuť gréckych dobrôt.
Ráno sme nasadli do Pandičky a vydali sa na samý západ ostrova – na pláž Balos s neďaľekým ostrovom Gramvousa, na ktorom sú pozostatky benátskej pevnosti a na jej brehu vyvrhnutý vrak lodi.
Trochu znepokojivý bol fakt, že na 30 kilometrov nám GPSka vypočítala takmer hodinu cesty. Príčinu sme zistili zanedlho – tesne pred Balos beach je to nejakých osem kilometrov po kamennej offroadovej ceste, kde sa každú chvíľu vyhýbate kozám Kri-Kri. Alebo sa koza postaví doprostred cesty a vám neostáva nič iné, len si pár minút proste vymieňať pohľady.
Prežili sme v zdraví a dokonca dorazili v dobrom čase, lebo za nami sa už začala tvoriť kolóna a autá pomali vytvárali hadíka popri strmom útese, aby zaparkovali.
K pláži si to pekne vyšlapete. Teda vlastne zošlapete, ale aj tak vám to z parkoviska zaberie asi 20 minút. Unexpected trek v žabkách aspoň spríjemňoval vetrík a absolútne nádherný pohľad z vrchu na lagúnu s krištáľovo čistou vodou oddelenou na druhej strane poloostrovom Tigani v podivnom tvare hrnca.
Ľudí ešte nebolo veľa, tých ale v hojných húfoch začali čoskoro navážať lode v rámci plavieb okolo ostrovov. Tak sme si aspoň mohli užiť teplú vodu v zátoke, pošnorchlovať sa a prejsť si pláže i na druhej strane. Myslím, že svojim nezvyčajným zjavom to nakoniec bolo oveľa krajšie než všade ospevovaná Elafonissiki beach s (niekedy) ružovým pieskom, kam sme sa ale bohužiaľ vďaka nasledujúcim udalostiam už v ten deň nedostali.
Naspäť na parkovisko si môžete počkať na somárika alebo si to znovu vyšlapať – vody nikdy nie je dosť! My sme zvolili ťažšiu cestu a ja som si pochvaľovala svoje nezvyčajne odolné žabky a aká skvelá kúpa to bola.
Zložili sme veci do Pandy, potočila som kľúčikom, ešte kúsok a všetko zhaslo. Bam! Baterka v riti, my otočení smerom ku kopcu na okraji strmého zrázu rovno do mora, takže roztláčanie nehrozí a vonku asi milión stupňov. Telefónne čísla na požičovňu samozrejme neexistujúce, nikto v okolí (rozumej presne jeden stánok s občerstvením uprostred vyprahnutej sahary) nemá štartovacie káble a nervy dochádzajú. Nakoniec sme sa cez ústredňu Hertzu v Aténach dovolali kam sme potrebovali a za hodinu dorazil technik, ktorý ale zas pre zmenu nerozprával inak než Grécky. Nejak sme sa ale dohovorili, jumpštartol auto a cez offroad sme ho nasledovali do najbližšej dediny. Baterka bola na totálku, nedobíjala a po každom zhasnutí motora nás musel naštartovať káblami. Neoceniteľná rada dňa: choďte do Chanie na letisko, tam vám vymenia auto. Akurát teda nikde nezastavujte… Ale však je to len hodina a pol cesty 😀
Po pár kilometroch sa mi ešte pre istotu rozsvietila kontrolka motora a ja som sa tak za pár okamihov stala najobávanejším pirátom celej Kréty. Domáci by sa odomňa mohli čo to naučiť.
Kréta je síce najväčší grécky ostrov, ale za preskúmanie ich rozhodne stojí omnoho viac. Tak kam kam budú smerovať vaše ďalšie kroky? Na Rhodos? Či Sanotrini? Inšpirujte sa v niektorom z našich ďalších cestopisov z Grécka. 🙂
Našťastie na letisku nerobili problémy, pre istotu sme upgradli na overenú i20ku a šli sa upokojiť na hotel, ktorý bol našťastie neďaleko Chanie.
Asi už bolo na čase aby prišiel nejaký fail, nemôže byť každá cesta ideálna. A vlastne, celé sa to vyriešilo pomerne promptne a hlavne sme už do konca tripu boli v pohode a bez obdobných zastavení.
Ďalší deň sme sa teda vyvaľovali na pláži, aby sme mali večer silu na Chaniu.
Chania si z okupácií Turkami a Benátčanmi zachovala tie najkrajšie prvky – typické benátske domčeky a uličky, ktoré poznáte z rovnomenného, niekdajšieho mestského, štátu Benátky, starý maják, či po Turkoch mešita v malebnom prístave alebo dva minarety. Obzvlášť prístav je malebný (doslova) a mne svojou architektúrou a usporiadaním dosť pripomínal chorvátsky Poreč.
Stratíte sa v uličkách medzi stovkami obchodíkov a ani neviete ako ubehol čas a znovu zapadlo slnko.
Stred a Juh
So zastávkou na šnorchlovanie na pláži Petres sme sa presunuli do našeho nového zázemia a hotelíku v srdci ďalšieho benátskeho mestečka Rethymnon.
Rethymnon je mestom (pre) mladých. Na každom kroku obchod s oblečením, hipsterské barber shopy a kaderníctva, kaviarničky a štýlové pubíky v zašitých uličkách. Nechýbajú klasické trhy a samozrejme tradičné grécke taverny. Rovnako ako v Chanii i tu je cítiť niekdajšiu prítomnosť expandujúcich Benátčanov a Turkov/Ottomanov. Prístavu dominuje na vlas rovnaký maják a lemujú ho už veľmi známe budovy.
