Jeseň pre mňa znamená nádherné obdobie plné farieb a inverzií. Pamätám si, ako som posledné roky vždy na lodi mrnčala, ako veľmi by som práve na jeseň chcela byť doma a užívať si nádherné výhľady na horách. Našťastie sa mi po návrate domov podarilo vychytať aspoň pár krásnych dní a tak posúvam tipy, kam na jesennú turistiku.
Oselná skala (pohorie Tribeč)
Ak hľadáte niečo nenáročné, neokukané, máte radi miesta s nízkym výskytom turistov – zamierte si to na okraj pohoria Tribeč – konkrétne Oselný vrch alebo teda Oselnú skalu. Oselná skala so svojou nadmorskou výškou 632 m.n.m. nie je nič prevratné, čo by na seba už z diaľky pútalo pozornosť, no práve to spôsobí prekvapenie s kruhovým výhľadom na jej vrchole.
Svoju trasu môžete začať od vodnej nádrže vo Veľkých Uherciach po zelenej značke. My sme si cestu trošku uľahčili a auto nechali na zastávke pri ceste trošku ďalej, pri odbočke k akejsi chatovej oblasti. Tu sme sa napojili na zelenú značku, ktorá sa v tomto úseku prelína s cyklocestou. Asi kilometer a pol nás čakala rovná cesta, ktorá sa neskôr oddeľuje od cyklotrasy a po zelenej pokračuje stúpaním cez les. Celkové prevýšenie je 350 metrov, takže pohodička. Keď sme sa dostali na prvé odpočinkové miesto s lavičkami a menším výhľadom na okolitý les, bolo vidno, že sa začína pomaly dvíhať hmla.
Samotný vrchol tvoria strmé skalné zrázy s ktorými mala ku koncu problém aj moja Brownie. Nakoľko boli skaly pod vplyvom rosy celkom šmykľavé, radšej som ju nehcala kúsok pod nimi nech na nás počká. Nadšená z toho moc nebola, nakoľko naokolo sa nenachádzala ani živá duša a ona si chúďatko asi myslela, že ju tam chcem nechať. Kruhové jesenné výhľady boli naozaj krásne či už smerom na Žarnov, Buchlov, alebo hrebeň pohoria Tribeč. Ešte sme stihli krásnu inverziu, ktorá už pomaly, ale isto začala ustupovať.
Žarnov (pohorie Vtáčnik)
Síce túra na Žarnov je v podstate v jednom kuse stúpanie do kopca, stále patrí k tým menej náročným. Minulú jeseň sme vychytali, že sme si celkom privstali a počas celej cesty hore sme nemali šajnu, či vôbec niečo uvidíme. Kúsok pod vrcholom začalo dokonca popŕchať a ja si len pamätám, že už som bola celkom nešťastná z akuálneho počasia. Veľmi milé prekvapenie nás čakalo až na samotnom vrchole, keď zrazu prestalo pršať a my sme sa ocitli nad oblakmi. V kombinácii s farebnými stromami to bol čistý gýč. Ďaľšou odmenou pre nás bolo obrovské množstvo bedlí priamo pri chodníku, nazbierali sme len toľko, čo sme dokázali spotrebovať. Domov sme prišli v čase obeda a rýchlo obaľovali a vysmážali zaslúženú odmenu po turistike. Aj tento turistický chodník odporúča naša labka všetkými štyrmi 😉
Viac info o tom, ako sa dostať na Žarnov a turistiku v okolí Prievidze nájdete v staršom článku tu.
Sitno (Štiavnické vrchy)
Nezabudnem ako som sadla s maminou do auta smer Banská Štiavnica a už od Žiaru nad Hronom som za volantom achkala a híkala, keď som videla tie krásne inverzie všade navôkol. Banská Štiavnica a jej okolie ponúka množstvo miest v blízkom okolí s nádhernými výhľadmi. Niet snáď nič gýčovejšie ako fotografie kalvárie vynárajúcej sa z rannej hmly. My sme však pokračovali ďalej smer Počúvadlianske jazero, neďaleko ktorého sme nechali auto a začali svoj výstup na Sitno. Náučný chodník, ktorý vedie od parkoviska má prevýšenie niečo cez 300 metrov, a posledné stúpanie prekonáte vďaka niekoľkým dreveným schodom. Veľmi príjemná nenáročná turistika. Na jeseň počas týždňa sme tu stretli naozaj len pár ľudí.
Od Chlebu až po Poludňový Grúň (Malá Fatra)
Tento krátky článok ukončím mojou srdcovkou. Ešteže sa mám vždy na čo vyhovoriť, a tentorkát to bude náš pes. Nakoľko nemala Brownie ešte ani rok, tak sme si opäť cestu na hrebeň ulahčili lanovkou. Pre psíčkarov len poviem, že na lanovke nebol treba ani náhubok pre psa. Ten sme kúpili až neskôr, kvôli lanovkám v Tatrách. Lanovkou sme sa odviezli do Snilovského sedla a odtiaľ pokračovali po hrebeni cez Chleb až na Poludňový grúň. Netreba hovoriť, že vďaka lanovke je tu vždy milión turistov, našťastie sa na hrebeni časom rozpŕchli. Výhľady nebudem opisovať, pripojím radšej pár fotografií. Novembrový deň ako vyšitý. Jediné, čo dokáže pokaziť krásny deň v jeho závere, je zostup z Poludňového Grúňa. Netuším, koľkokrát som skončila na zemi, no blato som mala všade. Ešte aj okoloidúci sa nám smiali, že ten pes je z nás najčistejší. Túto trasu pre zostup by som nabudúce silno zvážila, ak predchádzajúce dni pršalo…
