Tento rok som opäť vďaka práci na riečnej výletnej lodi mala možnosť navštíviť niekoľko nových miest, kde som ešte nebola. Možno po prečítaní nasledujúcich riadkov budete mať chuť vycestovať a spoznať nové kúty Francúzska s jeho bohatou a zaujímavou históriou.
Ak by sa ma niekto opýtal, čo sa mi vybaví ako prvé pri slove Normandia, budú to dve veci:
- počasie – tu človek nikdy nevie ako presne bude. Úzko s tým súvisí aj fakt, že sa nachádza kúsok od Anglicka, čiže počasie je tu dosť podobné. Počas jari pršalo takmer každý deň, a keď nie celý, aspoň časť určite. Leto prešlo tak rýchlo, že som si takmer nevšimla a jeseň je výnimočne teplá, tak ako tento rok v celej Európe.
- kravy – ooo áno kravy, normandské s okuliarmi. Snáď každý sprievodca, keď sme prechádzali krajinou musel spomenúť kravy. Sú všade. Veľkú časť územia tvoria pasienky pre kravy. Tie normandské majú akési “okuliare” okolo očí a produkujú mlieko, z ktorého vyrábajú lahodný syr Camembert.
Mont St. Michel
Tisíc rokov starý ostrov každoročne priláka tri milióny návštevníkov, čím sa stáva tretím najnavštevovajnejším miestom vo Francúzsku. Prečo je to tak? Ešte ste o ňom nepočuli?
Jedinečný príliv – najvyšší v Európe, vytvára jedinečný ostrov, vzdialený kilometer od pevniny. Počas odlivu tu voda dokáže ustúpiť až o 15 kilometrov, a vtedy je ťažké si predstaviť, že za pár hodín sa skalnatý útvar opäť stane ostrovom obkoleseným vodou. Takmer sto rokov bol s pevninou spojený cestou, a autom bolo možné sa dostať priamo pred vstupné brány. Keďže prírodu a vodné prúdy človek neoklame, aby bolo ostrov možné zachovať v jeho pôvodnom stave museli cestu odstrániť a vybudovali tu drevený most po ktorom prechádza bezplatný kyvadlový autobus, ktorý má počiatočnú zastávku na parkovisku.
Pokiaľ chcete preskúmať okolie na vlastnú päsť, moment prekvapenia by sa vám mohol stať osudným. Síce sa tu nenachádzajú vyslovené zákazy prechádzok po pláži v čase odlivu, výstražné tabuľky s nápisom “na vlastné nebezpečenstvo” sa prehliadnuť nedajú.
Pre dobrodruhov sa tu organizujú zaujímavé “zájazdy” po okolí, kde vás naučia ako sa vyslobodiť v prípade, že sa začnete prepadať v miestnom zdradnom bahennom piesku. Našla som super ukážku, ako sa tu dá jednoducho zapadnúť a aké “jednoduché” je sa z piesku spätne vyprostiť klik sem – odporúčam pozrieť si od 1min30sek.
!TIP! Nevýhodou tohto krásneho miesta je, že obrovským množstvom turistov sa tu nevyhnete – no aspoň na určitom úseku sa to dá. Keď sa postavíte pred hlavnú bránu, miesto toho aby ste ňou prešli odbočte doľava. Po niekoľkých metroch nájdete schodisko, nasledujte ho a táto odľahlá cesta vás zavedie až k vstupu do kláštora na vrchole.
Naspäť vás neminie vydláždená cesta, cez kľukaté uličky s kaviarňami a reštauráciami, a obchodmi so suvenírmi. Ja som našla odbočku, ktorá ma zviedla na vrch hradieb, ktoré pri pohľade od pevniny vytvárajú akúsi pevnosť, ktorá nikdy nebola dobitá. Na malú chvíľu som sa ocitla sama na mieste, kde zastal čas. Zrazu mi prišli davy turistov veľmi vzdialené a ja som si mohla užiť krásu kamenných domčekov, v súčasnosti s počtom asi 20 stálych obyvateľov.
Vylodeniu v Normandii počas 2. svetovej vojny som venovala samostatný článok – klik sem.
Etrétat
Etrétat – z počiatku rybárska dedina, neskôr v 19. storočí populárny prímorský rezort. Nie je tu žiadny prístav, len pár reštaurácií v línii s plážou, a predsa je to miesto, ktoré si zaslúži byť v popredí môjho zoznamu “must see”.
Vďaka geniálnemu nápadu, zobrať si so sebou bagety a niečo na sedenie na zemi, sme zapadli medzi miestnych, ktorí milujú pikniky a obed sme si vychutnali s výhľadom na vysokánske útesy a azúrovo modré more.
