Bray-Dunes, Francúzsko

V Brugách

“Of course you don’t have to. It’s Jesus’ fucking blood, isn’t it? Of course you don’t fucking have to!”

Boli sme v tom kostole. A videli sme krv Ježiša samotného.

Kanál v meste Brugy, BelgickoNoc pred odchodom sme pozerali film V Brugách, aby sme sa pripravili na všetku tú krásu, ktorá sa mala dostaviť. Už to začína byť mierne trápne, že každý jeden trip odkedy sme začali cestovať sa zmenil na čistú epičnosť. A iné to nebolo ani tentokrát. Neviem prečo. Možno preto, že aj keď sa značíme navzájom sa počas šoférovania pozabíjať, nikto nakoniec nezomrie a skončíme v záchvate smiechu nad tým akí hlúpi v našom veku sme. A asi to tak ostane navždy.

Bruges sa číta Brúž.

Ničmenej, pozeranie dokumentov o krajine do ktorej cestujeme tesne pred odchodom sa stalo takým naším zvykom. A ak neviete, kam idete a čo tam chcete robiť, tak je to dobrý zdroj nápadov. Dosť sa mi to osvedčilo už pri mojej prvej ceste do Izraela. Je to taký náš rituál.

Skurvené besiedky, Brugy, Belgicko

Kanál v Brugách, BelgickoNa rozdiel od filmu boli Brugy pestrofarebné a žívé, čo bolo zrejme výsledkom teplého jesenného slnka žiariaceho celé štyri dni.

Kanál v Brugách, Belgicko

Radnica a hlavné námestie, Brugy, Belgicko
*SPOILER* Ak si dobre spomínam, Colin Farrell niekoho z tejto veže postrčil dole.

Keďže M. odmietol ísť so mnou na lod v Amsterdame pár rokov dozadu, musel mi to tentokrát vynahradiť. Bolo skoré ráno a nad vodou sa vznášala tajuplná  hmla. Vidieť všetky tie staré budovy z inej perspektívy a objavovať skryté zákutia bola pekná zmena. Teda nie že by zmenu bolo v tomto meste potreba.

Na konci dňa som dokonca M. presvedčila, aby sme sa zašli pozrieť na okraj mesta na mlyny — tieto mlyny holandského typu mi vždy pripomenú Princa z Perzie.

Veterný mlyn holandského typu, Brugy, Belgicko

Pobrežie vzdialené len dvadsať minút cesty bolo veľmi lákavé. A fakt, že Francúzsko a jeho opálové pobrežie sú tiež kúsok bol ešte lákavejší. No a keďže sme šli za mlynmi, bola som zjavne práve veľmi dobrá v presvedčovaní, tak prečo nezatlačiť ešte trochu.

Duny v Bray-Dunes, Francúzsko Pláž v Bray-Dunes, Francúzsko

Môj zoznam miest, ktoré chcem navštíviť obsahuje, okrem iných aj Anglicko. Úplne všetko v Anglicku. Vyrastala som na britských detektívkach typu Hercule Poirot, takže som v hlave mala dostatok obrázkov malebných zelených krajiniek a veterných pobreží, aby práve Anglicko bolo tou krajinou, kde som vždy chcela žiť. Dlhý roadtrip by mohol tiež stačiť.

Snáď aj pätnásť rokov dozadu som navštívila Omaha beach a nejaké miesta naokolo a široké pobrežie plné piesku som si zamilovala. Leba a jej pieskové duny sú rovnako stále na mojom zozname. Milujem piesok, už som to spomínala?

Hneď na hraniciach medzi Belgickom a Francúzskom leží malé mesto Bray-Dunes. Nielen, že má parabolické duny, ktoré zaberajú úctyhodnú plochu, ale tiež sa v nich nachádza kopec náhodne rozhádzaných pozostatkov z vojny vo forme zbombardovaných krytov alebo strieľní. Viem presne, ako by prebiehali všetky moje detské objavy, keby tu žijem.

Naopak Calais bola čistá ospalá diera: žiadni ľudia na uliciach, žiadne autá, žiaden pohyb. Ako keby sme sa ocitli v opustenom meste uprostred zombie apokalypsy. Bolo to pomerne prekvapivé, nakoľko Calais je hlavý uzol smerom do Anglicka a v čase nášho pobytu tu bol zriadený jeden z najväčších európskych utečeneckých táborov.

Najväčším highlightom celého tripu bol pre mňa nakoniec Cap Blanc Nez alebo Mys biely nos. Nielenže pobrežie vyzeralo veľmi podobne ako oprotiležiace útesy v Devone (ktoré som síce nikdy nevidela, ale aj tak…), ale zapadajúce slnko v kombinácii s dychberúcou scenériou bolo dobrým dôvodom prečo nikdy toto miesto neopustiť. Hej, presne takéto niečo – vysoké útesy s takmer nedotknutou prírodou, maličké dedinky s priamym prístupom do mora…. Len sa presťahovať.

Pláž a útesy Cap Blanc Nez, Francúzsko
Mys bieleho nosa pre nás pripravil vskutku nádherný západ slnka
Pláž a útesy Cap Blanc Nez, Francúzsko
Nekonečná pláž s krásnymi výhľadami.
Pláž a útesy Cap Blanc Nez, Francúzsko
Na to, že bolo pár týždňov pred Vianocami bolo pomerne teplo.

10 hodín jazdy do Brúg za to rozhodne stálo. Mohli sme síce počkať ešte jeden mesiac, aby sme okúsili pravú vianočnú atmosféru ako vo filme, no aspoň máme o dôvod viac vrátiť sa. A som presvedčená, že jeseň a zima sú skutočne najlepšie časti roku kedy tento UNESCO región navštíviť. A obdobne ani francúzske pobrežie vás nikdy nesklame — bez ohľadu na to, ktorá jeho časť, každá je magická v akýkoľvek čas v roku.

Pošli ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published.