Mrakodrapy a park Boston Common

Čo vidieť a neminúť v Bostone

Boston bolo prvé veľké mesto v Amerike, ktoré som navštívila. Technicky to bolo úplne prvé miesto v Amerike, kde som bola, keďže tu pristálo moje lietadlo. To bolo minulý rok. A odvtedy som sa vrátila už trikrát.

Ako to už “tenkrát poprvé” býva, aj moje úplne prvé zoznámenie sa s Bostonom prebiehalo vo “wow” štýle. Wow Amerika, wow more, wow mrakodrapy, wow iné rozmiestnenie semafórov v križovatke, wow tehličkové budovy s vonkajšími schodiskami, wow žlté školské autobusy z filmov… no proste naivka z Európy v úžasnej Amerike 🙂

Najviac som sa ale mestu dostala pod kožu až na tretí pokus, keď to nebola len krátka zastávka na ceste do officu, keď som nemala lokálneho sprievodcu, keď som pár dní strávila v hoteli v centre, keď som šla veľký svet po čase opäť objavovať sama.

Počas pár hodín sa ma traja ľudia pýtali, či tu žijem a poradím im cestu, jeden človek ma pustil na svoju kartu cez turniket na stanici (trochu som dumala, prečo bol k free autobusu turniket a čo nastane v autobuse) a možno práve jedením na ulici som si privodila otravu jedlom, ktorá mi spestrila nasledujúce dni v offici (zle mi bolo už pred príchodom, takže skutočnú príčinu sa už nikdy nedozvieme). No a podstatné tiež je, že som si tu znovu pripomenula, aké skvelé a oslobodzujúce je cestovanie osamote.

Boston Common a Boston Public Garden

Boston Common si so svojím rokom založenia 1634 popráve vyslúžil titul najstaršieho mestského parku v USA. A práve tento park, spolu so susediacimi verejnými záhradami, je obľúbeným miestom pre oddych od donebasiahajúcich mrakodrapov a všadeprítomných áut.

Boston Common
Nazvime to “Zátišie so spiacim”

Okrem chvíľ rozjímania v obklopení zelene pozorujúc množstvá neohrozených veveričiek si môžete spestriť svoj výlet pri jazere alebo sa prejsť na okraj k dobovému cintorínu, kde ležia napríklad signatári dohody o nezávislosti, či si vybehnúť na kopec k budove State House, kde sídli výkonná moc štátu Massechussets.

Veverička v Boston CommonInak sú aj Boston Common aj verejné záhrady miestom stretávania, pouličných umelcov a rôznych sezónnych aktivít ako napríklad korčuľovanie sa na umelom klzisku. V každom ročnom období sa to tu okrem ľuďmi až neprirodzene hemží zvieratami, najmä už spomínanými veveričkami, ktoré sa skutočne neboja ničoho a je zábavné ich pozorovať ako si odnášajú orech alebo sa navzájom klbčia. Na vode a okolo nej sa samozrejme zdržiavajú kačice a labute, ktoré sú obdobne krotké. Proste je to tu taký príjemný kúsok oázy uprostred betónu.

Quincy market a Faneuil Hall

Quincy market mi odporučil díler Volva ako miesto, kde sa chodí rád najesť. A nakoniec sa mi možno práve ten stal osudný, pretože nasledujúci deň som po skvelej bagete plnenej rib eye stejkom už hľadala najbližší záchod k mojej meetingovke. Ale ako som už písala na začiatku – brucho sa mi zvíjalo už pred cestou, tak na mňa proste možno nakoniec iba doľahol všetok ten stres z neznámeho, nutnosti sa socializovať a iných nepríjemných vecí. Bez ohľadu na to, kde sa vzali moje žalúdočné problémy je Quincy market rozhodne miesto, ktoré by ste počas potuliek po Bostone nemali minúť.