No a ako čerešnička na torte sa nad mestom vypína Fortezza, pozostatky Benátsko-Ottomanskej citadely, z ktorej je nádherný výhľad nielen na metropolu, ale i na temnomodré petrolejové more.
Pri zapadajúcom slnku s mešitou pred očami, minaretmi a fragmentami histórie na horizonte som sa na pár okamihov znovu preniesla do Káhiry a spomenula si, čo ma v živote skutočne napĺňa. Tieto letné zapadajúce slnká spolu s omniprezentnou históriou vám i slzičku do oka vtlačia.
Rethymnon leží na okraji jednej z najužších častí Kréty, a tak sme to využili a ráno vyrazili na výlet na pláž Preveli. Nebola som z toho nijak zvlášť odviazaná – druhá, odvrátená, strana ostrova, trochu som bola nesvoja z toho, či tam zas nebude nejaký offroad, ktorý nám odpáli auto, pláž, kde sa do mora vlieva rieka, čo bude zrejme dobrý humus a vlastne nič moc.
Ako veľmi som sa mýlila! Už pohľad z útesu od parkoviska bol parádny – pláž lemovaná bralami a z palmového pralesa do mora ústiaca rieka. Zišli sme dolu a na pláži sa preháňali husy! A prvý pohľad do útrob palmového lesa a na z neho vynárajúcu rieku mi napovedal, že dnešné zážitky sa budú rovnať hľadaniu strateného mesta Z v Amazónii.
Toto miesto vskutku musí osloviť každého – kamienkovo-piesková pláž a zároveň veľa tieňu pod stromami a palmami, čistá voda s útesmi plnými rýb, za rohom pomerne hlboké jaskyne.
No a tá rieka. Prebrodili/preplávali sme proti prúdu až k miestu, kde sa z kľudného hlbokého meandru stal plytký horský potok a späť si užili cestu v obklopení paliem a príkrych skál.
Vlastne som z vody skoro nevyliezla. Keď som sa nerozplývala z pobytu v bahnitej rieke, preskúmavala som každý centimeter mora zvrchu aj zo spodu, preliezala jaskyne a skákala do mora z kameňov. Môj vnútorný Percy Fawcett plesal.
Preveli bol jednoznačne highlight celého nášho výletu a napriek tomu, že sme nakoniec z nášho zoznamu vypustili ospevovanú pláž Vai, som si stopercentne istá, že by u mňa Preveli ani náhodou neprekonala.
O deň neskôr bol opäť raz čas presunúť sa ďalej, tentokrát do párty ghetto mestečka Malia, tak sme to vzali cez Knossos. Oplatí sa vyraziť skôr, ráno, kým ešte nie je parkovisko preplnené autami a nemotajú sa tam autobusy. Už spoza plota vidno prvé vykopávky, no až po vstúpení do areálu a prekonaní prvých pár metrov sa pred vami rozostúpia celkom impozantné rozvaliny niekdajšieho paláca v mekke mínojskej kultúry. Kto by nepoznal legendy o Minotaurovi, ktorý údajne žil v temnom labyrinte pod palácom . A ťažko tomu aj uveriť, lebo Evans a nasledujúce generácie miestu vdýchli farebnú sviežosť, z ktorej sa vám napriek stojacemu pekelnému vzduchu nebude chcieť odísť.
Vstupné je 15EUR alebo 16EUR ak si prehliadku chcete spojiť s návštevou múzea v Heraklione.
Východ
Poobede sme sa už nechali vyvrhávať na pobrežie na pomerne vysokých vlnách obmývajúcich brehy Malie. Pláž s modrou zástavou splnila čo sľubovala a augustové vlny boli bodka na konci výletu.
Na Maliu nás upozorňovali vopred domáci, že ho vyhľadávajú mladí angličania, ktorí sem chodia za lacnou zábavou, a vskutku, ulice mestečka boli počas dňa bezútešné, poloprázdne, špinavé až temné, no večer to tam príjemne žilo a náš príbytok bol dostatočne izolovaný na to, aby sa k nám dostali nejaké zvuky. Takže žiaden hororový zážitok sa nekonal.
Každopádne, dlho som neobsedela a na druhý deň som preplávala na neďaleký ostrov Afentis Christos s malým kostolíkom a jednou zo všadeprítomných gréckych zástav.
Pôvodne sme plánovali výlet na východne položenú pláž Vai, ale v Malii bolo nakoniec tak pekne, že sme sa rozhodli ostať tam a ísť až späť na letisko. No a boli to vlastne prvé dni neprerušovaného oddychu a zároveň pekná bodka.
~
Na grécke ostrovy sme jazdili niekoľko rokov v kuse a nikdy nesklamali – krásne more, kopec pamiatok a príjemní ľudia. A Kréta ešte k tomu ako bonus ponúka vskutku rozmanitú prírodu – palmové pláže, kopce, priepasti, jaskyne… Ako nám povedala jedna teta – žije tu celý život a aj tak ešte nevidela celý ostrov.
Pridaným bonusom toho, že sme nešli s cestovkou potom bolo to, že sme si mohli užiť skutočne rozmanité lokácie naprieč celým ostrovom a najmä, že sme väčšinu dovolenky počúvali len gréčtinu, angličtinu a holandčinu.
Takže to čo na začiatku bolo obyčajnou obligátnou letnou dovolenkou sa zmenilo v poznávací roadtrip s dobre namiešaným oddychom a dobrodružstvami. Kréta je najväčší grécky ostrov, takže ak vyvaľovanie na pláži nie je úplne pre vás, bude zaručene tým najlepším ostrovom na ktorý vyraziť.
Európa je plná krásnych miest, čakajúcich na objavenie. Z prázdnin ešte kúsok ostáva, tak čo tak sa inšpirovať?
