Rakúske Alpy – Deň 2 – Hallstatt a soľná baňa

Musí to skvelý job, keď počas dňa vidíš toľko šťastných ľudí.

~

Losera sme už ráno takmer nevideli; ponoril sa do hmly a dolinu zakryl dážď. Tak teda hor sa do kolísky európskej kultúry, Hallstattu.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-_nS9pS_yoqo/WBTWECoA9gI/AAAAAAAAQC4/GJIHwq2jAAgOCzFcNFljciWx3_zFk_JQgCHM/s144-o/IMG_0284.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6347324234676537153?authkey=C1WC8aY-m0o#6346933139784398338″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0284.JPG” image_size=”4032×3024″ ]

V Hallstatte sme už v minulosti boli, no obišli sme soľnú baňu. Dnešné počasie si úplne pýtalo, aby sme deň strávili niekde dnu. Z hmlistej doliny sme sa lanovkou vyviezli na hmlistý vrch k reštaurácii Rudolfsturm a vyhliadke Skywalk, z ktorej toho veľa vidno nebolo. K samotnej bani si treba ešte od lanovky kúsok vyšliapnuť, no po ceste vás čaká kopec poučných zastavení opisujúcich toto miesto a jeho históriu. Kľudne sa zastavujte, vstupy sú, zdá sa, odstupňované približne od príchodu lanovky plus čas strávený na okruhu.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-QXRZbRaZZWs/WBTWSVisBPI/AAAAAAAAQC4/TEht1p-SmBUPjeY7WoWQauvM4t5SlGBnQCHM/s144-o/IMG_0288.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6347324234676537153?authkey=C1WC8aY-m0o#6346933385380496626″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0288.JPG” image_size=”3024×4032″ ] [peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-GKj8lYTfJ9U/WBTWUFEQ9lI/AAAAAAAAQC4/sE23P3TfvEYiA1Kc3w-OS0HNnsefS53swCHM/s144-o/IMG_0289.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6347324234676537153?authkey=C1WC8aY-m0o#6346933415317665362″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0289.JPG” image_size=”4032×3024″ ]

Dnu sme v šatni odovzdali batohy a nepotrebné veci a navliekli si ochranné odevy.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-ElaJrP8TD2w/WBTWjde59sI/AAAAAAAAQC4/8ZwbFtiFDaUySNJPqnYAHPrZIDhC5DEAgCHM/s144-o/IMG_0299.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6347324234676537153?authkey=C1WC8aY-m0o#6346933679569893058″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0299.JPG” image_size=”4032×3024″ ]

Najlepšia jaskyňa a vlastne vôbec sprevádzaná prehliadka akej som sa kedy zúčastnila. Chvíľu rozprávala sprievodkyňa, chvíľami sme sledovali trojrozmerné projekcie o geologických procesoch, sledovali film v “kinosále”, počúvali elektronického muža z ľadu alebo pozorovali svetelnú šou nad jazierkom. A ako keby to celé nebolo dosť rozmanité, dva krát sme sa spustili na drevenej šmýkale.

Na záver mi počas rekonštrukcie príbehu o starovekých schodoch skoro slzička vyšla, keď sa schody napokon objavili za sklom, na ktoré príbeh premietali. Přitom taková blbost. Len som tam sedela s otvorenými ústami a spomenula si, prečo som šesť rokov dozadu začala študovať archeológiu.

[peg-image src=”https://lh3.googleusercontent.com/-GHo2nQCaWnY/WBTWfwoOEqI/AAAAAAAAQC4/BGTz_hGc4ec4aiRRtHdbq5s1SLNll5sHgCHM/s144-o/IMG_0297.JPG” href=”https://picasaweb.google.com/118153642793042046976/6347324234676537153?authkey=C1WC8aY-m0o#6346933615989756578″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_0297.JPG” image_size=”4032×3024″ ]

A späť sme šli vláčikom. Ale nebol to obyčajný vláčik. Bol to turbovláčik, šinúci si to klaustrofobickým tunelčekom s minimálnym osvetlením. Keď sme sa opäť ocitli na dennom svetle, všetci sa chichotali a usmievali.

“Musí to skvelý job, keď počas dňa vidíš toľko šťastných ľudí”, povedala som M., s hrejivým pocitom sme sa sa prezliekli a ako ultimátny bonus ešte pri odchode vyfasovali maličkú solničku.

A nielen skvelý job. Je to aj perfektný marketing. Žiadne unudené monotónne kecy a pocit, že ste vlastne na obtiaž. Interaktívna zábava, história, geológia, fyzika a hlavný príbeh podaný pútavým spôsobom tak, že zaujme aj toho najväčšieho cynika a ignoranta.

Prešli sme sa ešte Hallstattom, stavili sa rýchlo najesť v jedinej otvorenej reštaurácii a potom zamierili do Salzburgu. GPSka vybrala dobrodružnú vedľajšiu cestu serpentínami popri pasienkoch, prešli sme cez uzáveru, časť cesty cesta nebola a prekonali sme niekoľko nie veľmi stabilne vyzerajúcich drevených mostov. Keď nám cestu skrížil povoz s koňmi, a vzápätí kŕdeľ husí, tak sme sa už len smiali.

V Salzburgu lialo, tak sme dali len rýchle nákupy a šli zas späť na hotel. Na tretí deň hlásili zase naprd počasie, ale hypnotizovala som ho, aby bolo aspoň o niečo lepšie ako dnes.

Späť na deň 1. | Ďaľej na deň 3.