Quincy market zvonka

Quincy market zvnútra
Jesť či nejesť? To je otázka. Druhý krát by som možno nevolila polosurové hovädzie v žemli, ale možno niečo menej… náchylné na žalúdočné problémy? 😀

Quincy market je súčasťou historického trhoviska a dnu aj vonku nájdete najmä kopec jedla. Stánky s rýchlym občerstvením ponúkajú od klasických bagiet, cez vegetariánske jedlá až po pestrofarebné zmrzlinové poháre snáď všetko možné. Vonku je niekoľko reštaurácií s posedením, dnu si buď postojíte alebo si prisadnete na dlhú lavicu k niekomu v hlavnej hale.

Streetfood je niečo, čo v Bostone nájdete na každom rohu a Quincy market je priam jeho ztelesnením.

Do komplexu trhoviska okrem ďalších dvoch patrí i ďaľšia známa budova, Faneuil Hall. Táto bola vlastne najstaršou časťou trhoviska a keď už kapacitne nedostačovala, pribudli ďalšie budovy, vrátane Quincy marketu. Vo Faneuil Hall a vlastne v celom komplexe okrej jedla nájdete obchody známych i menej známych značiek, napríklad Victoria’s Secret či Abercrombie, ale aj turistické obchodíky, či dokonca celoročný obchod s vianočnou výzdobou.

Freedom Trail

Old city hall - jedna zo zastávok na Freedom TrailPokiaľ nechcete minúť ani jednu zo šestnástich dôležitých historických zastávok Bostonu, radi si pochodíte a občas potrebujete ukľudniť svoju obsedantno-kompulzívnu poruchu, tak Freedom Trail je presne pre vás! Štvorkilometrová červená čiara tiahnuca sa po bostonských chodníkoch vás povodí po meste a odkryje vám jeho históriu. Zavedie vás k múzeám, dôležitým budovám a iným miestam, kde vznikala Americká revolúcia. Bude vašim sprievodcom a tak sa nestratíte, ani keby ste sa akokoľvek snažili. Začať môžete napríklad v najstaršom parku Boston Common alebo to vezmite z opačnej strany od Bunker Hill Monumentu. Na cestu vám poslúži appka s informáciami či obsiahla brožúra.

Chinatown

Čínske vlajočky pri vstupe do China TownBambusové záhony a vodopády v obkolesení mrakodrapov? Že to je nejaká blbosť? Je pravda, že som obchádzala i miniparčík s obrovskou maľbou vodopádu padajúceho pomedzi rozoklané skaly, azda nejaká náplasť na všadeprítomný betón a malé pripomenutie si toho, že každé mesto má hranice, nech sa prekonávajú akokoľvek ťažko… každopádne, (takmer) ozajstný vodopád s malým potôčikom spolu s bambusom lemoval aj príchod do bostonskej čínskej štvrte. A k dotvoreniu atmosféry samozrejme nemohli chýbať všadeprítomné lampióniky, vlajočky, či otočné hranoly s rôznymi citátmi, kresbami a čínskymi výrazmi. Vchod do čínskej štvrte inak predznamenáva najmä veľká brána Chinatown gate a všadeprítomné čínske nápisy.

Čínskou štvrťou som len prešla – nezdala sa mi taká lákavá ako napríklad tá v Londýne a nič ma z vonku vyslovene nenadchlo natoľko aby som zašla aj dnu. Nájdete tu samozrejme ale klasické obchodíky s ázijskými potravinami a výrobkami, aj zopár pouličných stánkov s vetešou, reštaurácie a rôzne obchody so službami. Pre mňa to viac než miesto na zdržiavanie sa bola nutná medzistanica pred Boston Common.

Boston tea party museum

Boston Tea Party Museum
Len jedno z mnohých miest, kde sa v Bostone stretáva minulosť s prítomnosťou.

Ak ste fanúšikom americkej histórie, určite by ste si nemali nechať ujsť múzeum pripomínajúce slávny míľnik, kedy americkí osadníci na protest proti zavádzaniu daní Angličanmi vyhádzali z lode do mora stovky debien naplnených anglickým čajom. No a udialo sa to práve v Bostone a v tomto múzeu si daný okamih môžete prežiť doslova a do písmena počas jednej z interaktivných prehliadok. Múzeum sa nachádza na moste Congress Street, takže kúsok od centra.

