Tí, čo ma poznajú vedia, že nemám problém sa zbaliť a ísť … viac menej hocikam a sama. Nie, že by som bola práve nadšený sólo cestovateľ, no v poslednej dobe mi to tak nejako vychádza že inak sa nedá – je to však jednoduchšie ako sa niekoho pýtať stále dookola tú otázku (išiel by niekto niekam) a keď mám nejakú zaujímavú destináciu povedzme “cestou” (napr. z práce domov resp. väčšinou je to len kvôli/vďaka práci) rada to vezmem okľukou.
Keď som sa pred dvomi rokmi vydala na výpravu do Ríma – sama – kamarátky sa ma pýtali čo tam budem robiť? No čo asi, behať po pamiatkach, nie? A za tých pár dní som sa nenudila. Nikomu som sa nemusela prispôsobovať, brať na nikoho ohľad, išla som si pospať kľudne aj poobede, lebo som bola unavená… Nemá zmysel vypisovať nejaké pozitívne stránky, hlavne človek zistí, či dokáže vydržať sám so sebou.
Tak ako sa ty nechápavo pozeráš na mňa že cestujem sama, tak nechápem ja, že ty by si to nedokázal.
Skôr vypichnem tie negatíva, s ktorými treba v každom prípade počítať:
1) Sám zaplatíš za všetko viac
Ako príklad: porovnala som ubytovania pre jednotlivca a pre pár. Rozdiel za noc je len niekoľko eur no nie dvojnásobok. Čím viac ľudí cestuje, tým lacnejšie to vyjde – ak teda majú záujem zdieľať jednu izbu, prípadne auto alebo čokoľvek. V Ázii sme často zdieľali aj jeden tanier.
2) Musíš sa spoliehať len sám na seba, nedajbože aby sa ti niečo stalo
Musím si zaklopať, no zatiaľ sa mi nič také zlé nestalo, že by ma to odradilo od sólo cestovania, na druhej strane nemám na výber, nakoľko aj za prácou musím cestovať väčšinou letecky a sama… Najviac som zostala nazvime to prekvapená a miernom šoku keď ma v Zurichu niečo poštípalo do krku. Na ulici bolo milión ľudí, nakoľko sa tam práve konal Street food festival a ja som pár sekúnd nevedela čo mám robiť. Opodiaľ som uvidela skupinku “normálne” vyzerajúcich dievčat, tak v mojom veku (verte mi vtedy tam bolo dosť divných individuí) a po anglicky ich oslovila, či by mi nepomohli. Babenka mi vytiahla z krku žihadlo a ostala viac vyplašená ako ja, s otázkou či som na to alergická. Ja som len pokrčila plecami, dúfam že nie, a radšej sa vrátila na hotel, spýtala sa či majú dačo na štípance – samozrejme nemali – a nakoľko bol už aj tak večer, ostala som na izbe.
3) Bezpečnosť
Keď cestujem sama, rozum mi hovorí aby som si dávala pozor. Na moje prekvapenie v Ríme bolo toľko žobrákov a kadejakých divných ľudí, že po zotmení som radšej na ulicu nevyšla. I keď som mala hotel v centre mesta, pohľad na tú sebranku mi stačil cez deň, v noci by som to asi nezvládla. To je jedna z vecí, čo ma veľmi mrzí, pretože som si kvôli tomu nemohla vychutnať pohľad na osvetlené mesto..na druhej strane o dôvod viac sa tam vrátiť späť. Naopak v Lucerne vo Švajčiarku som mala potrebu zistiť, či “mesto svetiel” dostalo názov z nejakého konkrétneho dôvodu – po zotmení sa však žiadne svetelné špeciálne efekty neobjavili.
4) Ve dvou se to táhne líp
Ja jednej strane áno, sú miesta, ktoré chcem vidieť, tak tam idem aj sama a som rada, že som ich videla, ale aj tak, keď to máš s kým zdieľať, zážitky naberajú inú hodnotu.
Rozmýšľam, rozmýšľam, ale očividne tu som skončila. Nemá to viac negatívnych stránok. Podľa mňa by mal každý sem tam vypadnúť, i keby to mal byť len životný experiment, či to vôbec sám so svojimi myšlienkami vydrží…
A ak už chcete hľadať niekoho, kto s vami bude dobrodružstvo zdieľať, či už ide o kamarátov, alebo to skúšate cez fóra, nezabúdajte na týchto pár rád, možno sa vám zídu:
1) Zostroj si itinerár cesty, zisti či tvoji spolucestujúci majú podobné záujmy
– ťažko budeš prehovárať svoju najlepšiu kamarátku na dobrodružnú výpravu na najvyšší vrchol opusteného ostrova, keď jej predstava je týždeň aktívneho opaľovania sa na pláži.
2) Stanov si maximálny počet ľudí, s ktorými si ochotný cestovať
– si toho názoru, že čím viac ľudí tým väčšia sranda? Ja si to nemyslím. Ok, môže byť, ale nezabúdaj, že aj tým viac rozdielov. Môžete schvaľovať rovnaký itinerár, ale často krát sa na mieste situácia zmení a každý bude chcieť niečo iné. A kto bude ten, čo bude musieť robiť kompromisy?
3) Priprav si predbežný rozpočet, nie každý je ochotný za dovolenku vyvaliť rovnaké peniaze
– je dobré si predbežne zistiť, aké výdavky vás čakajú, a za čo ste ochotní priplatiť viac, či menej. Pripomeniem bod č. 1. V rámci rozpočtu je dobré zistiť si ceny vstupov do národných parkov, či historických pamiatok, ktoré chcete navštíviť. Cena vstupného dokáže prekvapiť aj v pomerne lacných Ázijských krajinách. Vždy rátaj s nejakou rezervou. Nikdy nevieš, čo sa môže stať!
4) Výber ubytovania
– súvisí s bodom 2. Hostel, hotel, guest house? Luxus verzus šetrenie peňazí? Na Srí Lanke sme pár razy dostali takú veľkú izbu pre dvoch, že sme sa tam mohli zmestiť všetci štyria a zaplatiť o polovicu menej…na ďalší rok sme sa poučili..
5) Žiadne zábrany – s týmito ľuďmi budeš najbližších 24 hodín každý deň
Inšpiráciou k napísaniu tohto článku pre mňa bolo mnoho rôznych cestovateľských zoznamiek. Ak sa nad tým zamyslím, výber spolucestujúcich cez zoznamku, by som prirovnala k reality šou, len s tou výnimkou, že vás nikto nebude 24h natáčať. Bude to len o vás, skúška ako sa zachováte v danej situácii. Najlepšie človeka spoznáte, až keď sa niečo “dosere”. Vtedy sa prejaví tá skutočná stránka.
Viete si predstaviť, že ste napr. vo vzťahu už niekoľko mesiacov, a nemôžete si pred priateľom ani prdnúť, lebo podľa neho dievčatá neprdia? A to by som sa potom ako na niekoľko dňovom výlete skrývala? Že to je nič? Ok, a čo taká hnačka, v stiesnených priestoroch? V malej izbe so záchodom, kde sa 4 osoby ako tak naskaladali, a steny niesú z betónu ale len z pozbíjaných latiek dokopy? Chcem tým povedať, že človek stratí zábrany…teda musí. Myslíš, že niekto bude riešiť, čo kde aké zvuky vydávaš? To by bol podľa mňa somár. A keď už teraz vieš, že zábrany nestratíš, tak asi nie si dobrodružný typ. To len tak na okraj …
Cestovať je parádne ale nie vždy je to sranda. Niekedy je lepšie vyraziť sám, ako by ti mal niekto pokaziť životný zážitok.