Cestou zo Slovenska vždy míňame hrad Buchlov týčiaci sa na rovnomennom kopci. A včera nastal čas zastaviť sa tam.
Pred začínajúcim sa rozdvojením cesty a zbesilou jazdou o prvenstvo výnimočne zabáčme vpravo. Lesom vedie úzka asfaltka – je to posledný les (z presne dvoch) pred Brnom. Po pár minútach stúpania vychádzame na čistine obkolesení lúkami. Lúky sa tu tak často nevidia. Je pekne, slnko si pomaly zapadá.
Nie úplne reprezentatívny obézny jedinec v niečom ako slipy od nás berie 30kč za parkovanie. Sme zničení z víkendovej turistiky a dúfame, že parkovisko je pri hrade. Je.
Vystúpime z auta. Za záchod chcú 5kč, ale nefunguje. Vyjdeme po mačacích hlavách hore k hradu. Štandardný stredoveký hrad 3000; také mám rada. Postavíme sa do radu a čakáme. Vpredu niekto kupuje pohľadnice a nemôže si navyberať. Fotím si chybu na plagáte. Je už vyše štyroch hodín, najradšej by som bola už doma a vykotila sa na gauč. Na hodinovú prehliadku sa mi nechce ísť, tak si kupujeme vstupenku do areálu. 20kč. Vstupné nádvoria sú na väčšine hradov zdarma, takže očakávam niečo v štýle a rozmeroch hradu Veveří.
Vchádzame cez bránu a nahliadame do otvorených dverí. V prvej pivničke je ateliér nejakej českej umelkyne. Tomuto štýlu gýču veľmi nerozumiem, takže odchádzame. Míňame krčmu s terasou a vchádzame do druhej pivničky, kde má byť hladomorňa a obchod so suvernírmi. V poloprázdnych priestoroch niekdajšej hladomorne sú opäť vystavené (ehm, gýčové) kúsky nejakého českého umelca a v druhej miestnosti je na stene pár magnetiek. Odchádzame.
“Poďme hore po tých schodoch, určite tam bude vyhliadka.” Vstup na vyhliadku – 60kč. Vravím, že toto nemôže byť všetko. Veď nádvorie Bojnického zámku je väčšie a na holom skalnatom úpätí tie tri exponáty vyznievaju oveľa vzrušujúcejšie než celá prehliadka na Buchlove. Bohužiaľ, toto JE všetko.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-2ZA_6pY-gmM/V8P5ifUcgVI/AAAAAAAAPLw/roF3xzZNUmscuQ5ItHBgtnECPP97OdalACHM/s144-o/IMG_0043.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6324173875647534513?authkey=yKHC6FUuxU0#6324172672676430162″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0043.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
Tak sme na hrade strávili priblžne 10 minút za neopakovateľných 50 korún. Peniaze nie sú problém, rada zadotujem údržbu pamiatok a pomôžem tak preniesť niečo z histórie aj na ostatných ľudí. Akurát ma veľmi zarazil ten spôsob. Parkovanie nejak prekúsnem, budem si myslieť, že zrovna pozemky okolo hradu patria súkromníkovi a ten sa tam teda rozhodol vyberať si zaň. A prekúsnem aj fakt, že nedostanem žiaden bloček, každý si predsa nejak musí prilepšiť, že. 20kč nie je veľa, jasné, ale je to pomerne dobrá ryža keď vezmete do úvahy, že platíte za to, že máte jedinečnú možnosť pozrieť si ateliéry dvoch umelcov, ktorí ani náhodou nijak nevystupujú z gýčového českého priemeru, prípadne si sadnúť na pivo. Exponáty? Žiadne. Pocit, že ste na hrade? Minimálny. Klaustrofobický nie zrovna upravený priestorček bez akejkoľvek možnosti pozrieť sa do krajiny proste nestojí ani za tých 20kč.
[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-y–ittR7cq4/V8P5sWb9REI/AAAAAAAAPLw/mFEk9T7Qh9olVN1VVnLh4DxN1fNcGoNbwCHM/s144-o/IMG_0047.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6324173875647534513?authkey=yKHC6FUuxU0#6324172842090710082″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0047.JPG” image_size=”4032×3024″ ]
Odchádzala som sklamaná, pretože napriek tomu, že okolitá krajina je nádherná, mala som pocit, že celé toto miesto slúži čisto na ryžovanie peňazí bez toho aby niečo poskytlo späť. Možno dlhšie prehliadky za to stoja. Ale to sa už zrejme nedozviem, pretože na Buchlov už sama od seba vďaka tomuto zážitku tak skoro nepôjdem.