Fan Pier Park

Fan Pier Park - príjemná promenáda popri mori

Boston Grand Parade of Sail
Pohľad z tribúny na konci promenády Fan Pier Park na plachetnice plávajúce do prístavu v rámci prehliadky Boston Grand Parade of Sail

Menší parčík na pobreží poteší ako kľudné útočisko najmä ak prespávate niekde v blízkosti Fort Pointu, Sea Districtu alebo Downtown Crossingu. Popri brehu kotvia veľké plachetnice a kochať sa zvlnenou vodou v prístave môžete z jednej z mnohých lavičiek lemujícich pešiu promenádu. Väčšinu roku je tu pokoj a ticho, no pred dvomi rokmi som sa tu náhodou ocitla keď sa v Bostone práve konala “Grand Parade of Sail” – prehliadka moderných i historických plachetníc. No a Fan Pier Park aj so svojou mini tribúnou bolo úplne ideálne miesto na pozorovanie kolosov pomaly plávajúcich do prístavu.

Christopher Columbus Waterfront Park

Na Bostone ma baví, že hoci je toto veľkomesto ako vytrhnuté z manuálu pre americké veľkomestá, má nezvyčajný európsky feeling, na každom rohu zakopávate o nejaký historický monument, no najmä je tu viac parkov a oblastí so zeleňou než v Brne 🙂 A ako bonus, mesto leží na pobreží, takže niektoré parky sú v tesnej blízkosti mora. Christopher Columbus Waterfront Park, ako uz meno napovedá, je jedným z takých miest.

Christopher Columbus Waterfront ParkPark je v podstate cez cestu od Quincy marketu, nachádza sa v bezprostrednej blískosti bostonského akvária a poskytuje útočisko od ruchu mesta a ľudí a v lete páliaceho slnka. V rozkvitnutej aleji lemovanej stromami a lavičkami som si chvíľu posedela v tieni a na rozdiel od veľých bostonských parkoch v centre tu bolo minimum ľudí, takže som tu len tak v tichosti sedela a pozorovala vodu a lode.

Názov tak nejak už napovedá komu je park zasvätený – v jeho centre sa týči nadrozmerná socha Christopha Columba (áno, čuduj sa svete, toho čo objavil Ameriku) a hoci v svojej dobe (sedemdesiate roky minulého storočia) to bol pomerne unikátny počin v schopnosti skĺbiť historickú a aktuálnu podobu daného miesta, je  inak park ale pomerne malý a na dnes na prvý pohľad vlastne ničím extra zaujímavý. Ničmenej, pokiaľ sa ocitnete v tejto časti mesta, určite park neobíďte – okrem príjemného prostredia budete mať dôvod si na chvíľu oddýchnuť.

USS Constitution

Ak vám tento názov znie ako loď, tak áno, USS Constitution je vskutku loď! Konkrétne teda ide o vojenskú fregatu, ktorú George Washington pomenoval po americkej ústave (constitution = ústava). Zároveň je to najstaršie vojenské plavidlo postavené na zakázku, ktoré je stále na vode (od konca 18. storočia). Dnes už teda loď zo zrejmých dôvodov nie je súčasťou vojenských operácií, práve naopak, dnes je jej úloha skôr edukačná. V rámci múzejmej prehliadky sa dozviete akú rolu hrala námorná sila vo vojnách naprieč históriou a súčastne loď slúži ako reálna demonštrácia časti histórie.

USS Constitution

Loď kotví v prístave na konci Freedom trailu, takže ak ste poctivo nasledovali červenú čiaru naprieč mestom, určite ju neminiete. Vstup je zadarmo, akurát u seba majte nejaký doklad, ideálne pas, a zbrane nechajte radšej na hoteli, pretože pred vstupom sa budete musieť podrobiť bezpečnostnej prehliadke.

Za nákupmi na Downtown crossing

Downtown Crossing, BostonUž dlho si z ciest nenosím len klasické suveníry ako sú magnetky a iné serepetičky, ktoré nakoniec len niekde na poličke chytajú prach. Radšej kupujem spotrebné materiály a odnesiem si keďtak nejaký lokálny pokrm (ktorý zvládne cestu) alebo kus oblečenia, ktoré viem, že vynosím. No a práve na nákup oblečenia, elektroniky či len na poobedňajšie posedenie si v kaviarni je najlepšou lokalitou okolie križovatky medzi ulicami Washington, Winter a Summer, kde nájdete okrem známych značiek aj tie menej rozšírené.