Útesy lemuje niekoľko kilometrov dlhá spleť turistických chodníkov s fascinujúcimi výhľadmi. Naši hostia sem chodia hrať golf, nakoľko miestny golfový kurz – a niet sa čomu diviť – patrí medzi jeden z najkrajších vo Francúzsku.
Honfleur
Honfleur je jednoducho krásne prístavné mestečko, skoro na pobreží, s dlhou námornou históriou. Keďže sa nachádza takmer na ústí rieky Seiny do Anglického kanálu, môžu tu kotviť aj veľké oceánske lode, ktoré prinášajú do mesta veľký počet turistov. Miestny prístav lemujú reštaurácie, kde sa podávajú čerstvé morské plody.
Do Honfleur je zaujímavá už len samotná cesta – ak to vezmete tou pomalou, ocitnete sa v rozprávkovej krajine, s rozprávkovými domčekmi, s malými okienkami s pestrými kvetmi v kvetináčoch a slamenými strechami. Slamené strechy v Normandii nie sú ojedinelým javom. Dnes sú síce drahé na údržbu – keďže slamu je potrebné meniť každých cca 35 rokov, no nájdete ich aj na moderných domoch. Maličké záhradky s upraveným trávnikom, živým plotom a červenými kvetmi v oknách, ma neomrzelo sledovať ani počas tretej hodinovej jazdy autobusom.
Rouen
Cestou od pobrežia sa nevyhnete veľkému mestu Rouen. Jeho dominantou (ako inak vo Francúzsku) je Katedrála Notre Dame. Kedysi som si myslela, že existuje iba jedna katedrála Notre Dame – tá v Paríži, od Zvonára Matky Božej. Časom som zistila, že takmer každá katedrála vo Francúzsku je zasvätená Našej matke” z fr. Notre Dame.
Rouen má dlhú a bohatú históriu. Jeho centrum tvoria uličky s pestrofarebnými domami s drevenou fasádou. Nájdete tu množstvo antikvariátov, jedinečných umeleckých obchodov. Na hlavnom námestí nájdete trh s čerstvými rybami a syrom a hneď za ním pamätník, ktorý pripomína upálenie Jany z Arku.
Ak patríte medzi kulinárskych labužníkov, nevynechajte reštauráciu La Coronne – najstaršia reštaurácia v meste s Michelinovskou hviezdou (ak ste videli film Julie a Julia s Meryl Streep – to je TÁ reštaurácia).
Od polovice júla do polovice septembra sa každý večer stáva fasáda katedrály Notre Dame, akýmsi plátnom pre 30 minútovú projekciu. Jedinečný spôsob ako mesto predstavuje svoju históriu návštevníkom. V minulosti boli použité témy ako život Jany z Arku, Vikingovia a Monet.
Claude Monet a jeho záhrady
Claude Monet patrí k zakladateľom impresionizmu a určite budete poznať, alebo aspoň mať pocit, že ste už videli aspoň jeden z jeho obrazov. Monet postupne kúpil dom a pozemky v mestečku Giverny, vytvoril nádherné celoročne kvitnúce záhrady, ktoré sa stali jeho inšpiráciou. Dnes je možné toto miesto navštíviť a kráčať po miestach, ktoré nájdete na viacerých jeho obrazoch. Záhrada je navrhnutá tak, aby v každom ročnom období mala návštevníkom čo ponúknuť.
My sme sa tu boli v máji, a aj napriek davu turistov, sa mi podarila fotka rozkvitnutého japonského mosta bez ľudí.
V záhrade okolo nás prešla skupina Slovákov – ľahko rozpoznateľná vďaka šiltovke vo farbách našej krajiny s veľkým dvojkrížom. Pán si šomral popod nos, niečo v tom zmysle, že keby vedel čo ho čaká, ani by tam nešiel. To by som nebola som ja, keby som sa im pekne po slovensky na plné ústa nepozdravila – celá rodina zostala mierne zaskočená. Pravda je, že môj priateľ mal podobný názor, pretože záhrada nie je veľmi veľká a v podstate sme sa cez ňu vinuli po úzkom chodníku s množstvom turistov ako taký hadík. Okrem záhrady máte možnosť navštíviť aj dom, v ktorom Monet býval.
Pre mňa osobne ako dokonalá bodka za výletom po Normandii bola návšteva Múzea d’Orsay v Paríži, kde sme na každom druhom pôvodnom Monetovom obraze mala možnosť vidieť miesta, ktoré sme predtým v Normandii navštívili.
Ak sa chystáte vycestovať do Normandie, nezabudnite si pribaliť jednu vrstvu (najlepšie nepremokavú) naviac. Tu väčšina predpovedí počasia neplatí.