Na uliciach je pešia zóna a celá oblasť priamo nadväzuje na Boston Commons, takže keď vás omrzia nákupy, tak si následne môžete vydýchnuť práve tam.

Pár užitočných tipov

Doprava z letiska a preprava po meste

V Bostone veľmi dobre fungujú taxíky a ich alternatívy ako Uber či Lyft, takže ak vám nevonia hromadná doprava, zvoľte jedne z tohto. Z letiska do centra to máte za približne za 20 dolárov, a to je niečo, čo taxíkom nedáte na letisko ani v Brne 🙁

Auto dá necelých 5 míľ za 15 minút, v prípade raných a poobedňajších špičiek to samozrejme môže potrvať dlhšie.

Z letiska ale rovnako premáva kyvadlová autobusová doprava, ktorá je zdarma. Hľadajte autobus Silver Line číslo 1 alebo tiež SL1. Stojí hneď pred príletovou halou, takže stratiť by ste sa nemali.

Výhodou Bostonu je, že sa ku všetkým zaujímavostiam dostanete pešo. Centrum sa dá celé prejsť bez problémov pešo po chodníkoch alebo cez pešie zóny. Dokonca sú tu semtam i náznaky cyklociest a na cyklistov natrafíte na každom rohu. Boston ako každé veľké americké mesto disponuje aj metrom, takže v prípade potreby a do vzdialenejších častí sa dostanete aj takto.

Kde sa najesť

Či už sa nachádzate vo finančnom distrikte, v jednom z mestských parkov alebo napríklad v čínskej štvrti, hladovať určite nebudete. Street food je na každom rohu a pokiaľ sa necítite na experimentovanie na ulici alebo v neznámych fastfoodoch, vyberiete si z populárnych reťazcov ako sú Pret a Manger, Panera Bread, či sladkom Dunkin Donuts.

Klasika McDonald’s zvonku vyzeral skôr ako útočisko pre bezprízorných, teda na míle vzdialene fancy kaviarničkam, ktoré nájdete v Európe, tak som dnu radšej ani nešla.

Z priehrštia streetfoodu si vyberiete už na vyššie spomínanom Quincy markete.

A to som sa ešte nedostala k reštauráciám. Pretože ani tie nebudete hľadať dlho. Osobne reštaurácie nemám na cestách rada kvôli logistike a náročnému výberu, a tak zvyčajne jem na ulici, vo fastfoode alebo zájdem do supermarketu. V Bostone som sa nechala jednoducho viesť domácimi a musím povedať, že reštauračné služby sú na úplne inej úrovni než u nás a každé jedno miesto, ktoré som vyskúšala bolo úplne perfektné. Od prístupu k zákazníkovi (ktorý  teda nemusí vyhovovať každému, obzvlášť ak po dni plnom socializácie v práci túžite, aby s vami už nikto nekomunikoval) až po skvelé jedlo – či to už boli stejky, vegetariánske jedlo, tradičné talianske pokrmy alebo bostonské špeciality postavené na plodoch mora.

V konečnom dôsledku v centre Bostonu môžete v reštaurácii bez problémov nechať aj tri-štyri krát viac ako v niektorom z reťazcov, no ak chcete kvalitu v príjemnom prostredí, určite sa oplatí.

No a čo sa týka jedla samotného, v Bostone nájdete zastúpené snáď kuchyne z celého sveta, takže si proste vyberte na čo máte chuť a použite Google maps, Yelp alebo obdobnú aplikáciu, ktorá vám pomôže vyhrabať sa z obrovského počtu miest. Ste pri mori, takže odporúčam zájsť niekam, kde vám spravia morské plody a budete môcť vyskúšať napríklad tradičný Clam chowder, na pohľad nie veľmi vábnu mušľovú polievku. Napríklad v Oak & Rowan.

Ak ste sa prelúskali až sem, tak vám prajem, aby ste si svoju cestu do Bostonu užili a určite sa s nami nezabudnite podeliť na našom Facebooku.

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published.